AKTUÁLNE PRODUKUJEME MILIÓN PLASTOVÝCH FLIAŠ KAŽDÚ MINÚTU – 91% SA NERECYKLUJE

0
36
Plastová fľaša od Coca Coly pláva v Tichom oceáne. GETTY IMAGES

Každý, kto číta tento článok, si už aspoň raz v živote kúpil plastovú fľašu. Plast sa v posledných pár desaťročiach stal neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života a symbolom komfortu a modernej doby. No sprevádzal aj modernizáciu životného štýlu ázijských krajín, kde však došlo k závratnému nárastu.

Niekoľko nedávnych štúdií poukazuje na hroznú globálnu situáciu spojenú s používaním plastov, a v súvislosti s nimi vzišli aj dve štatistiky. V prvej vedci vyrátali, že ľudia kúpia každú minútu milión plastových fliaš. Tá druhá, že až 91 % všetkého plastu sa nerecykluje. A aby toho nebolo málo,  predpokladá sa, že v roku 2020 sa predá niečo cez 500 miliárd plastových fliaš.

Je to obrovská výzva reagovať recykláciou na takýto exponenciálny nárast nerecyklovaných produktov.

Plastové fľaše sa bežne vyrábajú z polyetyléntereftalátu (PET), ktorý sa v prírode rozkladá 400 rokov, no dá sa aj ľahko recyklovať. V geologickom meradle 400 rokov nie je vysoké číslo. Navyše, niekto by mohol povedať „veď počkajme, kým sa fľaše prirodzene nerozložia“. No má to nie jeden, ale hneď dva háčiky. Tým prvým je, že množstvo používaného plastu narastá a z toho dôvodu sa hodiny rozkladu plastu budú zakaždým resetovať a každou fľašou posúvať dopredu. Ten druhý, ešte o to dôležitejší, že musíme zistiť, do akej miery nárast globálneho plastového odpadu ovplyvní planetárne systémy a ich funkčnosť.

Väčšina plastu, vrátane fliaš, skončí buď v oceánoch, alebo na skládkach odpadu. V nasledujúcich riadkoch sa preto pozrieme na možné dopady skládkovania takéhoto rozsiahleho množstva odpadu v oboch oblastiach.

Plasty v oceánoch

Odhaduje sa, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastov ako rýb. Plast, ktorý sa dostane do oceánov, už dnes ohrozuje životy morských vtákov, rýb či morských cicavcov. Nájsť dnes na pláži mŕtve tvory so žalúdkom plným plastu už nie je nič neobvyklé.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že táto situácia nesúvisí so sushi, ktoré si ľudia objednávajú v miestnom sushi bare, opak je pravdou. Posledné štúdie dokonca naznačujú zvýšenú koncentráciu plastov v morskom jedle, ktoré konzumujeme. A nedávny výskum vedený Ghent univerzitou v Belgicku zistil, že ľudia, ktorí si pravidelne doprajú morské tvory vo svojom jedálničku, príjmu ročne až 11 000 drobných plastových čiastočiek. A ďalšia štúdia pod záštitou Plymouth univerzity zistila, že jedna tretina všetkých rýb vylovených pri pobrežiach Spojeného kráľovstva mala v sebe kúsky plastu.

Online nástroj, s ktorým prišiel Plastic Drift, zobrazuje, kde v oceáne najpravdepodobnejšie skončí plast, ktorý si zákazník zakúpi. (V aplikácii kliknite na ktorúkoľvek časť oceánu a sledujte hromadenie plastu vo zvolenej lokalite v priebehu 0-10 rokov). Takto sa obyčajná plastová fľaša Coca Coly ktorú niekto vypil a hodil do rieky, môže preplaviť z pobrežia New Yorku až do Európy alebo Ázie.

Model of where plastic will end up when delivered to the ocean at a certain point.

Model, kde skončí a hromadí sa plast, keď sa dostane v oceáne na isté miesta. PLASTICDRIFT.ORG


Plasty na skládkach

Skládky odpadu, na ktorých sa hromadí plast, sú ďalším globálnym a predstavujú celkom odlišné problémy. Skládky však majú aj svoju pestrú stránku. Uskladnený plast sa nikam nepresunie a je dostupný pre ďalšie spracovanie. Súčasné odhady poukazujú na to, že do roku 2050 sa vyvezie na skládky neuveriteľných 12 miliárd ton plastov.

Na druhej strane, plast, ktorý je na skládke, vieme separovať a ovplyvniť tak jeho ďalšie smerovanie, čo v prípade oceánov nie je až také jednoduché. Každá krajina má síce zavedené isté regulačné normy, ale tie sa líšia v závislosti od stupňa ochrany životného prostredia a prírody v tej-ktorej krajine.

Ak sa začne s plastom na skládkach zaobchádzať správne, plastové PET fľaše nemusia svojou prítomnosťou ohroziť a kontaminovať spodné vody. To však ešte neznamená, že ostatný odpad na skládkach nemusí byť rizikom pre spodné vody.

Napríklad v takej Číne by ste na skládkach márne hľadali plastové fľaše, pretože čínska vláda zamestnáva stovky pracovníkov, ktorí zbierajú plastové fľaše s cieľom recyklovať ich. Motivácia však nie je ekologická, ale ekonomická. Vláda vypláca štedré odmeny za každú PET fľašu, ktorá sa vráti do recyklačného obehu, čo mnohokrát vyženie aj milióny Číňanov na skládky. Niektorí ľudia si privyrábajú na živobytie len takto. Nie je ani vylúčené, že táto filozofia ochrany prírody a planéty sa nestane súčasťou aj nášho západného sveta.


A truck containing used plastic bottles travels along a hazy highway in Beijing (Credit: LIU JIN/AFP/Getty Images)

Dodávka naložená použitými plastovými fľašami na diaľnici v Pekingu. (Foto: LIU JIN/AFP/Getty Images)


Jedna vec je istá. Neustále narastajúci dopyt po plastových fľašiach tak skoro neklesne. Z globálneho hľadiska budeme musieť zvládnuť narastajúce riziko plastov v našom prostredí a škodlivé účinky, ktoré s jeho používaním a skládkovaním súvisia. Ako v prípade aj iných globálnych problémov, akým je napríklad klimatická zmena, šanca spolupráce na globálnej úrovni bude pri najlepšom náročná. Ide o jednu z mnohých ohromne náročných výziev, ktorým budeme čeliť v nasledujúcich rokoch.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na