STE PRIPRAVENÍ AKCEPTOVAŤ, ŽE KAPITALIZMUS JE SKUTOČNÝ PROBLÉM?

0

Prv, než poviete nie, zamyslite sa na sekundu a spýtajte sa, či je tento systém to najlepšie, na čom možno vybudovať našu spoločnosť budúcnosti.

Jason Hickel a Martin Kirk: Vo februári, študent druhého ročníka na vysokej škole, Trevor Hill, počas živého vysielania v mestskej hale v New Yorku a položil veľmi jednoduchú otázku Nancy Pelosiovej, líderke Demokratov v Snemovni reprezentantov. Citoval štúdiu z Harvardskej Univerzity, ktorá poukazovala, že 51% Američanov vo veku 18 až 29 rokov už viac nepodporuje kapitalistický systém, a spýtal sa jej, či by Demokrati boli schopní prijať takúto rýchlo sa meniacu realitu a zaujať jasný kontrast voči pravicovej ekonomike.

Pelosi bola očividne zmätená. „Ďakujem vám za vašu otázku,“ povedala, „mrzí ma to, ale sme kapitalisti, a tak to bolo a bude.“

Záznam sa okamžite začal šíriť po internete. Išlo o silný odkaz kvôli kontrastu, ktorý jej odpoveď vyvolal. Trevor Hill nie je zarytý ľavičiar. Je to len priemerný, bystrý, informovaný a zvedavý človek, ktorý sa zaujíma o svet, a túži žiť v lepšom. Ale Pelosiová, figúrka establišmentu politiky, odmietla, alebo skôr bola neschopná, zaoberať sa touto výzvou týkajúcej sa status quo.

51% Američanov vo veku 18 až 29 rokov už viac nepodporuje kapitalistický systém. A nie sú to len mladí voliči, ktorí zmýšľajú rovnako.

YouGov, medzinárodná internetová prieskumná spoločnosť, zistila, že až 64% Britov verí, že kapitalizmus je nefér, a že nerovnosti len prehlbuje.

Dokonca aj v Spojených štátoch sa tieto čísla pohybujú na úrovni 55%. V Nemecku sa množstvo pochybovačov kapitalizmu pohybuje na úrovni 77%. Pritom sa tri štvrtiny obyvateľov veľkých kapitalistických ekonomík domnievajú, že veľký biznis je vo svojej podstate skorumpovaný. Prečo to tak ľudia vnímajú?

Pravdepodobne to nebude z dôvodu, že popierajú bohaté materiálne benefity moderného života, ktorý si mnohí z nich radi užívajú. Alebo pretože chcú cestovať späť v čase a žiť v ZSSR. Dôvod je ten, že si uvedomujú – či už vedome alebo im našepkáva ich žalúdok – že v samotných základoch systému je chyba, ktorého najdôležitejšou charakteristickou črtou je vytĺcť z prírody a  ľudí kapitál a každým rokom vymáhať viac a viac, bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad na zdravie človeka a žitovné prostredie, od ktorého sme všetci závislí.

Povedzme si to na rovinu: O tom presne kapitalizmus je, vo svojej podstate. Taký je celkový sumár plánu. Vidíme to zakotvené v neustálom náraste HDP, všade, rok čo rok, v zloženej sadzbe (v orig. compound rate = sadzba úroku, ktorá je vyrátaná z množstva peňazí investovaných alebo požičaných a úroku, ktorý bol k nim pridaný)

Všetci vieme, že rast HDP, sám o sebe, nezníži chudobu a ani neurobí ľudí šťastnejšími či zdravšími. Svetové HDP dosiahlo úroveň 630% od roku 1980 a, podľa istých výpočtov, v rovnakom čase však narástla aj nerovnosť, chudoba a hlad. Zisky sa vnímajú ako prirodzené vlastníctvo investorov.

Vidíme tento plán tiež v myšlienke, že korporácie majú splnomocneneckú povinnosť rozmnožovať cenné papiere kvôli ziskom akcionárov, čo bráni dokonca aj dobroprajným generálnym riaditeľom spoločností robiť čokoľvek dobré – ako napríklad zvyšovanie miezd a znižovanie znečisťovania – čo by mohlo skompromitovať ich pozíciu. Len sa pozrite na posledný prípad týkajúci sa American Airlines. Na začiatku roka, generálny riaditeľ Doug Parker sa pokúsil zvýšiť svojím zamestnancom mzdy, aby im vynahradil nesmierne ťažké roky, len abby ich potom Wall Street zniesla k zemi. V deň, kedy ohlásil zvýšenie, akcie spoločnosti padli na 5,8%. Tu nejde o prípad firmy, ktorá je na pokraji bankrotu, ktorá bojuje o prežitie a musí uskutočniť závažné rozhodnutia. Práve naopak, Airlines boli na vrchole s profitom. Ale zisky sa vnímajú ako prirodzené vlastníctvo investorov. Preto JP Morgan kritizovala zvýšenie miezd ako „trúfalý presun takmer 1 miliardy dolárov“ pracujúcim. Ako sa len opovážili? Z toho jasne vyplýva, že náš systém je naprogramovaný tak, aby podriaďoval život nevyhnutnej požiadavke profitu.

V samotných základoch systému je chyba, ktorého najdôležitejšou charakteristickou črtou je vytĺcť z prírody a ľudí kapitál. Illustration: Ignotus the Mage/Flickr

Ako odstrašujúci príklad si vezmite strašidelnú myšlienku množiť a chovať sliepky bez mozgu vo vysokých vertikálnych farmách, na štýl Matrixu, pripojená na hadičky a elektródy, napchaté jedna nad druhou, a to všetko len z dôvodu vyťaženia profitu a získania ako ich produktov, tak z ich konzumácie a to čo najefektívnejšie.

Alebo si vezmite hrozné nešťastie z Grenfell Tower v Londýne, kde uhoreli desiatky ľudí len preto, že firma, ktorá stavala budovu, sa rozhodla použiť horľavé panely, len aby ušetrila úbohých 5500€. Stále to isté dokola a dokola. Všetko sa točí okolo profitu, ktorý dominuje nad životom. Všetko to pramení z jednej myšlienky. Rovnaká logika stála (počínanie stálo) za predajom černochov počas koloniálnej otrokárskej éry, takáto logika stála za vznikom manufaktúr a ropných polí a tá istá logika nás tlačí strmhlav smerom k ekologickému kolapsu a klimatickej zmene.

Deti milénia chápu, že kapitalizmus nefunguje pre väčšinu ľudstva a sú odhodlaní prísť s novým a lepším riešením.

Len čo si to uvedomíme, môžeme začať prepájať jednotlivé body a spájať sa v našom spoločnom boji. Sú ľudia, ktorí v USA bojujú proti ropovode cez Keystone. V Británii zas ľudia bojujú proti privatizácii štátnej zdravotnej starostlivosti. V Indii zápasia proti korporáciám, ktoré zaberajú pôdu. V Brazílii zápolia s deštrukciou Amazonského pralesa. V Číne zasa proti dávkam pre chudobných. Sú to všetko dôležité hnutia. Ale tým, že sa budeme sústrediť na všetky tieto symptómy, riskujeme, že nám unikne skutočná príčina problému. A tou príčinou je kapitalizmus. Je na čase veci nazvať pravým menom. Čo je skvelé na našej súčasnosti je  to, že ľudia začínajú robiť presne to isté. A hľadajú niečo iné. Pre niektorých to je socializmus. Prieskum od YouGov ukázal, že Američania vo veku menej ako 30 rokov priaznivejšie vnímajú socializmus ako kapitalizmus, čo je prekvapujúce, keď vezmeme do úvahy tú ohromnú propagandu namierenú na socializmus, ktorý je vykresľovaný ako číre zlo. Ale deti milénia sa nenechávajú oblbnúť týmito zastaralými praktikami. Pre nich je voľba jasná: Vidia, že kapitalizmus nefunguje pre väčšinu ľudstva a sú pripravení prísť s niečím novým.

A ako by taký lepší svet mohol vyzerať? Existuje milión riešení. Môžeme začať tým, že zmeníme spôsob, ako vnímame a meriame progres. V jednom zo svojich slávnych príhovorov Robert Kennedy raz povedal, že HDP „nepočíta so zdravím našich detí, s kvalitou vzdelania alebo radosti z hry… v skratke, meria všetko okrem toho, čo robí život cenný.“

Ale my to môžeme zmeniť. Ľudia chcú, aby zdravotná starostlivosť a vzdelanie boli spoločenským majetkom a nie trhovou komoditou, takže sa musíme rozhodnúť tak, aby sa spoločenský majetok dostal späť do rúk verejnosti. Ľudia chcú, aby k plodom práce a našej štedrej planéty mali prístup všetci, a nie aby ich vyprázdňovali bohatí, ktorí budú meniť daňové zákony a zavedú tak transformačné opatrenia ako napríklad základný univerzálny príjem. Ľudia chcú žiť v rovnováhe so životným prostredím, od ktorého závisí naše prežitie, takže by sme si mohli opäť osvojiť regeneratívne poľnohospodárske riešenia, alebo sa dokonca rozhodnúť pre zákon, ktorý prijal aj Ekvádor v roku 2008 a stal sa súčasťou jeho ústavy, že príroda má „právo existovať, prežívať, byť udržiavaná a regenerovať sa podľa vlastných životných cyklov.“

Opatrenia ako toto by mohlo skoncovať s kapitalistickou priamou direktívou a nahradiť ho vyváženou logikou, ktorá rozpoznáva mnohé faktory, ktoré si vyžaduje zdravá a prosperujúca civilizácia. Ak by proces bol dostatočne systematický, mohli by sme jednorozmerný kapitalizmus poslať na smetisko dejín.

Nič z tohto nie je radikálne. Naši lídri nám budú hovoriť, že takéto myšlienky sú neuskutočniteľné, ale čo je neprijateľné predpoklad, že môžeme aj naďalej pokračovať so status quo. Ak budeme ale aj naďalej rozširovať nožnice nerovnosti a prejedať sa našou planétou, celá vec nám nakoniec „vybuchne“ pod nohami. Voľba je jasná a zdá sa, že ľudia sa začínajú prebúdzať vo veľkom: Buď sa posunieme do budúcnosti bez kapitalizmu, alebo nebudeme mať žiadnu budúcnosť.

Dr. Jason Hickel je antropológ v Londýnskej škole ekonomiky, ktorý skúma medzinárodný vývoj a globálnu politickú ekonomiku, pričom sa zameriava na etnografiu v južnej Afrike. Píše pre denník Guardian Al Jazeera English. Jeho posledná kniha, Rozkol: Krátka história svetovej nerovnosti a jej riešenia (v origináli: The Divide: A Brief History of Global Inequality and Its Solutions) je dostupná už dnes.

originál článku: https://www.fastcompany.com/40439316/are-you-ready-to-consider-that-capitalism-is-the-real-problem

DISKUSIA K ČLÁNKU

Buďte prvý kometnujúci!

Upozorniť ma na
avatar
wpDiscuz