PROĽUDSKÉ A PROSOCIÁLNE TRENDY 100 ROKOV PO VOSR

0

So 100. výročím Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie si vo viacerých krajinách túto udalosť ľudia pripomínajú kladením vencov, konferenciami či manifestáciami. V mnohých ide prevažne o starších ľudí, ktorí si často aj zažili socializmus, lebo mladí sú v školách často učení najmä o totalitnej stránke minulého režimu. Z môjho pohľadu smutné, to nebolo cieľom VOSR. Mal sa dosiahnuť komunizmus, bezpeňažná spoločnosť, bez politických strán, najvyšších vodcov, celosvetovo dosiahnutý systém založený na kooperácii so zdrojmi. Tým by pominula nutnosť masívneho zbrojenia či stavania plotov na hraniciach a veľa iných záležitostí, čo sa však nestalo. Môžeme sa dnes naťahovať o tom, do akej miery bolo vôbec možné pretaviť teóriu v prax, ale ideály sociálnej spravodlivosti pretrvali. Inak by ľudia nevolili ľavicové strany a politikov a firmy nemali stratégie spoločenskej zodpovednosti.

Nedostatková socialistická spoločnosť bola nahradená kapitalistickou, kedy vyčerpávame 1,7 násobok zdrojov Zeme, ktoré je planéta schopná obnoviť. Žiaľ, aj tak sa nám podľa údajov OSN posledný rok zvýšil počet ľudí vo svete trpiacim hladom. Taktiež aj počet obéznych, keďže mnohé rodiny si nemôžu dovoliť nutrične vyvážené potraviny. Je nám tento stav ľahostajný? Nemyslím si. Už na štúdiu manažmentu v Bratislave som prakticky nestretol človeka, ktorý by to nechcel zmeniť k lepšiemu, ale každý bol systémom tlačený k určitému správaniu a nik nechcel vrátiť minulý režim. S postupom času sa nám otvorili nové možnosti, kedy nemusíme udržiavať nedostatok a k zdrojom môžeme pristupovať šetrnejšie. Ohľadom toho čo robiť, je teda dobré sledovať ľudí, ktorí nie sú tradiční predstavitelia nejakej marxistickej školy, no zároveň sa snažia pozmeniť spoločnosť tak, aby sa odstránili neduhy, ktoré produkuje dnešná spoločnosť. Takými sú napríklad hnutie Zeitgeist, organizácia Projekt Venus či hnutie propagátorov systému Copiosis a ďalšie.

Zakladateľ hnutia Zeitgeist Peter Joseph, filmár, ktorý dal príležitosť odprezentovať návrhy novej spoločnosti Zdrojovej ekonomiky nedávno zosnulému multiodborníkovi Jacqovi Frescovi, v súčasnosti dáva rozhovory médiám ohľadom jeho novej knihy. Tá má názov The New Human Rights Movement: Reinventing the Economy to End Oppression a venuje sa v nej okrem iného aj návrhom tomu, čo dnes robiť a necieli len na klasickú ľavicu. Sám má totiž skúsenosti z biznisu a výskumu problémov spoločnosti sa venuje niekoľko rokov. Výrazne vyzdvihuje 5 pilierov, ktoré by mali spoločnosť postupne zmeniť, ak sa ich aktívne chytíme. Dopracoval sa k nim vedeckou metódou.

Prvým je automatizácia, ktorej sa netreba báť v súvislosti, že berie ľuďom prácu. Maximalizuje produkčné kapacity, zvyšuje efektívnosť a redukuje ľudskú námahu. Druhým je dôraz na prístup k zdrojom, produktom a možnostiam viac než na vlastníctvo. Ide tu totiž o maximalizáciu časovej efektívnosti využitia produktov, redukciu výrobného tlaku a zvýšenie dostupnosti. Tretím pilierom je open source. Ide tu o zvýšené prínosy zo spolupráce a maximalizáciu inovácií. Štvrtý pilier sa týka lokalizácie kvôli maximalizácii efektivity v produkcii a distribúcii, redukcii odpadu a sieťovej spolupráce, ktorá v iných bodoch vie svetovú prepojenosť udržať. Piatym bodom je digitálna spätná väzba vďaka zosieťovaniu. Ide o prechod od fragmentovaných ekonomických dát k plne integrovaným, na senzoroch založených digitálnych systémoch. Cieľ je maximalizovať spätnú väzbu a efektivitu informácií. Tieto body by mali pomôcť znížiť nielen socio-ekonomickú nerovnosť vo svete, ale aj posunúť spoločnosť k maximalizácii potenciálu jedincov.

Myslím, že to je skvelá odpoveď na to, čo robiť 100 rokov po VOSR. Niečo, na čom sa môžu zhodnúť ľavičiari snažiaci sa o spravodlivejšiu spoločnosť, ale aj pravičiari, ktorí aj tak čelia automatizácii. Môžu sa zhodnúť aj tí, ktorí sa snažia o iný typ spoločnosti, ale aj tí, ktorí majú za cieľ pristupovať k zmenám obozretnejšie. Pretože základný príjem nie je jediný fenomén súčasnosti, o ktorom teda treba diskutovať. Experti z londýnskeho Inštitútu pre globálnu prosperitu dokonca tvrdia, že lepšie než ho zaviesť by bolo zabezpečiť, aby všetci občania mali garantované bezplatné bývanie, jedlo, cestovanie a prístup k internetu. O tom sa isto budú viesť spory, ale všeobecné piliere ako vyššie popísaných 5, ktorých sa môžeme držať, si môžeme stanoviť už teraz.

Veda a výskum v súčasnosti dokázali vyvrátiť mnohé mýty ohľadom toho prečo ľudia konajú ako konajú a sú nám nápomocné vo výbere trendov, ktorými môžeme meniť spoločnosť. Nové poznatky nám napríklad napomáhajú eliminovať bezdomovectvo v niektorých mestách cez projekty Housing First a Rapid Re-Housing. Pomáhajú nám nazrieť na skutočnú podstatu motivácií v rôznych situáciách niečo robiť ako behaviorálna ekonómia. Ak sa vedeckej metódy budú ľudia držať bez predsudkov, môžeme si postupne vytvoriť spoločnosť, kedy nebudeme v zajatí rôznych ideológií.

Autor je inžinier ekonómie, žurnalista a dlhoročný aktivista

DISKUSIA K ČLÁNKU

Buďte prvý kometnujúci!

Upozorniť ma na
avatar
wpDiscuz