AKO VYHRAŤ ZÁPAS S KLIMATICKÝMI ZMENAMI? ROZPRÁVALI SME SA S WALLACE BROECKEROM

0
215

Wallaceova kancelária vyzerá na prvý pohľad presne tak, ako možno očakávať od jedného zo svetových vedúcich predstaviteľov v oblasti geovied a oceánografie. Celý jeho stôl zakrýva mapa oceánskeho dna. Nad kozubom visí obraz gentlemana s dlhou bradou z 19. storočia, ktorého som si pomýlil s Charlesom Darwinom, na čo ma hneď opravili, že ide o geológa a bádateľa Johna Strong Newberryho.

Po bližšom preskúmaní miestnosti zisťujeme, že rozhodne nejde o typickú kanceláriu. Nikde nevidíme počítač, v jednom rohu visí fotka Boba Hoskinsa v životnej veľkosti, z filmu Kto obvinili králika Roggera a v druhom leží v akváriu trojmetrová modrá zmija s ružovými bodkami lemujúcimi celé telo – a rozoklaný červený jazyk vystreľuje naším smerom. Nad akváriom visí nápis: „Som klimatická beštia a mám hlad.“

Broecker, ktorého bežne prezývajú Wally, a urobil toho viac ako ktokoľvek, aby poukázal na riziko, ktoré nám hrozí v prípade klimatickej zmeny, vníma klímu ako zviera schopné konať nepredvídateľne a násilne. „Ak žijete s rozzúrenou beštiou, rozhodne by ste do nej nemali štuchať palicou,“ vysvetľuje Wallace.

Bol jedným z prvých vedcov, ktorí ešte v roku 1975 bili na poplach s globálnym otepľovaním, keď ešte mnohí jeho kolegovia tvrdili, že sa Zem ochladzuje. Ako prvý prišiel s objavom súvislého prúdenia oceánskych prúdov (conveyor belt flow of the oceans). Poukazoval na to, ako sa môže zemská klíma náhle zvrtnúť s brutálnymi následkami. A objavil aj dôležité prepojenia medzi klimatickými cyklusmi a prúdením koncentrácie atmosférického oxidu uhličitého.

Je to ohromujúce resumé o to viac, že to stihol popri výchove 6 detí spolu so svojou manželkou, Grace, ktorá zomrela pred 13 rokmi.

A ako aj naznačuje pohľad na jeho kanceláriu, všetko to zvládol bez počítača. Píše ceruzkou a spolieha sa na svojich asistentov, ktorí mu prepisujú jeho rukopisy a tlačia mu emaily, z Kolumbijskej Univerzity v New Yorku, kde pôsobil celých 55 rokov. „Asi som príliš lenivý a rozmaznaný,“ hovorí o sebe Broecker. „Ale môžem si tak dopriať aspoň priestor na premýšľanie.“

Ako už aj naznačujú názvy nových Broeckerových kníh Náprava klímy: Príbeh klimatickej vedy Ako zastaviť globálne otepľovanie, prešiel od vysvetľovania, čo klimatická zmena znamená, k hľadaniu riešení. Broecker je presvedčený, že ľudstvo sa nedokáže zbaviť svojej závislosti od fosílnych palív. Koncentrácia CO2 je na úrovni 413,93 ppm – pred priemyselnou revolúciou jeho úroveň bola 280 ppm – a rastie každým rokom o 2 ppm. „Niektorí ľudia tvrdia, že dokážeme zastaviť na úrovni 450 ppm, ale to je nezmysel. Bude pre nás veľmi, ale veľmi náročné zastaviť na úrovni 600 ppm. Ak však budeme aj naďalej pokračovať v spaľovaní, ako sme to robili doteraz – máme namierené k hranici 800 alebo 900 ppm. A to je už extrém.“

Argumentuje, že alternatívne formy energie nám veľmi nepomôžu. Využívanie jadrovej energie prináša so sebou problémy s odstraňovaním jadrového odpadu a strach z jadrových zbraní. Veterná energia je jednoducho, a jednoznačne, nepostačujúca. Vodíkové palivo vyžaduje celkom novú infraštruktúru, ktorú by bolo nutné vybudovať. Solárna energia by bola síce dlhodobým riešením, ale je nepravdepodobné, že zlacnie dostatočne skoro na to, aby sme zabránili katastrofe.

Wallace tvrdí, že je tu ešte problém, ktorým je obrovský rozdiel medzi dramatickým nárastom spotreby energie, ktorý sa prejaví v priebehu najbližších 30 rokov, a potrebou znížiť hladinu CO2 v tom istom časovom horizonte. „Mnoho ľudí má nereálne postoje,“ tvrdí. „Vravia totiž, že ak spojíme všetky alternatívne zdroje energie, máme riešenie. Možno majú pravdu. Ale čo dnes vidíte je, že Čína a India pridávajú do atmosféry omnoho viac CO2. Príliš veľa ľudí sa pozerá na bohaté krajiny a premýšľa nad tým, že musia ubrať. Že musíme prestať spaľovať toľko fosílnych palív. A áno. Samozrejme, že musíme, ale… len to nebude stačiť, ak chceme vyriešiť celý problém.“

Sme teda odsúdení na zánik? Broecker vo svojej knihe, na ktorej spolupracoval s novinárom Robertom Kunzigom, pripúšťa, že pesimizmus je racionálny a na mieste. Ale tam by to malo skončiť. Broecker prepožičal svoje meno a do istej miery aj stavia na tom svoju reputáciu – na veľmi kontroverznej novej technológii, ktorá má údajne ponúknuť cestu z tejto katastrofy, ktorú spôsobil človek svojou činnosťou. „Musíme prísť na to, ako udržať svet pod hranicou, kedy sa začne prehrievať,“ tvrdí. „Ale ak nedokážeme zastaviť vypúšťanie CO2 do atmosféry, musíme rýchlo prísť na spôsob, ako ho odtiaľ bezpečne dostať.“ Broecker spoločne so svojím tímom, ktorý zostavil, verí, že prišli na to. „Tento nový stroj, prozaicky nazvaný ‘čistič’, má vysať CO2 z atmosféry, zachytiť, neutralizovať alebo uskladniť tam, kde už viac nenapácha žiadnu škodu.“

Broecker zoznámil svojho kolegu z Kolumbijskej univerzity, Klausa Lacknera, ktorého opísal ako „ten najlepší mozog, aký som kedy stretol“, s inžinierom Allenom Wrightom. Spoločne navrhli prototyp zariadenia, ktoré vysaje CO2 zo vzduchu – tento mechanizmus sa používa v uzavretých priestoroch, ako napríklad v ponorkách, ale ešte nikdy predtým nebol testovaný v otvorenom priestore. Niektorí vedci a politici sa domnievajú, že je nemožné ho skonštruovať. Broecker ich potom oboch zoznámil so svojím veľmi dobrým priateľom, Garym Comerom. Comer je nadšený námorník, ktorý sa prvýkrát dozvedel o topení ľadovej pokrývky, keď preplával so svojou 50 m jachtou naprieč Severozápadným priechodom a nenarazil na žiadny ľad. Vydesený vyhľadal Broeckera, priletel za ním svojím súkromným tryskáčom ešte v roku 2002. Výsledkom stretnutia bol dar v hodnote 5 miliónov dolárov, ktorým zafinancovali výstavu čističa.

Nepravdepodobný príchod tohto energetického a nadšeného biznismena malo hlboký dopad na Broeckera. Broecker totižto v tom čase uvažoval o dôchodku po tom, čo prekonal rakovinu a infarkt. Preto som sa ho spýtal, či mali jeho choroby nejaký výrazný vplyv na jeho prístup v otázke globálneho otepľovania. „V tejto veci nefilozofujem,“ prezradil. „Mal som kostný nádor, chodil som o barlách a v noci som sa potil. Podstúpil som chemoterapiu a v priebehu dvoch týždňov sa tumor ‘vyparil’. Môj postoj bol taký, že ak prežijem, tak prežijem a ak zomriem, tak zomriem. Odovzdal som sa osudu.“

V 80. rokoch musel podstúpiť operáciu tumoru v čeľusti, po ktorej mu ostala čeľusť visieť trochu do strany, čo vyvoláva dojem excentricity. S riedkymi vlasmi, priateľským pohľadom a oblečením zo 70. rokov pôsobí ako archetyp bláznivého, ale hrdého profesora. Nedávno sa presťahoval zo svojho starého laboratória, ktoré s láskou nazýval chlievik do novej budovy v Lamonte, v Kolumbii, kde mu zriadili nové laboratórium z Comerovho fondu.

Nová Broeckerova kancelária sa nachádza priamo nad hlavným vchodom. Odtiaľ môže naznačiť gestom komukoľvek, kto prichádza, že s ním chce hovoriť – uprednostňuje takýto štýl komunikácie pred emailami. Broecker je celý bez seba z výsledku spolupráce s Comerom, ktorým je nový stroj, uskladnený v laboratóriu v Tucsone v štáte Arizona. Je to čistič, za ktorý Comer zaplatil, Lackner ho navrhol a Wright zhotovil. Prístroj využíva novú tajnú formu plastu, o ktorej tím tvrdí, že priťahuje CO2 spôsobom, ktorý umožňuje zachytávanie plynu, následne ho stláča a potom bezpečne uloží pod zem.

Kritici, ktorí považujú samotný návrh extrakcie CO2 zo vzduchu a zvrátiť znečistenie fosílnymi palivami za svätokrádež. Greenpeace dokonca obvinil Lacknerov tím z hrubej nezodpovednosti z dôvodu, že [Lackner a jeho tím] ospravedlňujú väčšie spaľovanie ropy a uhlia. Broecker je, právom, takýmto postojom rozhorčený.

„Greenpeace tvrdí, žeby sme nemali zachytávať a pochovávať CO2, pretože to len podnieti firmy spaľovať viac uhlia. Ja tvrdím, že o toto nám nejde. Zúfalí ľudia, ktorí chcú energiu, budú aj naďalej spaľovať uhlie a neexistuje žiadny spôsob, ako ich zastaviť.“ Ale zdôrazňuje, že nevníma zachytávanie CO2 ako náhradu za hľadanie ďalších alternatívnych zdrojov energie. „Ak by sme nejakým zázrakom prišli na spôsob, ako vyrobiť energiu iným spôsobom, uvítali by sme takú technológiu všetkými desiatimi. Obávam sa však, že to bude chcieť zázrak, aby sme našli alternatívnu formu energie v čas.“

Broecker priznáva, že zmysluplný útok na množstvo CO2 v atmosfére pomocou čističa je ohromnou úlohou, ktorá si vyžiada zapojenie celej planéty. „Ak by sme z atmosféry vysali všetok CO2, ktorý do nej vypustíme v priebehu nasledujúcich 20 rokov, a skvapalnili ho, naplnili by sme ním jazero Michigan. Každý kilometer, ktorý prejde bežné americké auto, ako napríklad tá moja stará ojazdená Toyota, vyprodukuje zhruba pol kila CO2. To je niečo cez 9 ton ročne, a to len z môjho auta.“

V každom prípade, presadenie akéhokoľvek riešenia, ktoré uprednostňuje spoločnosť alebo jej lídri, v boji s klimatickou zmenou, si vyžiada mimoriadnu politickú vôľu, ktorá nám v spoločnosti, žiaľ, v súčasnosti, chýba. Preto sa pýtam Broeckera, ako veľmi sú od seba vzdialené výzva, ktorá je pred nami, a politické odhodlanie jej čeliť? „Ohromne, ohromne,“ zaznieva z jeho úst.

Traja kandidáti na Biely dom viedli svoju kampaň aj v duchu boja s globálnym otepľovaním, no ani jeden si neprišiel k Wallacovi po radu. Aj preto je Broecker voči nasledujúcim voľbám skeptický a pochybuje, že ďalší prezident bude konať dostatočne rýchlo.

„Je jednoduché hovoriť o ‘útoku’ na klímu počas kampane, pretože oni nebudú niesť tú finančnú záťaž. Ale keď sa dostanú po zvolení do kancelárie, pocítia realitu – a ak bude príliš drsná, vyhodia ich odtiaľ.“

Klíma je beštia, ktorú neradno dráždiť.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na