2. ČASŤ: LAPAJ

0
638

Fešťáčik si miesto v mafii vymenil v roku 2012 s Lapajom, ktorý jeho pozíciu zastával pred ním. Lapaj prikvitol do mafie z iného súdka, skrývajúceho sa za kresťanstvo. Ale poďme pekne po poriadku. Keď 20. januára 1960 vo východoslovenskom Čaklove prišiel na svet ďalší Janko, to ešte nikto nemal ani len predstavu, aký veľký to bude lapaj.
Jeho prvá etapa života v rodine Štefana a Anny bola klasická. Detstvo, základná a stredná škola. Po nej nastúpil aj na Technickú univerzitu v Košiciach, odbor výkonová elektronika. Tú v roku 1983 aj ukončil, no už počas štúdia na nej sa objavilo jeho prvé lapajstvo. Na VŠ bol predsedom socialistického zväzu mládeže, ale keďže mu kvôli nezhodám hrozil vyhadzov zo školy a predsedníctva sa vzdal, po „revolúcii“ sa z toho stal konflikt s totalitou.
Takmer hneď po na tú dobu perfektne zinscenovanú „revolúciu“ vstúpil do klubu mafiánov, ktorých poznávacím znamením sa stal kríž. Najskôr ako radový člen, no už o dva roky sa posunul v hierarchii spolku na druhú najvyššiu stoličku. A keďže sa v tomto období dostal aj do jedného z kresiel top mafiánskeho klubu zvaného Národná zrada, bol „donútený“ opustiť východoslovenské teritórium vrátane práce v Prešove a presunul sa do Bratislavy.
Na Lapaja sa hneď po príchode do hlavného mesta usmialo šťastie. Netrvalo dlho a vtedajší bratislavský boss Peter mu pridelil na bývanie 4 izbový byt a tak mohol spokojne bývať za výhodné nájomné, ktoré platil mestu. To že Petra podporovala mafiánska skupina, ktorej členom bol aj Lapaj bola určite iba čistá náhoda.
Lapaj si medzičasom stihol odskočiť na semestrálne kurzy do USA, resp. do belgických Antverp. Na predchádzajúcich kreslách samozrejme naďalej sedel a tieto zahraničné výjazdy boli v rámci jeho prípravy na zaradenie do medzinárodných mafiánskych štruktúr.
V roku 2001 sa mu podarilo ďalšie a ešte väčšie lapajstvo s bytom. V tom predchádzajúcom už v tom čase nebýval. Vedenie bratislavskej mestskej časti Staré mesto Lapajovi pridelilo do prenájmu ďalší 4izbový byt s rozlohou 156 m2. Opäť iba čisto náhodou bol boss mestskej časti ktorá byt pridelila členom toho istého mafiánskeho klubu ako Lapaj. Tento byt už Lapaj po rekonštrukcii odkúpil.  A by tých lapajstiev nebolo málo, tak stanovená kúpna cena 110 000 Sk, sa vďaka vyplateniu do 15 dní znížila na polovicu, t.j. na 54 930 korún (1 805, 40 €). Že ste nikdy taký obchod nezažili? No tak potom ste ešte slabý lapaji.
V roku 2004 sa pohodlne usadil do kresla medzi európskych mafiánov, vďaka čomu sa jeho oficiálny mesačný príjem iba z tejto jednej pozície dostane na hranicu okolo 15 tisíc eur. Toľko mu mesačne platili svetové mafiánske šarže za zapredávanie Slovenska.
Po 5 ročnom cykle sa jeho zahraničná misia skončila a prišiel návrat na rodnú hrudu. Samozrejme sa zahraniční bossovia o neho dobre postarali a dlhé mesiace mu za dobre odvedené zapredávanie ešte posielali mesačne desaťtisíce eur, aby nám Lapaj nezomrel hladom, kým si nájde nejakú tú slušnú prácu. Mohol to síce aj odmietnuť, ale s odôvodnením, že ich používa na dobré veci to neodmietol.
Avšak neboj by to Lapaj aby sa nevrátil vo veľkom štýle. Aj doma pokračoval vo svojom „vysokom nasadení“. Stal sa bossom celej skupiny mafiánov spod kríža. A ako správny kresťan, držal sa hesla pomáhaj svojmu blížnemu ako sebe samému a v mene tohto hesla a s odôvodnením že „skúsení odborníci by nemali byť vylúčení z práce kvôli tomu, že sú niekoho príbuzným“, dosadil bez výberového konania na lukratívne miesto vo svojom rezorte pána Štefana, ktorý bol len náhodou jeho švagor.
Aby to nebolo také hlúpe, tak v mene pomoci blížnym a zároveň podriadeným úradníčkom zabezpečil osem nových limuzín v najdrahšej verzii svojho druhu, lebo oni to samozrejme k tomu ničnerobeniu potrebujú. Aby sa aspoň s autami mohli hrať. Škoda, že výrobca k autám neponúkal aj vodotrysk, určite by doplatil aj ten. Však to nešlo z jeho.
Lapaj vedel podriadených aj slušne motivovať. Stači sa pozrieť na niekoľko zmlúv, ktoré sa našli v sfére jeho vplyvu. So jeho podriadenou, ktorá sa nachádzala na vrchole pyramídy poštárov, bola uzatvorená zmluvu, na základe ktorej mala po 14 mesiacoch strávených na vrchole pyramídy nárok na odmenu až 178-tisíc eur. Aby sa predchádzalo závisti, tak u Lapaja bolo dopriané aj ďalším podriadeným. Pán Pavel čo sa nachádzal na vrchole pyramídy železničiarov mal podpísanú zmluvu, ktorou si pri odchode z tohto ďalšieho spolku, ktorý Lapaj strážil, mohol nárokovať na „odchodné“ 170-tisíc eur. A takto by sa dalo pokračovať a pokračovať, keďže Lapajova dobrosrdečnosť vyšla na približne 1,5 milióna eur. So závisťou však Lapaj musel bojovať aj kvôli závistlivým žurnalistom, ktorí mu závideli napísanie doktorandskej práce cudzími rukami

Upozornenie: všetky postavy a udalosti v tomto príbehu sú vymyslené, akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na