„ROBOTY NAHRADIA DVE TRETINY PRACUJÚCEJ TRIEDY V ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH,“ PÍŠE SA V SPRÁVE OSN.

0

V SKRATKE:

  • Nielenže 75% pracovných pozícií prejde procesom automatizácie, rozvojové krajiny možno uzrú dni, kedy sa továrne zatvoria a opustia svoje miesto a vrátia sa späť do rozvinutých krajín, nakoľko pracovná sila už nebude zohrávať takú rolu pre priemysel
  • Plány, ako je napríklad základný univerzálny príjem, musia byť zavedené prv, ako tento proces začne naberať na sile a regióny, odkiaľ odišli fabriky, sa budú topiť v ešte väčšom zúfalstve.

VÝHODY PLATENIA PRACOVNEJ SILY?

Z nedávnych správ to vyzerá tak, že automatizácia ovplyvňuje len tých v rozvinutých krajinách; no správa z OSN Konferencie o obchode a rozvoji uvádza spôsoby, ktorými automatizácia vplýva na ľudí z rozvojových krajín – a zdá sa, že má ešte väčší dopad na tieto národy ako na industrializovaný svet.

Správa objasňuje, že „zvýšením používania robotov v rozvinutých krajinách sa riskuje narušenie tradičných výhod pracovnej sily v rozvojových krajinách.“ Cituje tiež ďalšiu správu od Svetovej banky, ktorá uvádza, že „Podiel pracovných pozícií, ktoré by mohli značne pocítiť proces automatizácie je podstatne vyšší v rozvojových krajinách ako  v rozvinutejších krajinách, v ktorých už mnohé z týchto pracovných pozícií vymizli.“

V skratke to znamená, že pracovné pozície s potrebou nižších zručností v rozvojových krajiných sú náchylnejšie k zániku, keďže pracovné činnosti na týchto pozíciach by mohli vykonávať aj roboty, roboty, ktoré by nahradili ľudí práve s nízkymi pracovnými zručnosťami v týchto krajinách. To sa pretransformuje do ohromných čísel: Dve tretiny všetkých pracovných pozícií v rozvojových krajinách nahradí automatizácia.

Správa pokračuje ďalej s tým, že automatizácia by mohla spôsobiť ekonomické aktivity, ako napríklad, že výrobný priemysel by bol premiestnené z rozvojových krajín do rozvinutých. Už dnes sa to deje, ale podľa správy, deje sa to v malom a pomaly.

Pretože automatizácia bude v budúcnosti pokračovať do miery ako v rozvinutom svete, táto rýchlosť sa bude pravdepodobne dramaticky meniť.

ZACHOVANIE ĽUDSKÝCH PRACOVNÝCH POZÍCIÍ

Je pochopiteľné, že táto otázka vyvoláva množstvo otáznikov. Ako môžeme zmierniť dopad, aký budú mať roboty/automatizácia na rozvojový svet? Ako ochránime robotníkov a našu ekonomiku pred automatizáciou?

Podľa správy, „výsledky budú ovplyvňovať politiky“. Inými slovami, národy by sa mali už dnes začať pripravovať na nevyhnutnosť automatizácie a straty pracovných pozícií. A nakoniec, správa odporúča krajinám prijať digitálnu revolúciu „všetkými desiatimi“ prostredníctvom zmeny vzdelávacích politík kombinovaných s „podpornou makroekonomikou, priemyselnou a spoločenskom politikou.“ A z toho dôvodu musíme ešte viac začleniť počítače do nášho edukačného systému a zemniť od základu, ako naša spoločnosť funguje.

Takáto úloha ale nebude prechádzka „ružovým sadom“.

Jedným z riešení, ktoré by mohlo pomôcť je základný univerzálny príjem – garantovaný príjem, ktorý poberajú občania bez ohľadu na zamestnanecký status alebo ekonomickú situáciu. Ide o systém, ktorý je už dnes predmetom diskusií, keďže veľké množstvo expertov z rôznych oblastí priemyslu sa ho snaží pretlačiť. Tento ekonomický sytém sa už testuje už testuje vo Fínsku a ďalších krajinách. Preto v blízkej budúcnsti budeme môcť analyzovať jeho dopad, a ak výsledky budú pozitívne, prepracovať naše ekonomické a spoločenské štruktúry tak, aby sme ho mohli zaviesť do spoločnosti.

„Prelomové technológie často so sebou prinášajú mix benefitov a rizík,“ píše sa v správe. Mali by sme zvážiť riziká, ktoré takáto technológia predstavuje a zároveň objavovať nové cesty k zlepšeniu spoločnosti (a nimi našu spoločnosť aj transformovať).

DISKUSIA K ČLÁNKU

Buďte prvý kometnujúci!

Upozorniť ma na
avatar
wpDiscuz