TOTO SÚ NÁSLEDKY PO (SLABŠEJ) JADROVEJ VOJNE

0

Agresívne tweety a komentáre amerického prezidenta vzťahujúce sa na Severnú Kóreu znovu oživili diskusie o nukleárnej vojne. Ale štúdia z roku 2014 ukázala, že na zničenie sveta by sme nepotrebovali zas ak veľa nukleárnych hlavíc.

RASTÚCE OBAVY

Nedávne poznámky prezidenta Donalda Trumpa na adresu Severnej Kórey nám právom naháňajú obavy, či sa pomaly neblížime k nukleárnej vojne. Kým väčšinu diskusie zaberá téma možnosti jadrového konflikut, určite stojí za zmienku vedieť, čo by spôsobil nukleárny konflikt našej planéte, počnúc desivými dopadmi na životné prostredie a končiac dôsledkami ako dlhodobým rádioaktívnym rozpadom a hladomorom.

Ako sa uvádza v správe, v deviatich krajinách sa nachádza zhruba 15 000 jadrových hlavíc. Ide o tieto krajiny: Spojené štáty, Rusko, Spojené kráľovstvo, Severná Kórea, Francúzsko, Čína, India a Izrael. Podľa tabuliek a grafov z Business Insider a the Federation of American Scientists (FAS), Rusko a USA vlastnia väčšinu dostupných hlavíc, a taktiež z nich aj väčšinu rozmiestnili počas svojej histórie – Rusko vyše 1900 a Spojené štáty takmer 1700. Čo sa týka Severnej Kórey, nie je známe presné číslo, koľko jadrových hlavíc vlastní, ale podľa správ The Washington Postu, číslo sa pohybuje rádovo okolo 60 hlavíc, a podarilo sa im vyrobiť miniatúrnu výbušnú hlavicu, ktorá sa zmestí do rakety.

Z taktického hľadiska, americké jadrové hlavice nie sú až tak navrhnuté pre maximálnu nosnosť ako mimoriadnu presnosť. Tam radíme bomby ako B6-12 s nosnosťou 50 kiloton. To sa rovná energii uvolnenej pri výbuchu 50 000 ton TNT. Najdeštruktívnejšou americkou bombou v službe je od októbra 2011 bomba B83, s maximálnou nosnosťou 1,2 megaton (1 200 kiloton). Pre porovnanie, bomba zhodená na Hirošima vážila 15 kiloton.

FAS tiež uvádza, že zatiaľ čo hodnoty pre americké bomby sa zakladajú na „reálnych“ číslach, tak čo sa týka štatistík pre zvyšok sveta, tie už tkaé presné nie sú. Väčšina informácií súvisiacich s nukleárnymi zbraňami sú strážené ako prísne tajomstvo, a z toho dôvodu je zaťažko mať podrobné informácie o vojnovom potenciále tej-ktorej krajiny.

JEDNA MALÁ VÝMENA

Čo i len pomyslenie na jadrové zbrane nenecháva človeka kľudným, nie to ešte uvedomenie si, ako málo stačí, ako by takýto konflikt zasiahol a ovplyvnil celý svet. Túdia z roku 2014 uverejnená v žurnále American Geophysical Union (AGU) odhaľuje, že len drobný konflikt medzi Indiou and Pakistanom by spôsobil takmer nenapraviteľné škody globálneho charakteru.

„Priestorovo ohraničená, regionálna nukleárna vojna medzi Indiou a Pakistanom, v ktorej by bolo odpálených 15 kiloton (kt) zbraní by vyprodukoval približne 5 teragramov (Tg) čierneho uhlíka (BC),“ píše sa v správe. „Ten by vystúpil do stratosféry, odkiaľ by sa rozšíril do celého sveta a zapríčinil tak náhly pokles povrchových teplôt a zintenzívnil ohrievanie stratosféry.“

AAA

Zmeny v povrchových teplotách (v °C) podľa modelu vypuknutia jadrovej vojny medzi Indiou a Pakistanom. Autor: Michael J. Mills

 

NÁSLEDKY

Za menej ako 10 rokov by sa ozónová vrstva zmenšila o 20-50% , čím by sme boli omnoho viac vystavení škodlivým účinkom slnečnej radiácii ako kedy predtým, napriek tomu by ale povrchová teplota klesla k tým najnižším, aké naša planéta zaznamenala za posledných 1000 rokov. Kombinácia straty ozónu a znížených teplôt by viedla ku globálnemu nukleárnemu hladomoru.

Des a hrôza si len predstaviť takýto scenár, no je nutné podotknúť, že bomby použité v príklade štúdie sú menšie čo do veľkosti ako dnešné hlavice a omnoho slabšie. Je taktiež nepravdepodobné, že v akomkoľvek konflikte, v ktorom by boli použité jadrové zbrane, by boli použité hlavice s maximálnou nosnosťou. Navyše nepoznáme silu arzenálu Severnej Kórey, aj keď informácie od The Washington Post, ktoré sme uviedli vyššie, trvdia, že v poslednom zaznamenom teste odpálili 20-30 kilotonovú nálož, ktorá je slabšia ako tie, ktoré skladujú USA a Rusko. No cieľom štúdie od AGU nebolo porovnávať minulé mocnosti so súčasnými, ale vrhnúť trochu svetla na škody, ktoré by takéto zbrane mohli spôsobiť, bez ohľadu na to, koľko ich bude naraz použitých.

Podnikajú sa však kroky, aby sme odvrátili akýkoľvek konflikt a jeho rozšírenie. Minulý mesiac OSN prišlo s vyhlásením zákazu nukleárnych zbraní, po čom nasledovala diskusia o možnom globálnom nukleárnom odzbrojení. 122 členských štátov volilo v prospech vyjednávaní. Spomedzi spomínaných 9 štátov, ktoré vlastnia najviac nukleárnych zbraní, len Severná Kórea schválila hlasovanie. USA spolu s Britániou a Francúzskom však zaujali odmietavý postoj k podpisu dohody s odôvodnením, že záujmy týkajúce sa bezpečnosti štátu si vyžadujú vlastniť aspoň minimálne zásoby jadrového materiálu na odstrašenie, námietka neakceptovaná týmto zákazom.

Aj keď je námietka pochopiteľná, mnohí by mohli argumentovať tým, že prijatie zákazu povedie k tomu, že drvivá väčšina štátov vlastniacich nukleárne zbrane napokon podporí celý sport. Nie je tomu tak dávno, kedy došlo k bombardovaniu Hirošimi a Nagasaki, a ak posledné posunutie Hodín posledného súdu je opodstatneným varovaním, musíme zakročiť čím skôr, aby sme do dobrej noci nemuseli vo fraku kráčať.

 

DÔSLEDKY JADROVEJ VOJNY PODĽA ŠTÚDIE

Rok 0 – Päť megaton čierneho uhlíka uvoľnených do atmosféry, ktoré absorbujú slnečné svetlo. Planéta sa bude následne ochladzovať. Dážď z čierneho uhlíka zabije milióny.

Rok 1 – Priemerné povrchové teploty klesnú o 1°C (2°F)

Rok 2 – Pestovateľská sezóna sa skrátila o 10-40 dní.

Rok 5 – Zem je v priemere chladnejšia o 1,5°C (3°F) ako v súčasnosti, chladnejšia ako bola za posledných 1000 rokov. Zrážok taktiež ubudlo o 9%. Ozónová vrstva je o 25% tenšia. Zvýšený dopad UV lúčov na planétu.

Rok 10 – Ozónová vrstva sa mierne obnovila, len o 8% menej ako dnešné hodnoty.

Rok 20 – Planéta sa mierne oteplila, stále je ale rozdiel 0,5°C medzi dneškom.

Rok 26 – Zrážok je o 4,5% menej ako dnes.

DISKUSIA K ČLÁNKU

Buďte prvý kometnujúci!

Upozorniť ma na
avatar