AKO ZNÍŽIŤ DOPAD NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE?

0
186

Najväčšia dodnes uskutočnená analýza odhaľuje, akú ohromnú stopu na životnom prostredí zanecháva chov dobytka – hoci hovädzie poskytuje človeku až 18% kalórií, jeho chov si vyžaduje až 85% z farmárskych plôch.


3829
Dobytok na ilegálnej usadlosti v Jamanximskom Národnom Parku, štát Para, severná Brazília, fotka je z 29. novembra 2009. S rozlohou 1,3 milióna hektárov funguje dnes Jamanxim Národný Park ako mikrokozmos, ktorý kopíruje presne to, čo sa deje v Amazonskom pralese, ktorý sa stal obeťou nelegálnych drevorubačov, chovateľov dobytka a zlatokopov. Fotka: Antonio Scorza/AFP/Getty Images

Podľa vedcov, ktorí stoja za doteraz najkomplexnejšou analýzou skúmajúcou škody, ktoré má na svedomí chov dobytka a s ním súvisiace rozširovanie pastvín, najlepší spôsob, ako znížiť svoj environmentálny dopad na planétu, je skoncovanie s konzumáciou mäsa a mliečnych produktov. Nový výskum odhalil, že bez konzumácie mäsa a mliečnych produktov, by množstvo všetkých poľnohospodárskych plôch na svete klesol o viac ako 75% – ak by sme si to dali do reálnych čísel, takúto plochu zaberajú Spojené štáty, Čína, Európska únia a Austrália dohromady – a stále by sme mali dosť pôdy na to, aby sme nakŕmili svet. Premena zalesnených plôch na poľnohospodárske je hlavnou príčinou súčasného masového vymierania druhov.

Z najnovšej analýzy vzišli aj ďalšie zaujímavé informácie, napríklad, že hoci nám mäso a mliečne produkty poskytujú 18% kalórií a 37% proteínov, na jeho produkciu je nevyhnutné neúmerné množstvo pôdy, až 83%, pričom tieto farmy vyprodukujú až 60% poľnohospodárskych skleníkových plynov. Ďalší výskum, ktorý prebehol nedávno, ukázal, že 86% suchozemských cicavcov tvoria ľudia a dobytok. Vedci tiež zistili, že dokonca aj produkcia veľmi malého množstva mäsa a mliečnych produktov by omnoho viac poškodzovala životné prostredie ako menej udržateľné pestovanie zeleniny a obilnín.


Viac ako 80% všetkých farmárskych plôch sa využíva na chov dobytka, pričom z neho máme len 18% kalórií a 37% proteínov

2018-06-02 (6)


Štúdia publikovaná v časopise Science vytvorila ohromnú databázu údajov, ktoré zhromaždila z takmer 40 000 fariem v 119 krajinách a obsiahla 40 produktov, ktoré zastupujú 90% všetkého, čo sa zje. Na záver štúdia vyhodnotila celkový dopad týchto potravín – od farmy až po váš stôl – na využívanie pôdy, zmeny klímy v súvislosti s emisiami, využívanie pitnej vody a znečisťovanie vodných tokov a plôch (eutrofizácia) a znečisťovanie ovzdušia (acidifikácia).

„Vegánsky spôsob stravovania je pravdepodobne ten najlepší spôsob, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu a negatívny dopad na planétu Zem, a nielen na objem skleníkových plynov, ale aj na globálnu acidifikáciu, eutrofikáciu, využívanie pôdy a vody,“ povedal Joseph Poore z Univerzity Oxford vo Veľkej Británii, ktorý viedol celý výskum a dodáva, že „takýto spôsob stravovania má ďalekosiahlejší a pozitívnejší dopad na životné prostredie ako prestať lietať či kúpiť si elektrické vozidlo,“ keďže takéto kroky vedú k znižovaniu skleníkových plynov.

„Agrokultúra je sektor, ktorý sa vinie naprieč všetkými environmentálnymi problémami. Naozaj. Práve živočíšne produkty sú zodpovedné za súčasný stav. Vyhýbanie sa konzumácii živočíšnych produktov nám prinesie ďaleko väčší úžitok ako obmedziť kúpu mäsa a mliečnych produktov.“

Analýza tiež odhalila obrovské rozdiely medzi odlišnými spôsobmi produkcie toho istého jedla. Napríklad: chov dobytku na mäso na odlesnených plochách vyprodukoval 12-krát väčší objem skleníkových plynov, pričom bolo treba 50-krát viac plôch ako v prípade, kedy by sa dobytok pásol na prírodných pastvinách. Ale rozdiel medzi hovädzím mäsom a rastlinným proteínom, ktorý je obsiahnutý v hrachu, je jasný, a dokonca aj pri tom najnižšom možnom dopade na životné prostredie, ktoré by mohol chov dobytka mať, hovädzie stále produkuje 6-krát viac skleníkových plynov a spotrebuje 36-krát viac plochy.


2018-06-02 (8)


Poore tvrdí, že farmy majú širokú škálu možností, ako ovplyvniť dopad na životné prostredie, čím sa nám ponúka príležitosť znížiť (už i tak spôsobenú) škodu bez toho, aby musela celá populácia prejsť na vegánsky spôsob života. Ak by sme nahradili len polovicu mäsových a mliečnych produktov, ktoré najviac škodia planéte, rastlinnou, dostali by sme sa na úroveň dvoch tretín benefitov plynúcich z celkového zbavenia sa všetkých mäsových a mliečnych produktov.

Varuje však, že zníženie celkového dopadu roľníctva na životné prostredie nie je jednoduchý proces. „Máme tu zhruba 570 miliónov fariem, pričom každá jedna z nich si vyžaduje odlišný prístup pri znižovaní negatívnych vplyvov. Poľnohospodárstvo tým teda čelí takej [environmentálne] kríze, ktorú iný ekonomický sektor nezažil.“ Poznamenáva, že každoročne sa minie na dotácie pre poľnohospodárov najmenej 500 miliárd dolárov, a možno aj omnoho viac: „Máme dosť peňazí na to, aby došlo k pozitívnej zmene.“

Etikety s informáciami o dopade jednotlivých druhov produktov by bol dobrý začiatok. To by znamenalo, že konzumenti by dostali možnosť si ohli vybrať tie s najmenším škodlivým dopadom, upozornil Poore, no dotácie pre udržateľné a zdravé potraviny a zdanenie mäsových a mliečnych produktov budú tiež nevyhnutné kroky.

Jedným z prekvapení plynúcich z výskumu bol aj značný vplyv sladkej vody v rybích farmách – v Ázii ňou zásobujú dve tretiny a v Európe sa čísla blížia 96% – keďže len donedávna sa myslelo, že sú eko-friendly. „Uvedomme si, že v týchto nádržiach sú nielen ryby, ale aj ich výkaly a neskonzumované krmivo, ktoré kleslo ku dnu, kde sa nenachádza takmer žiadny kyslík, čo je dokonalým prostredím na produkciu metánu – veľmi silný skleníkový plyn,“ vyjadril sa Poore na adresu škodlivosti rybích fariem.

Výskum tiež ukázal, že dobytok kŕmiaci sa trávou, o ktorom sa tiež myslelo, že má relatívne nízky vplyv, je zodpovedný za omnoho väčšie dávky skleníkových plynov ako rastlinná strava. „Premena trávy [na mäso] je ako premena uhlia na energiu. Pri oboch dochádza k ohromnému uvoľneniu emisií,“ vysvetľuje Poore.

Nový výskum si vyslúžil chvály od ďalších expertov na výživu. Profesor Gidon Eshe z Bard College v Spojených štátoch: „Žasol som. Ide o dôležitú, jasnú, ambicióznu a skvele odvedenú prácu.“

A poznamenal, že v predošlej práci na kvantifikovanie vplyvov poľnohospodárskych činností, vrátane svojej vlastnej, využil [profesor Gidon Eshe] model postupu zhora-nadol, pričom využíval štátne dáta, ale v novej práci postupovali vedci opačným spôsobom, t.j. zdola-nahor, a zahrnuli do nej dáta zo všetkých fariem. „Veľmi nás upokojilo, že dospeli v podstate k rovnakým výsledkom. V novej práci sme sa ale dopracovali k mnohým dôležitým detailom, ktoré nám veľa prezradili.“

Profesor Tim Benton z Univerzity v Leeds, z Veľkej Británie, to jasne pomenoval: „Ide o nesmierne užitočnú štúdiu. Pojí sa v nej ohromné množstvo dát, čím sú jej závery ďaleko priamejšie. Spôsoby, akými produkujeme, konzumujeme a plytváme jedlom, sú z globálneho pohľadu neudržateľné. Ak navyše vezmeme do úvahy krízu obezity, vznik rôznych diét – t.j. obmedzenie konzumácie živočíšnych produktov a, na druhej strane, rozšírenie jedálnička o viac zeleniny a ovocia – je tu potenciál k ozdraveniu nielen nás, ale aj planéty.“

Doktor Peter Alexander z Univerzity v Edinburgu, z Veľkej Británie, bol taktiež ohromený, a dodal, že takéto kroky „by len planéte prospeli, napr. už len biodiverzite, ak by sme dokázali rozumne riadiť pastvu. Môj osobný názor na celú problematiku je taký, že by sme nemali tieto výsledky interpretovať v zmysle nutnosti stať sa vegánom cez noc, ale skôr zmierniť našu konzumáciu [mäsa].“

Poore ešte na záver odôvodnil svoj výskum: „Dôvod, prečo som sa pustil do tohto projektu, bol taký, že som chcel zistiť, či existujú ešte nejakí ‘udržateľní’ producenti. Ale s konzumáciou živočíšnych  produktov som skoncoval pred vyše štyrmi rokmi. Tieto kroky nie sú nevyhnutné k tomu, aby sme udržali náš súčasný spôsob život. Otázkou je ale, o koľko ešte môžeme znížiť produkciu živočíšnych produktov. Odpoveď je ‘o veľa’.“

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na