Odosielateľ O.D. posiela zo slovenského čísla účtu (SK….) na v inej banke vedené číslo účtu (SK….) príjemcu P.R. platbu vo výške 23 CZK. Banka príjemcu si po pripísaní platby na účet príjemcu zaúčtovala poplatok za prichádzajúcu medzinárodnú platbu vo výške 100 CZK. V konečnom dôsledku tým dochádza po pripísaní platby na účet príjemcu P.R. k zníženiu stavu na jeho účte o 77 CZK. Naviac stav účtu príjemcu P.R. bol pred pripísaním platby 35,70 CZK. Po jej pripísaní sa dostáva na úroveň -41,30 CZK. Príjemca dostáva okamžite upozornenie na nepovolený debet s výzvou na jeho vyrovnanie. Keďže príjemca P.R. obdržal upozornenie v piatok o 15:36, k vyrovnaniu stavu došlo až v pondelok. Na konci mesiaca bolo preto z jeho účtu stiahnutých ešte 0,15 CZK ako úrok z omeškania.
Vyššie uvedený príklad nie je vymyslený. Reálne sa stal a dokazuje skutočnosť, že pri splnení určitých podmienok môžu cudzie osoby legálne znížiť stav účtu jeho majiteľovi bez toho, aby s tým mohol čokoľvek urobiť.
Tou základnou podmienkou je skutočnosť, aby si banka za pripisovanie platby na účet jej majiteľa účtovala poplatok a druhou podmienkou je, aby odosielateľ platby posielal čiastku nižšiu, ako je spomínaný poplatok banky. Potom už stačí iba poznať číslo účtu príjemcu.
Keďže vyššie spomínaný príklad sa udial na účte vedenom vo Fio banke, spýtali sme sa zástupcu banky, či má majiteľ účtu nejakú možnosť pripisovanie takýchto nevýhodných platieb odmietnuť. Ako sa pre niejetotak.sk vyjadril hovorca Fio banky Zdeněk Kovář „možnosť odmietnuť platbu, či už sa jedná o vnútroštátnu alebo medzinárodnú, aktuálne neumožňujeme.“
Takéto znižovanie stavu účtu naviac nemá dolnú hranicu. Dokazuje to nielen vyššie uvedený príklad, kedy sa účet príjemcu dostal až do debetného stavu, ale aj vyjadrenie zástupcu banky, ktorý potvrdil, že „pre pripisovanie platieb nie je stanovená žiadna minimálna výška zostatku na účte. Prichádzajúca platba sa teda pripíše vždy.„
A ak ste si doteraz mysleli, že za domácu platbu sa považuje každá platba realizovaná medzi dvojicou slovenských čísiel účtu, nie je to tak. „Všeobecne je domáca platba definovaná tak, že ide o prevod medzi dvoma účtami vedenými v slovenských bankách (vrátane pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku) v domácej mene (tj. v EUR). Platba v inej mene ako EUR je preto vždy zahraničnou platbou a takto je aj spoplatnená“ upresnil Zdeněk Kovář z Fio banky.
Keby v prípade uvedenom na začiatku článku odosielateľ posielal sumu v EUR a nie v CZK, banka by platbu nevyhodnocovala ako zahraničnú a neúčtovala by ani poplatok vo výške 100 CZK. (pozn. Fio banka má unikátny systém česko-slovenských platieb zdarma, ktorého princíp je založený na jednom účte a dvoch bankových kódoch (2010 pre ČR, 8330 pre SR). Jej klienti majú v podstate k dispozícii dve verzie toho istého účtu, jednu určenú pre platby z ČR, jednu pre platby zo SR. Cenník finančných operácií a služieb sa odvíja od toho, či bol takýto „dvojitý“ účet zriadený v ČR, alebo na Slovensku. A zatiaľ čo pri účte zriadenom v SR je medzinárodná platba v ostatných menách podporovaných pre vedenie účtu pripisovaná zdarma, pri účtoch založených v ČR si Fio banka za pripísanie medzinárodnej platby v ostatných menách podporovaných pre vedenie účtu účtuje poplatok 100 CZK).[sociallocker id=5464][/sociallocker]
Na základe zistení z Fio banky sme sa rozhodli overiť možnosť vzniku takejto situácie vo viacerých bankách pôsobiacich na Slovensku. Pred týždňom sme preto oslovili tlačové oddelenia 6 bánk pôsobiacich na Slovensko (Všeobecná úverová banka, Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, Československá obchodná banka, Poštová banka, Sberbank) so 4 rovnakými otázkami.
1. pokiaľ príde na bežný EUR účet klienta Vašej banky platba v CZK (resp. inej zahraničnej mene) avšak z účtu vedeného v inej slovenskej banke (t.j. IBAN účtu odosielateľa taktiež začína SK…, avšak odosielateľ pri odosielaní platby použije formulár pre zahraničné platby) vzťahujú sa na jej pripísanie podmienky domácej, alebo zahraničnej platby?
2. pokiaľ odosielateľ zahraničnej platby zvolí pri odosielaní platby v prospech účtu vedeného vo Vašej banke typ poplatku SHA resp. BEN, bude príjemcovi t.j. majiteľovi bežného účtu vedeného vo Vašej banke zaúčtovaný nejaký poplatok súvisiaci s pripísaním takejto zahraničnej platby? Ak áno, aká je výška tohto poplatku?
3. ma príjemca v prípade, že by zaúčtovaný poplatok súvisiaci s prijatím platby prevyšoval výšku prijatej platby, t.j. že by po pripísaní platby a zaúčtovaní poplatku za prijatie zahraničnej platby došlo k zníženiu konečného zostatku na jeho účte, možnosť takúto platbu odmietnuť?
4. v prípade, že by takýmto pripisovaním nevýhodných platieb došlo k zníženiu zostatku na účte na 0, začal by systém Vašej banky prijímanie ďalších nevýhodných platieb odmietať, alebo by sa na účte príjemcu začal vytvárať nepovolený kontokorent?
Hovorkyňa Tatra banky Zuzana Povodová pre niejetotak uviedla:
1. K takejto platbe pristupujeme ako k zahraničnej platbe.
2. Došlá zahraničná platba s inštrukciou SHA alebo BEN je na účet nášho klienta pripísaná v plnej obdržanej sume. V cene balíka služieb Tatra Personal je zahrnuté spracovanie prijatých platieb.
Hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková pre niejetotak uviedla:
1. Ide o zahraničnú platbu.
2. Za domácu ani za zahraničnú platbu prijatú na účet neplatia fyzické osoby žiadny poplatok, podnikatelia 18 centov.
3. Nie, nemôže. Pri retailových klientoch k takejto situácii nemôže prísť, keďže neúčtujeme žiadny poplatok za prijatú domácu či zahraničnú úhradu.
4. V prípade, na účte nie je dostatok prostriedkov na zúčtovanie poplatku, banka si ho zúčtuje aj keď pôjde klient s účtom do debetu. Avšak opäť, pri retailových klientoch k takejto situácii nemôže prísť.
Zástupcovia zvyšných oslovených bánk na naše otázky doteraz nereagovali, avšak v prípade ich dodatočného doručenia budeme článok aktualizovať.
