46% VŠETKÝCH LESOV ZNIČILA MODERNÁ CIVILIZÁCIA…A NEOSTÁVA NÁM VEĽA ČASU

0
381
„Lesy predchádzajú civilizáciám a púšte ich nasledujú.“
– François-René de Chateaubriand

 

Nový prieskum v prestížnom časopise Nature odhaduje, že „od začiatku ľudskej civilizácie počet stromov na celom svete klesol o približne 46%.“

štúdia tiež ukazuje, že okolo 15 miliárd stromov je ročne sťatých, a že priemerný vek lesov zaznamenal značný pokles za posledných pár tisícročí.

Štúdiu viedli výskumníci zo Školy lesníctva a environmentálnych štúdií v Yale s podporou vedcov z univerzít a výskumných inštitúcií v Utahu, Čile, Veľkej Británii, Fínsku, Taliansku, Francúzsku, Švajčiarsku, Nového Zélandu, Holandska, Nemecka, Českej republiky, Brazílie a Číny.

Za posledných 200 rokov sme síce vo veľkom spaľovali fosílne palivá, odlesňovanie sa stalo definujúcou črtou civilizácie – kultúry založené okolo miest a poľnohospodárstva – čo sa začalo už pred 8000 rokmi.

Odlesňovanie má výrazný vplyv na globálne otepľovanie. Ak zmeníme lesný ekosystém na poľnohospodársku pôdu, viac ako dve tretiny uhlíka, ktorý les zachytil, sa spolu so zvyšným uhlíkom uloženým v pôde bohatej na organický materiál z dôvodu urýchlenia erózie pôdy presunie do atmosféry.

Moderná veda nám môže poskytnúť predstavu o veľkosti klimatického dopadu tohto pred-industriálneho odlesňovania pôdy. Za posledných niekoľko desiatok rokov klimatického výskumu sa pozornosť čoraz viac zameriavala na vplyv odlesňovania a odstraňovania zelených plôch na globálne otepľovanie v moderných dejinách. Medzinárodný panel o zmene klímy (IPCC) sa vo svojej štúdii z roku 2004 zmienil o tom, že deforestáciou a likvidácia pastvín uvoľňujeme do atmosféry až 17% celosvetových emisií – ide o číslo, ktoré nezahŕňa stratu budúcich skladísk uhlíka alebo emisií, ktoré priamo súvisia s likvidáciou zalesnených či trávnatých plôch, ako sú napríklad metán, ktorý sa uvoľňuje z ryžových polí, alebo fosílne palivá spálené ťažkými ťažobnými strojmi.

Niektoré štúdie ukazujú na to, že 50% globálneho otepľovania v Spojených štátoch možno pripísať odstraňovaniu zelených plôch – číslo, ktoré odzrkadľuje nepriaznivý vplyv, ktorý môže mať zmena využívania pôdy na teploty, a to predovšetkým znížením clonenia (v orig. shade cover“) a evapotranspirácie (výdaj vody v podobe vodnej pary z rastlín) (proces, kedy veľké stromy uvoľňujú litre vody do atmosféry v horúci letný deň – ide o rastlinný ekvivalent ľudského potenia sa).

Takže, natíska sa otázka: Ak dochádzalo k odstraňovaniu zelených plôch už celé tisícročia, prispelo to ku globálnemu otepľovaniu? A máme vôbec záznamy vplyvov civilizácií na samotné globálne otepľovanie?

10,000 rokov klimatických zmien

Podľa autora Lierre Keitha, odpoveďou je jasné áno. Zhruba pred 10 000 rokmi začali ľudia pestovať plodiny. Toto obdobie sa považuje za začiatok civilizácie ako takej a podľa Keitha a ďalších odborníkov, akými sú napríklad David Montgomery, odborník v oblasti pôdy, na Univerzite vo Washingtone, (toto obdobie) možno označiť za počiatok odstraňovania zelených plôch a erózie pôdy, ktorú sme dovtedy nezažili – čo následne viedlo k uvoľneniu masívneho množstva uhlíkových emisií.

„V Libanone (a potom v Grécku a následne aj v Taliansku) príbeh civilizácie započal na skalnatých horách,“ píše Keith. „Poľnohospodárstvo, hierarchia, deforestácia, strata ornice, militarizmus, a imperializmus sa stali zosilňujúcou spätnou väzbou, ktorá ukončila kolaps bioregiónu [základ v Stredomorí], ktorý sa pravdepodobne neobnoví až do ďalšej doby ľadovej.“

Montgomery píše vo svojej knihe Hlina: Erózia civilizácií (Dirt: The Erosion of Civilizations), že poľnohospodárstvo, ktoré nasledovalo po odlesnení a odstraňovaní zelených plôch, viedlo ku skalnatým horám, ktoré Keith spomína.

„Predmetom sporu je, že myšlienka poľnohospodárstva od základov zmenila rovnováhu medzi pôdnou produkciou a pôdnou eróziou – dramaticky v prospech pôdnej erózie.

Ďalší výskumníci, ako napríklad Jed Kaplan a jeho tím z Avre Group na Ecole Polytechnique Fédérale de Lausanne vo Švajčiarsku, potvrdili, že predindustriálne odstraňovanie zelených plôch malo výrazný vplyv na krajinu.

„Je isté, že lesy mnohých európskych krajín boli omnoho čistejšie pred priemyselnou revolúciou,“ píše sa v štúdii z roku 2009.

Tieto dáta ukazujú, že zalesnené plochy v Írsku klesli za 2800 rokov pred začiatkom priemyselnej revolúcie z 35% na 0. Podobná situácia bola aj v Nórsku, Fínsku a na Islande, kde došlo k 100 %-nému vyhladeniu ornej pôdy pred rokom 1850.

Obdobne boli zničené aj najväčšie svetové pastviny: rozorané pôdy kvôli pestovaniu pšenice a kukurice alebo asfaltovanie chodníkov a ciest. Obilninový pás, ktorý sa tiahne naprieč Veľkou prériou v Spojených štátoch a Kanade, cez väčšinu východnej Európy, cez južné Rusko a severnú Čínu zdecimoval nekonečné polia neustále sa posúvajúcich prirodzených tráv.

Rovnaký proces sa neúprosne približuje k jeho uzavretiu na juhu, na pampových trávach v Argentíne a v Saheli v Afrike. Tisícky druhov, pričom každý z nich je unikátom, ktorý sa prispôsobil pastvinám, ktoré nazývajú domov, čaká vyhynutie.

„Poľnohospodárstvo v akejkoľvek forme je neudržateľné,“ píše expert na permakultúru Toby Hemenway. „Vieme prijať zákony, aby sme zastavili niektoré zo škodlivých vplyvov poľnohospodárstva, ale tieto pravidlá by potom zredukovali žatvu. Kým bude jedla dosť, zákony sa meniť nebudú. Neexistujú totiž žiadne štrukturálne obmedzenia, ktoré by sa dali aplikovať na ekologicky deštrukčné tendencie poľnohospodárstva.“

Ako Hemenway poznamenáva, masy ľudí sú závislé od poľnohospodárstva. Vážnosť tohto je problém by sa nemala podceňovať. Sedem miliárd ľudí je závislých od potravinového systému – poľnohospodárska civilizácia – ktorá zabíja planétu.

Prvým zástancom hypotézy, že ľudstvo ovplyvňuje klímu už od počiatku prvotnopospoľnej spoločnosti, je Dr. William Ruddiman, profesor na dôchodku z Univerzity vo Virginii. Teória sa tiež často označuje ako Ruddimanova hypotéza alebo ako Ranno-antropocénna hypotéza.

Ruddimanov výskum, ktorý sa hlavne opiera o atmosférické dáta z plynov zachytených v hrubej vrstve ľadovcovej pokrývky v Antarktíde a Grónsku, ukazuje, že pred približne 11 000 rokmi začala hladina CO2 v atmosfére klesať ako súčasť prirodzeného cyklu, ktorý súvisel s koncom poslednej doby ľadovej. To len potvrdilo vzor, ktorý bol prítomný aj u predošlých dobách ľadových.

Pokles [hladiny CO2] pokračoval až do obdobia pred 8000 rokmi, kedy sa prirodzený trend poklesu CO2 v atmosfére otočil a skleníkových plynov začalo v atmosfére pribúdať. Pozorovania sa zhodujú s dobou rozširovania civilizácií v oblastiach dnešnej Číny, Indie, Severnej Afriky, Stredného východu a k nim priľahlých oblastí.

Ruddimanove dáta ukazujú, že deforestácia za posledných pár tisícok rokov uvoľnila 350 gigaton uhlíka do atmosféry – množstvo, ktoré sa takmer rovná tomu, čo sa vypustilo do ovzdušia od priemyselnej revolúcie. Tieto čísla potvrdil aj Kaplan so svojím výskumným tímom.

Asi pred 5000 rokmi, kultúry vo Východnej a Juhovýchodnej Ázii začali kultivovať ryžu na ryžových poliach – zavodnené polia neustále ponorené vo vode.  Rovnako ako umelo vytvorené mokriny, ryžové polia tiež vytvárajú anaeróbne prostredie, kde majú baktérie možnosť metabolizovať látky na základe uhlíka (ako mŕtve rastliny) uvoľňujú miesto CO2 metán, ktorý je vedľajším produktom spracovania. Ruddiman poukazuje na hraničné hodnoty atmosférického metánu uväzneného v ľade spred vyše 5000 rokov ako ďalší dôkaz otepľovania z dôvodu poľnohospodárstva.

Deštrukcia krajiny ako koreň problémov

Seve Biko, organizátor ani-aparteidu, už v roku 1960 napísal, že „Aby sme nasadili liek, je nutné poznať chorobu. Mnoho organizácií, ktoré aktuálne ‘bojujú proti aparteidu’ pracujú na zjednodušenej verzii. Len v krátkosti sa pozreli na to, čo tu je, ale diagnostikovali problém nesprávne. Takmer celkom zabudli na vedľajšie účinky a nezohľadnili ani koreň príčiny. Preto nech už vylepšujeme čokoľvek, liek sám o sebe sotva vylieči daný stav.“

To isté by sme mohli povedať o modernom environmentálnom hnutí. Aj napriek tom, že uhlie, olej a zemný plyn sú bez pochýb hodnotnými cieľmi pre opozíciu, tzv. „klimatické“ hnutie úplne zabudlo na nevyhnutnú dôležitosť lúk, pastvín, hôr a riek.

Bez nich by hnutie zišlo z cesty. Niet divu, že sa zavádzajú neefektívne riešenia a umiernené reformy, ktoré len posilňujú svetové impérium miesto toho, aby sme robili to, čo je nevyhnutné: revolúciou zvrhli súčasný systém moci.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na