DIALNICA SMRTI – MASAKER BEZ DÔSLEDKOV

1
4009
Dialnica smrti, zdroj: flickr.com

V noci z 26. na 27. februára 1991, teda presne pred 25 rokmi, americké jednotky zaútočili na konvoj ustupujúcich irackých vojakov a civilistov. Výjav skazy sa stal jedným zo symbolov krátkej, no za to brutálnej vojny v Perzskom zálive.

Invázia irackých síl do Kuvajtu v lete 1990 dala do pohybu vojenský kolos – Spojené štáty americké, ktoré sa do konfliktu zapojili koncom roku. Samotné ťaženie proti Husajnovi, dovtedajšiemu americkému spojencovi proti Iránu, bolo od počiatku politicky neprehľadné a manipulované. Ako sa neskôr ukázalo, svedectvá o irackých zločinoch v Kuvajte, ktoré mali nakloniť verejnú mienku v USA i v celom svete v prospech zapojenia sa do konfliktu, boli vyfabrikované americkými spravodajskými zložkami. Napriek tomu, Američania so spojencami spustili 17. januára 1991 operáciu Púštna búrka a v priebehu niekoľkých dní boli inak početné iracké sily rozmetané.

Keď sa iracké sily rozhodli opustiť hlavné kuvajtské mesto, americké velenie usúdilo, že ustupujúca kolóna je legitímnym vojenským cieľom, nakoľko Irak oficiálne nekapituloval. Asi 60 kilometrový úsek dialnice č.80 medzi kuvajtským hlavným mestom a irackým mestom Basra, po ktorom sa presúvali členovia irackých ozbrojených síl a ich rodiny, zasypávalo niekoľko hodín svojimi raketami a bombami americké letectvo, dielo skazy dokončilo delostrelectvo a bojové vrtulníky Apache.

Oficiálne informácie spočiatku nehovorili nič o civilných obetiach, napriek tomu, že dialnica bola posiata tisíckami vrakov osobných i nákladných áut, autobosov a niekoľkých tankov. Obete sa nikdy nepodarilo spočítať, no rátajú sa v tisíckach. Ľudia sa nemali kam ukryť, vozidlá boli chytené v pasci a každé vozidlo bolo legitímnym cieľom. Masaker ustupujúcich vojakov a civilistov vyvoval negatívne reakcie, hlavne keď sa po týždni dostali na verejnosť zábery celej skazy. Možno aj to donútilo americké velenie, nepokračovať v ťažení do Iraku. Každopádne sa táto akcia, ktorú mnohí označili za vojnový zločin, nikdy nevyšetrila a zodpovední vojenskí velitelia sa nikdy nepostavili za masaker pred Medzinárodný súd.

Operáciu Púštna búrka pod vedením Spojených štátov ukončil práve tento masaker, 28. februára vojna v Perzskom zálive oficiálne skončila. Iracká okupácia Kuvajtu si vyžiadala obete asi 1000 ľudí a 300 tisíc zo zeme utieklo. Po zapojení sa vyše 30 krajín po boku USA (no bez mandátu OSN) na strane Kuvajtu, bolo zabitých 60- až 200-tisíc Iračanov, z čoho až 35-tisíc mohli tvoriť civilisti. 71-tisíc príslušníkov irackej armády padlo do zajatia. Na strane koalície sa počet obetí odhaduje na 300 až 400.

1
DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
1 Diskusné vlákna
0 Odpovede na vlákno
0 Odberatelia
 
Komentár s najväčším počtom reakcií
Najhorúcejšie vlákno diskusie
1 Autori komentárov
vierona Nedávni autori komentárov
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
najnovšie najstaršie najpopulárnejšie
Upozorniť ma na
vierona
Nezareg.
vierona

Stejne by to malo byt od okupacie aa vytvorenie Kuwajtu aby amici mohli rabovat naftu a Irak sankcie .
Kuwajt a Irak loziska ropy su spojene nadoby tazbe –