LIST PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY OBČANOM (11/1997)

0
Zdroj foto: www.prezident.sk (október 2000)

Ako nezmeškať európsky vlak

Zlá správa, aj napriek tomu, že sme ju predvídali, ostáva zlou správou. Ešte horšie ako zlá správa je však jej ignorovanie, alebo dokonca popieranie, že naozaj ide o zlú správu.

V júli tohto roku dostali naši občania dvojnásobnú dávku naozaj zlých správ. Na madridskom summite 8. a 9. júla t. r. pozvala Severoatlantická aliancia na rozhovory o členstve v NATO Poľsko, Maďarsko a Českú republiku. O týždeň neskôr Európska komisia vo svojom stanovisku k prijatiu krajín strednej a východnej Európy na vstup do Európskej únie (EÚ) neodporučila, aby Slovensko dostalo v decembri na najbližšom summite Európskej únie pozvanie na rokovanie o členstve.

Neprizvanie Slovenskej republiky na rozhovory o vstupe do týchto dôležitých medzinárodných organizácií musíme, žiaľ, vnímať ako najväčšiu diplomatickú porážku súčasnej slovenskej politiky. Aby sme si dvere do EÚ v prvej etape jej rozširovania úplne nezatvorili, musíme dôkladne porozumieť kritériám potrebným na vstup do tohto politického a hospodárskeho zoskupenia a potrebnými krokmi dokázať, že tieto kritériá skutočne spĺňame. Tam, kde naša politická prax nespĺňa štandardy EÚ, musíme ju zlepšovať dovtedy, kým očakávané štandardy nedosiahneme. Na to treba predovšetkým pochopenie a dobrú vôľu väčšiny poslancov nášho parlamentu.

Najväčší svetový voľný trh

Položme si otázku, prečo je členstvo v EÚ pre nás také dôležité? Toto spoločenstvo dnes predstavuje pätnásť západných demokracií s obyvateľstvom presahujúcim 360 miliónov ľudí a reprezentujúcim 40 % svetového obchodu. EÚ prijala celý rad opatrení na urýchlenie ekonomického rastu a na zlepšenie prosperity všetkých členských štátov. Veľký hospodársky priestor EÚ znamená významné investičné impulzy aj pre menšie členské krajiny. Obchodné, colné bariéry, aj pohraničné kontroly sa redukujú a postupne sa celkom zrušia. Výhody členstva sa prejavia perspektívne v nižších cenách, vyšších mzdách a väčších ekonomických možnostiach obyvateľov všetkých krajín EÚ.

Ak sa Slovenská republika nestane členom EÚ v prvej etape, ale až niekedy koncom budúceho desaťročia, hrozí nám pomalší rozvoj a zaostávanie za susednými krajinami s veľkými negatívnymi dopadmi na všetky skupiny obyvateľov. Slovenskí občania, hľadajúci zamestnanie alebo študijné príležitosti v západnej Európe, by boli postavení pred väčšie prekážky než obyvatelia susedných krajín. Slovenskí exportéri by sa ocitli v konkurenčnej nevýhode oproti výrobcom v Poľsku, Maďarsku a Českej republike. Slovenský spotrebiteľ by platil vyššie ceny aj za tovar dovezený z EÚ.

Mimoriadny význam pre všetky nové členské krajiny má finančná podpora z fondov EÚ smerujúca predovšetkým do rozvoja infraštruktúry. O značnú časť finančnej pomoci, predstavujúcej niekoľko miliárd korún budeme ukrátení už od roku 1998, ak nebudeme zaradení medzi prvých kandidátov na členstvo v EÚ. A takisto toky zahraničných investícií budú smerovať hlavne do tých krajín, ktoré získali dôveru EÚ. Nesmieme preto dopustiť naše vyradenie z integračného procesu, pretože by to spôsobilo živorenie Slovenska a jeho odsunutie na okraj európskeho diania.

Prečo nie sme medzi prvými kandidátmi?

Podľa Európskej komisie (EK) síce žiadna z desiatich uchádzajúcich sa krajín nespĺňa v súčasnosti všetky ekonomické kritériá na členstvo v EÚ, no výhľady do budúcnosti piatich krajín sú dostatočne sľubné na to, aby tieto štáty boli pozvané na rokovanie o členstve do roku 2002 a aby mohli čerpať prostriedky z fondov EÚ na budovanie technickej infraštruktúry a na ďalšie potreby.

Slovenská republika sa napriek pôsobivým makroekonomickým ukazovateľom odlišuje od ostatných krajín tým, že ako jediná nespĺňa politické kritériá na členstvo v EÚ. Žiaľ, ani naše najvýraznejšie klady, ako napríklad relatívne vysoký rast HDP a súčasne nízka inflácia, nám za tejto situácie neotvárajú dvere do EÚ.

Správa EK netvrdí, že Slovenská republika nie je demokratickou krajinou. Poukazuje však na vážne nedostatky v našom politickom živote, ktoré zatiaľ bránia, aby sme boli pozvaní na rozhovory o členstve v EÚ. Ide predovšetkým o dodržiavanie základných demokratických pravidiel vo vnútornej politike. Za najväčšiu slabinu fungovania výkonnej moci sa v správe EK považuje to, že vláda nerešpektuje úlohu a zodpovednosť ostatných štátnych inštitúcií, ako aj to, že často prekračuje hranice tradične akceptované v demokracii. Príkladom takejto situácie je podľa správy neustále napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom republiky. Nedávne spoločné vyhlásenie prezidenta a predsedu vlády má preukázať dobrú vôľu odstrániť toto napätie a urobiť potrebné kroky, ktoré by prispeli k obnove dôvery EÚ k Slovenskej republike.

Správa EK poukazuje ďalej na podmienky, v akých Národná rada SR vykonáva svoje úlohy a ktoré nie sú v súlade s osvedčenými pravidlami fungovania demokracie, najmä pokiaľ ide o práva opozície v parlamente. Za priame ohrozenie stability štátnych inštitúcií považuje správa EK ignorovanie rozhodnutia Ústavného súdu SR a Ústrednej referendovej komisie o májovom referende zo strany vlády. Správa poukazuje aj na to, že ešte stále nebol prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín, hoci to vyžaduje aj Ústava SR. Jedným zo základných kritérií pre vstup do EÚ je podľa správy EK „schopnosť prijať povinnosti vyplývajúce z členstva, vrátane napĺňania cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie“.

Aj Európsky parlament vo svojom dokumente z 27.10.1997 vyjadril očakávanie, že Národná rada SR prijme „všetky nevyhnutné opatrenia na obnovenie plného výkonu poslaneckého mandátu Františka Gauliedera“ a spolu s vládou urobí „všetky nevyhnutné kroky na úplné rešpektovanie ľudských práv a práv menšín, demokracie a právneho štátu,“ aby sa tým splnili „požadované podmienky nevyhnutné na pokračovanie procesu integrácie SR do štruktúr EÚ“.

Členstvo vo výnimočnom klube

Chcel by som na záver zdôrazniť, že EÚ je výnimočný klub v dobrom slova zmysle, ktorého členovia sa tešia výnimočným hospodárskym výhodám. Ak chceme aj my získať tieto výhody – a sotva niekto u nás bude tvrdiť, že ich nepotrebujeme – musíme byť pripravení konať podľa pravidiel tohto klubu. Nejde o nijaký diktát zo strany EÚ, ale o rešpektovanie zásad platných oddávna v civilizovanom, demokratickom svete. Ak si Vy, vážení občania, naozaj želáte, aby sme sa stali členom Európskej únie – a ja verím, že veľká väčšina z Vás to chce – musíte trvať na tom, aby zodpovední ústavní činitelia, a najmä poslanci urobili také kroky, ktoré Slovensku umožnia stať sa členským štátom tohto významného politického a hospodárskeho zoskupenia.

Michal Kováč, Bratislava, november 1997

DISKUSIA K ČLÁNKU

Buďte prvý kometnujúci!

Upozorniť ma na
avatar
wpDiscuz