Jedným z najvýznamnejších hostí tohtoročnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC bude podľa vyjadrení organizátorov akcie bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová. Albrightová si v Bratislave prevezme Českú a slovenskú transatlantickú cenu (CSTA) za svoj prínos k posilneniu euroatlantických vzťahov.
Madeleine Albrightová pôvodným menom Marie Jana Korbelová sa narodila v Prahe v Českej republike. Jej rodina dvakrát opustila Československo. Prvýkrát v dôsledku nacistickej okupácie, neskôr v roku 1948 kvôli komunistickému prevratu.
Albrightová sa stala prvou ženou, ktorá zastáva funkciu amerického ministra zahraničia. Stalo sa tak počas úradovania prezidenta Billa Clintona.
Zohrala významnú úlohu v rozširovaní NATO o krajiny bývalého východného bloku, vo vojnových konfliktoch na Balkáne, ako aj na Blízkom východe. Do slovenského politického vývoja zasiahla označením Slovenska ako “čiernej diery na mape Európy” pred parlamentnými voľbami v roku 1998.
„Madeleine Albrightová počas svojej kariéry aktívne podporovala demokratizáciu a budovanie priestoru stability a slobody v strednej Európe“, uviedol k jej oceneniu riaditeľ Slovenskej atlantickej komisie Milan Solár. „Jej aktívna angažovanosť prispela k rozširovaniu NATO o bývalých členov východného bloku, a to aj napriek tomu, že voči tejto iniciatíve mali mnohé krajiny odmietavý postoj“, upresnil.[sociallocker id=5464][/sociallocker]
Albrightová dostane ocenenie počas slávnostného ceremoniálu, ktorý bude súčasťou programu bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2016. Konferencia sa koná v dňoch 15. – 17. apríla 2016 v Bratislave.
Pre množstvo ľudí je však Albrigtová pre svoj štýl politiky kontroverznou osobou. Keď ju v roku 1996 v televíznom programe “60 minút” moderátorka relácie konfrontovala so skutočnosťou, že kvôli sankciám OSN proti Iraku zomrelo viac ako pol milióna detí, čo je viac detí ako zomrelo v Hirošime a následne jej položila otázku, či to stálo za to Albrightová odpovedala: „Myslím, že je to veľmi ťažké rozhodnutie, ale cena… Myslíme si, že to za to stálo“
V roku 2012 jej zasa skupina ľudí priniesla na jej autogramiádu knihy v jednom z pražských kníhkupectiev plagáty s drastickými fotografiami pochádzajúcimi z vojny v Juhoslávii, keďže tie obete na fotografiách boli podľa nich aj jej dielo.
Rozčuľovať sa nad takýmito ohavami nemá zmysel, treba jej popriať všetko najlepšie a nech si ju Pán povolá čo najskôr a pošle tam, kam patrí, do najhlbšieho pekla. Nech sa jej dostane zaslúženej odmeny za všetko čo urobila.
.. ďalšia rana močných do tvárí obyčajných ľudí; že sa radšej nezliezli niekde inde, než v BA. Keby existoval Boh, už dávno by sa na to kruté a podivné divadlo nemohol tak ľahostajne a nečinne pozerať.
Americka vrahyňa – vojnovy zločinec – mesiarka z balkanu
Vrahyňa americka -vojnovy zločinec
*** tu *** fasisticku