PREČO NEMOŽNO VERIŤ AMERICKÝM SPRAVODAJSKÝM HRÁM A ČO UKÁZALI HACKNUTÉ PREZIDENTSKÉ VOĽBY

1
Členovia Americkej spravodajskej komunity, zdroj: wikipedia

Vyzerá to tak, že americká administratíva nemá po prezidentských voľbách na práci nič lepšie ako vyvolávať pochybnosti o ich výsledku, čo šikovne spojila s dlhodobým tlakom na Ruskú federáciu a konkrétne prezidenta Putina, ktorého otvorene obvinila zo zasahovania do priebehu volieb, a to prostredníctvom hackerských útokov. Rusko, ale aj Čína ako najväčší rivali americkej hegemónie samozrejme majú pádne dôvody na to, aby sa pokúsili ovplyvniť politickú situáciu v zámorí vo svoj prospech. Keď však vyslovujeme podobné domnienky, treba jedným dychom dodať aj niekoľko podstatných faktov a súvislostí.

Spravodajské hry, história sa opakuje

  • Americkí predstavitelia odmietajú zverejniť dôkazy k obvineniam, že za hackerskými útokmi počas prezidentských volieb stojí ruská vláda. V podstate jediným doteraz zverejneným dôkazom bolo spoločné stanovisko 17 spravodajských agentúr, ktoré disponujú „jednoznačným dôkazom, ktorý ale nemožno zverejniť kvôli metodike práce“ >>>
  • Colin Powell v televíznej debate NBC zo septembra 2015 vyhlásil, že chybné tvrdenia, ktoré uviedol na pôde OSN vo februári 2003 a ktoré sa týkali dôkazov o existencii zbraní hromadného ničenia, vrátane zbraní biologických, ktoré sa mali nachádzať v Iraku a ktoré mal v úmysle Saddám Husajn použiť, postavil na informáciách poskytnutých „spravodajskou komunitou všetkých 16 agentúr“ >>>
  • Tieto vykonštruované dôkazy amerických spravodajských agentúr vtedy viedli k zničujúcej vojne v Iraku, ktorá následne vytvorila mocenské vákuum a poskytla možnosti k vytvoreniu teroristickej organizácie známej ako Islamský štát.
  • Riaditeľ amerických tajných služieb James Clapper, ktorý nedávno svedčil pred senátnym výborom, vyhlásil, že „Rusko sa pokúsilo ovplyvniť americké prezidentské voľby vo vyše 20 štátoch“. Rusko podľa neho malo taktiež na americké servery vkladať detskú pornografiu a platiť ľudí na sociálnych sieťach. Obvinenia však dôkazmi nepodložil. >>>
  • Tento istý James Clapper svedčil pred senátnym výborom aj 12. marca 2013 a to vo veci sledovania amerických občanov, kde pod prísahou tvrdil, že k žiadnemu systémovému sledovaniu občanov nedochádza. Tu je prepis jeho svedectva:
    • Senátor Wyden: „Zhromažďuje NSA akýkoľvek typ dát o miliónoch či stoviek miliónoch Američanov?“
    • Riaditeľ Clapper :“Nie, pane.“
    • Senátor Wyden: „Takže nie?“
    • Riaditeľ Clapper: „Nie vedome. Existujú prípady, keď by mohli byť neúmyselne zbierané, ale nie vedome.“
  • Pár mesiacov na to, presne 6. júna 2013 zamestnanec spravodajských služieb Edward Snowden odhalil a poskytol médiám dôkazy o plošnom a systematickom sledovaní amerických občanov – nahrávaní telefonických rozhovorov, zbieraní a vyhodnocovaní emailov, lokalizácie, histórie webových prehliadačov atď. Špionáž sa netýkala iba amerických občanov, ale prebiehala celosvetovo, dokonca sa týkala aj najvyšších európskych predstaviteľov.
  • K jednoznačným záverom, že za hackerskými útokmi v snahe podkopať americký systém a podporiť Trumpa stojí Rusko, ako prvý dospel riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Brennan. Bývalý riaditeľ CIA Michael Morell dokonca vidí Trumpa ako Putinovho agenta, no a nastupujúci šéf Mike Pompeo v podobnej pozícii zotrváva a Rusko pre neho zostáva jednou z najväčších hrozieb pre USA. >>>
  • Dôveryhodnosť, spôsob práce vrátane získavania informácií a predkladania dôkazov zo strany CIA je mierne povedané diskutabilné. Z nedávnej histórie totiž vieme a je dobre zdokumentované aj vďaka niekoľkým mŕtvym novinárom, že práve táto agentúra mala prsty v pašovaní drog z Latinskej Ameriky a Afganistanu, či v praní špinavých peňazí, ktoré v dobe Regana držali americkú ekonomiku na nohách. Dlhodobo taktiež podporovala spriatelených diktátorov a vojenské chunty po celom svete, organizovala a riadila štátne prevraty a podporovala rôzne teroristické skupiny, medzi inými aj Al-Kájdu, Taliban či IRU. CIA taktiež riadi tajné väznice a mučenie väzňov mimo územia USA, a medzi jej bežné praktiky patrí odpočúvanie, sledovanie a vydieranie.

Obsah uniknutých informácií a ich dôsledky 

  • Hackerské útoky v skutočnosti nezmanipulovali ani hlasovanie občanov, ani delegátov či voliteľov v amerických prezidentských voľbách a neovplyvnili ich výsledok viac, než samotné americké médiá.
  • Hackeri poskytli informácie o prezidentskej kandidátke a bývalej ministerke Hillary Clintonovej prostredníctvom odtajnenia a zverejnenia jej emailovej korešpondencie. >>>
  • Medzi inými zaujímavými informáciami sa z nej môžeme dozvedieť aj to, že hoci vtedajšia ministerka zahraničných vecí disponovala informáciami o tom, že Saudská Arábia a Katar podporujú a vyzbrojujú Islamský štát, neučinila žiadne diplomatické kroky a naopak, USA v tej dobe zvýšili vzájomný obchod, vrátane vývozu zbraní do týchto krajín.
  • Hackerské útoky poskytli verejnosti tiež dôležité informácie, taktiež z emailovej korešpondencie, o procesoch vnútri Demokratickej strany a odhalili reálnu manipuláciu s hlasmi delegátov v prospech Clintonovej, na úkor straníckeho kandidáta Bernieho Sandersa, a to napriek jasným preferenciám verejnosti. >>>
  • Zverejnené informácie tak len potvrdili, že systém voľby prezidenta USA, pochádzajúci z 18.storočia je manipulovateľným prežitkom, nakoľko nepriama voľba straníckych kandidátov v tzv. primárkach prostredníctvom delegátov, ale aj samotná voľba prezidenta prostredníctvom tzv. voliteľov, nezodpovedá dnešným štandardom a možnostiam. Tento systém voľby totiž reflektoval dobové možnosti logistiky a pracovných činností v rozľahlej poľnohospodárskej krajine (nie každý mal totiž koňa, prípadne čas kvôli práci).

Donald Vladimirovič Trump 

  • Americkí predstavitelia a mainstreamové médiá neúnavne tvrdia, že práve Rusko dopomohlo víťazstvu Donalda Trumpa a to aj napriek tomu, že americké médiá vynaložili počas prezidentských volieb na „pokrytie Trumpa“ neuveriteľné úsilie a závratných 5 miliárd dolárov (23-krát viac ako na Bernieho Sandersa).
  • Treba taktiež objektívne priznať, že demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú podporovala drvivá väčšina korporátnych médií, osobností verejného života, ale aj Wall Street, či farmaceutické a zbrojárenské spoločnosti, s ktorými mala nielen ako ministerka intenzívne vzťahy.
  • Donald Trump opakovane odmietol napojenie či podporu z Moskvy, Vladimír Putin sa dištancoval od obvinení, že by akokoľvek zasahoval do amerických prezidentských volieb.
  • Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v rozhovore s televíziou Fox News poprel, že by získané informácie pochádzali od ruskej či inej vlády.

Rusko a iné hrozby:

  • Americká verejnosť napriek masívnej protiruskej kampani nezastáva jednoznačný názor, že za hackerskými „útokmi“ stojí Rusko. V prieskume z konca decembra sa totiž 46% respondentov vyjadrilo, že si nie sú istí odkiaľ útoky prišli a len 29% za nimi videlo Rusov
  • Nech už za hackerskými útokmi stál ktokoľvek – skupina aktivistov, mormóni, Irán, Rusko alebo Portoriko, informácie ktoré Wikileaks zverejnili len poodhalili skutočnú povahu vecí. Ak je však odkrývanie pravdy vojnovým či nepriateľským aktom, potom musí byť základným princípom takéhoto systému neustále potláčanie pravdy, manipulovanie reality vo svoj prospech a prenasledovanie tých, ktorí sa proti takémuto princípu postavia, ako napríklad whistlebloweri Chelsea Manning či Edward Snowden.
  • Je naivné si myslieť, že Rusko ktoré je s USA v otvorenom konflikte, by nevyužilo ponúknutú šancu vo svoj prospech. Ak ňou bola slabá ochrana citlivých údajov, ktoré sa sami ponúkali na zverejnenie v čase, kedy je kyberpriestor regulérnym bojiskom, ide jednoducho o zlyhanie obrany, na ktorú Spojené štáty vynakladajú závratné čiastky.
  • Rovnako naivné si je myslieť, že Američania by nevyužil rovnakú šancu a že to aj nerobia. Veď už len samotná existencia 17 spravodajských agentúr hovorí o tom, na čo kladú dôraz, čo vždy pri presadzovaní zahraničnej politiky využívali a v čom boli vždy dobrí. Híkať nad zverejnením súkromnej elektronickej pošty a zároveň odpočúvať a sledovať celý svet, je vskutku ich zaujímavou vlastnosťou a zdá sa, že aj krátka pamäť verejnosti im hrá do karát.
  • Spravodajské agentúry ako už ukázala história, hrajú svoje vlastné hry a faktom je, že si nemôžu dovoliť nechopiť sa šance, ak ide o posilnenie strachu z nepriateľa či vyvolanie nových konfliktov a vojen. Len hrozby ako terorizmus, „rozpínajúce sa“ Rusko či „ekonomický gigant“ Čína totiž zabezpečujú a zdôvodňujú ich existenciu a tiež potrebné, výdatné finančné injekcie z rozpočtu.
  • Ak teda pristúpime na fakt, že zverejňovanie citlivých informácií súperiacich krajín je vojnovým a nepriateľským aktom, ako potom nazvať neúnavné uvaľovanie sankcií voči Rusku a jeho predstaviteľom, rozmiestňovanie amerických a spojeneckých vojsk na ruských hraniciach, neustále vojenské cvičenia a manévre či podporu ozbrojených skupín a politickej opozície proti legitímnym režimom a spojencom Ruska, šírenú pod rúškom demokracie, slobody a prosperity? Naozaj ide o nutnú reakciu na reálne dôkazy a skutočné nebezpečenstvo alebo sme skôr svedkami paranoidnej a cynickej hry, pri ktorej zlodej kričí – chyťte zlodeja?

Kým názorov je nespočetne veľa, skutočnosť je len jedna. Pravdou sa všetci oháňajú, pravdu si privlastňujeme, pravdu deformujeme. A tak sa z pravdy stáva lož, z faktov nezmysly a zo súvislostí konšpirácie. Či je to jasný zámer, obyčajná nevedomosť či neschopnosť nahliadnuť na veci z inej perspektívy, výsledok je rovnaký - chaos vo všetkom a všetkých. Riešenie vidím v tom, žiť a robiť svoju prácu (svoje poslanie) ako najlepšie dokážeme, s rešpektom k odlišnosti, s pokorou i odhodlaním.


DISKUSIA K ČLÁNKU


UPOZORNENIE: Vážení čitatelia. Veríme, že budete príkladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečítajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasíte s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosím príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.


1 Komentár k článku "PREČO NEMOŽNO VERIŤ AMERICKÝM SPRAVODAJSKÝM HRÁM A ČO UKÁZALI HACKNUTÉ PREZIDENTSKÉ VOĽBY"

Upozorniť ma na
avatar
Zoradiť podľa:   najnovšie | najstaršie | najpopulárnejšie
Pavol
Nezareg.
Jeden Okaty napísal. Som programátor a poviem ti jedno. Všetko čo je v počítači sa dá zmeniť. To znamená že žiadny počítač neni možné použiť ako dôkaz. Ak ti niečo chcú dokázať, tak ti to do počítača nahrajú. Ak chcú niečo zatajiť, tak to z počítača vymažú. Ako chcú dokázať že nejaké útoky prišli z ruska? To sa nedá dokázať rovnako ako sa to nedá vyvrátiť. Všetky záznami databáz na internete sú len záznami v počítačoch a tie sa dajú kedykoľvek prepísať a nahradiť falošnými. Všetky záznami o čomkoľvek. A nikto nikdy nezistí čo tam bolo predtým. A keď ti… Zobraziť viac >>
wpDiscuz