DÔVODY PREČO ODMIETNUŤ SÚČASNÝ SYSTÉM

13
1459

Úvod

Kapitalizmus s jeho dopytom a ponukou, oceňovaním a trhom, súkromným vlastníctvom a ľuďmi so slobodnou vôľou konať, ktorí deje prispôsobia tak, aby všetko bolo v rovnováhe a vyriešili sa problémy. No a kde sa vzal, tu sa vzal nepriateľ, ktorý toto všetko chce zničiť, zvaný regulácia a na to nadväzujúci štát, či akési spolky ľudí snívajúce o bezpeňažnom svete, utopisti s ich komunizmom, ktorí robia svet zbytočne zložitým. Takto by sa žiaľ dalo popísať zmýšľanie mnohých ľudí dneška.

Tento svet s dokonalou konkurenciou, spravodlivým bojom s víťazom, ktorý najviac „makal“ však narúša minimálne jedna premenná a tou je človek, na ktorého mnohí chceli tento systém posadiť. Viera v akési ľuďmi zavedené zákony a teórie dopĺňajúce iné známe zákony fyziky, matematiky a iné naráža na vedecké poznatky práve z týchto oborov. Stránka Our world in data ponúka zopár grafov, ktoré na základe poklesu extrémnej chudoby, či detskej úmrtnosti v priebehu desaťročí, rastu zaočkovanosti, základného vzdelania, gramotnosti a v niečom aj demokracie ukazuje zlepšujúci sa svet, no podľa mňa by to mohlo byť aj lepšie a nielen v týchto oblastiach, akurát bude treba odstrániť istú systémovú brzdu a prísť s niečím lepším. Viac nasledujúci text.

 

Zlepšuje sa teda svet?

V prírode nie. Väčšina krajín ide na svoj ekologický deficit. V súčasnosti čerpáme viac zdrojov, než naša planéta stíha obnoviť. Potrebovali by sme už 1,7 Zeme a toto číslo sa neustále zvyšuje a čoskoro to budú presne 2 Zeme. Viď: Global Footprint Network

 

Zväčšuje sa rozmanitosť?

V prírode nie. Planéta čelí 6. vlne vymierania v histórii a prvýkrát je spôsobená človekom. Viď: Spoločná štúdia stanfordskej univerzity a mexickej národnej autonómnej univerzity

Veľkosť populácie druhov cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb medzi rokmi 1970 a 2012 zaznamenal pokles o 58%. Pre presnejšie čísla treba spomenúť, že v roku 2016 sa monitorovalo 14 152 populácií z 3 912 druhov. Pokiaľ súčasný trend bude pokračovať, mohol by dosiahnuť dve tretiny do roku 2020. Viď: Index živej planéty Svetového fondu pre prírodu

 

Je svet bezpečnejší?

Skôr balansuje na hrane. Ak posúvanie známych hodín ku koncu sveta, ktoré každoročne vedci aktualizujú nebudeme brať do úvahy, tak stále je tu veľa faktorov, ktoré toto potvrdzujú. Hrozba zničenia sveta jadrovými zbraňami bola od roku 1962 už 13krát kvôli poruchám, kedy svet od apokalypsy oddialili iba individuálne rozhodnutia jednotlivcov, ktorí konali v rozpore s príkazmi a nariadeniami. 2500 vedcov sa tak postavilo za memorandum, ktoré poslali vládam, aby zakázali tieto zbrane, ktorých je vo svete zhruba 14 000 a len zlomok by stačil k zničeniu sveta. 122 krajín bolo tento rok za, no proti hlasovali tie, ktoré zbrane vlastnia plus štáty NATO.

Svetové výdavky na zbrojenie boli v roku 2016 1686 miliárd dolárov. Je to tak 0,4% rast od roku 2015 a blíži sa to rekordom, ktoré boli dosiahnuté v roku 2011, teda 1699 miliárd dolárov. Viď: Grafy na stránke Štokholmského medzinárodného mierového výskumného inštitútu (SIPRI)

Vojenský rozpočet USA na rok 2018 bude 824,7 miliardy dolárov. Bude väčší než rozpočet nasledujúcich 9 krajín v poradí. V roku 2017 bol 812,3 miliardy dolárov, čiže každoročne je to extrémna suma, ktorá sa stále zvyšuje k novým rekordom. Kritici hovoria, že len malá časť z toho by stačila na ukončenie chudoby na celom svete prípadne pár dní výdavkov na niekoľkoročné bezplatné vzdelanie pre všetky deti planéty. Viď: The Balance

 

Ako je to so zbytočnými úmrtiami?

Denne od hladu zomrie 21 000 ľudí, čo ročne robí zhruba 7,6 milióna ľudí. Čiže skoro každé 4 sekundy jeden človek. Ročne od hladu zomrie zhruba 1 250 000 detí. Počet ľudí trpiacich podvýživou či hladom je vo svete zhruba 850 miliónov a ľudí, čo nejedia dosť je zhruba 945 miliónov, pretože niekedy nestačí len jesť, ale mať aj dostatok výživných látok v potrave, inak hrozia choroby, či dokonca podvýživa. Tieto konkrétne štatistiky sú k septembru 2016. Viď: stránka Statistic brain

Na stránke BBC z roku 2013 sa môžete dočítať, že 1 dieťa zomrie od hladu každých 10 sekúnd. Stránka World Hunger udáva až 3,1 milióna úmrtí detí kvôli hladu a podvýžive ročne. Tieto čísla je tiež možné nájsť na stránke OSN. No tá uvádza 795 miliónov ľudí trpiacich hladom alebo podvýživou. No napríklad v súčasnom Jemene postihnutom nielen hladom, ale aj vojnou zomrie dieťa každých 10 minút podľa UNICEFu.

Avšak môžeme byť ešte k týmto číslam kritickí. Môžu byť totiž vyššie. Thomas Pogge, profesor z Yale pre český časopis Respekt kritizoval výpočty FAO, kde má byť problém v počte zjedeného jedla napriek tomu, že v chudobných krajinách trpia ľudia parazitmi, ktoré často štvrtinu ich potravy pohltia. Tiež sa má pozerať na počet kalórií, pričom nedostatok u týchto ľudí je najmä vo vitamínoch, jóde, mineráloch, bielkovinách a iných látkach. Tiež počet kalórií je nastavený na stav, ktorý zodpovedá skôr sedavému spôsobu života a v tamojších krajinách sú nútení ťažko pracovať nosením vody, prácou na stavbách, nosením rikší a podobne. Tiež konzumácia v tom určitom počte kalórií má byť aj časovo ohraničená. Pogge kritizuje, že sa nesnažíme odstraňovať štrukturálne prekážky a znižujúce sa čísla môžu byť dôsledkom aj snahy za každého ohľadu splniť vytýčené ciele cez dosadených vedúcich pracovníkov od vlád, ktoré túto organizáciu navyše financujú.

Odhaduje sa, že na ukončenie hladu a extrémnej chudoby je potrebných dodatočných 267 miliárd dolárov ročne po dobu nasledujúcich 15 rokov. To znamená 160 dolárov na osobu extra po dobu týchto rokov. Ak si pozrieme rastúce výdavky na zbrojenie, bolo by to možné ľahko uskutočniť, ak by sa presmerovala ich časť sem. Viď: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN

Vo svete zostáva zhruba 1/3 potravín neskonzumovaných. Pritom iba ¼ z tých neskonzumovaných by dokázala vyriešiť hlad vo svete. Niektoré organizácie odhadujú tento počet až do 50%, čiže zhruba 1,2-2 miliardy ton potravín ročne. Viď: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN

Zbytočné úmrtia však nie sú len tie spôsobené externými faktormi, ale aj tie, kde sa pre odchod rozhodne človek na základe prostredia. V dôsledku samovraždy zomrie ročne okolo 800 000 ľudí. 78% všetkých bolo v roku 2015 v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Existujú náznaky, že na každého dospelého, ktorý zomrel na samovraždu je 20 ďalších, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Viď.: WHO

 

Ako je to so znečistením?

Celosvetovo kvôli znečistenému ovzdušiu zomrie okolo 5 miliónov ľudí. Viď.: Global Burden of Disease project

Svetová zdravotnícka organizácia tu uvádza zhruba 6,5-7 miliónov úmrtí ročne celosvetovo. Viď.: WHO

Stav ovzdušia v mnohých krajinách je žalostný, napríklad v Česku zomrie kvôli problémom spôsobených polietavajúcimi prachovými časticiami podľa štúdie ročne až 12 000 ľudí. Viď.: Environmental Health Analytics (EHA)

Celosvetovo zomrie 1,7 milióna detí pod 5 rokov kvôli problémom spôsobeným prostredím ako respiračné ochorenia, hnačky, malária a pod. Viď.: WHO

Za zmienku stoja aj výsledky štúdie, ktoré preukázali, že zhruba 100 spoločností môže za 71% svetových emisií a len 25 môže za zhruba 50% priemyslových emisií. Od roku 1988, kedy bola oficiálne uznaná zmena klímy v dôsledku človeka zriadením Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC), priemysel fosílnych palív zdvojnásobil svoju účasť na globálnom otepľovaní a za 28 rokov vyprodukoval toľko skleníkových plynov ako za 237 rokov od začiatku priemyselnej revolúcie. Viď.: The Carbon Majors Database

Výletné lode znečisťujú viac než množstvá automobilov. 1 výletná loď dokáže spôsobiť za deň toľko znečistenia ako milión automobilov. 30 teda zhruba ako všetky automobily vo Veľkej Británii.

Globálna správa zdrojov môže byť nevyhnutná práve kvôli vzájomnej závislosti jednotlivých časti našej planéty, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Ako príklad sa dá uviesť štúdia z Nature Geoscience dokazujúca, že dianie v Arktíde ovplyvňuje stav obilia v USA a Kanade. Alebo štúdia uverejnená v Journal of Geophysical Research: Atmospheres dokazujúca, že znečistenie ovzdušia v USA má vplyv na dažde v Afrike.

Umenie bude tiež vyriešiť odpad, ktorý produkujeme. Treba si totiž uvedomiť, že váha technosféry, teda toho, čo bolo vyrobené človekom je podľa štúdie medzinárodného vedeckého tímu vedeného geológmi z Univerzity v Leicesteru už väčšia než váha biosféry. No a odpad činí ročne zhruba 2,12 miliardy ton. 99% vecí, ktoré kúpime je vyhodených do 6 mesiacov. Medzi krajiny, ktoré produkujú najviac odpadu na človeka patrí Nový Zéland či USA, medzi tie ktoré najmenej Ghana či Uruguaj. Viď.: The World CountsThe World Bank

 

Prečo sa nespoliehať na pár ľudí?

Podľa Dachera Keltnera, profesora psychológie na univerzite v Berkeley, to vyzerá, že ľudia disponujúci mocou jednajú, „ako by utrpeli traumatické poranenie mozgu”. V praxi to znamená, že si prestávajú uvedomovať možné riziká, stávajú sa impulzívnejší a prestávajú byť schopní pozerať sa na svet cudzími očami.

Server The Atlantic uvádza, že k podobným záverom prišiel i neurovedec Sukhvinder Obhi z Ontária, ktorý na rozdiel od Keltnera neskúmal vonkajšie správanie, ale priamo reakcie mozgu. Podľa neho moc poškodzuje schopnosť „zrkadlenia” – čo je základný predpoklad empatie, schopnosti vcítiť sa do ostatných ľudí.

Odhalenia o globálnom zbieraní dát a sledovaní od Edwarda Snowdena spôsobili vo svete pred pár rokmi medzinárodný škandál a už aj z vyššie spomenutého sa dá pochopiť prečo, no medzitým Facebook si zas stihol patentovať sledovanie cez kameru počítača. Svet sa blíži do bodu, kedy pár ľudí bude mať informácie o všetkých ostatných a moc zneužiť ich.

Sociálna zodpovednosť podnikov podľa štúdie, ktorú je možné stiahnuť na stránke sciencedirect.com  a bola publikovaná v Journal of Corporate Finance narúša investičnú citlivosť, negatívne ovplyvňuje aj citlivosť externých financií a zhoršuje investičnú citlivosť na finančný tok, tiež deformuje efektívnosť prideľovania kapitálu na úrovni firmy, čo sa odráža v jej výkonnosti. Takže by sa dalo povedať, že tzv. „robenie dobra“ je pre firmu zlé, najmä pre akcionárov, ktorí tým pádom môžu takúto činnosť prospešnú pre spoločnosť brzdiť. Problém tu nie je ani tak v peniazoch, ale najmä v čase z dlhodobého hľadiska a s tým súvisiacich činov riadiacich funkcií.

Kognitívne skreslenia sú tendencie premýšľať spôsobmi, ktoré môžu viesť k systematickým odchýlkam od štandardov racionality alebo dobrého úsudku a poznáme štyri kategórie, skreslenia vznikajúce z príliš veľa informácií, nedostatočného významu, potreby konať rýchlo a limity pamäti. Mnohé ovplyvňujú formovanie viery, obchodné a ekonomické rozhodnutia a správanie človeka vo všeobecnosti. Ak už nič iné, toto patrí jednoznačne k dôvodom nedokonalosti akéhokoľvek jednania ľudí. Je ich niekoľko desiatok, dajú sa z nich niektoré pozrieť aj na wikipédii v anglickej verzii.

 

Život na dlh

Život na dlh sa stal vo svete štandardom. Tieto dlhy si však odnáša naše prostredie a zdroje. Národný verejný dlh USA sa pohybuje teraz v roku 2017 na úrovni 19,9 bilióna dolárov (anglicky trilióna). Ich HDP v hrubom je zhruba 19,1 bilióna. Verejný dlh k HDP je zhruba 75,7%. U Japonska je to napríklad až zhruba 244%. Viď.: US debt clock

Svetový sa pohybuje zhruba na úrovni 71 biliónov. Viď.: National debt clocks

 

Rast extrémnych nerovností

Vo svete to vyzerá tak, že už len zhruba 5 ľudí vlastní taký majetok ako chudobnejšia druhá polovica ľudí na tejto planéte. Táto nerovnosť podľa poučiek súčasného systému predpokladá, že tí najschopnejší a často najšťastnejší hore budú vedieť zdroje optimálne použiť čo najefektívnejšie. A ak aj nie, technológie im v tom pomôžu, veď oni si to vraj predsa zaslúžili. To by predpokladalo, že každý sa tam hore môže dostať kedykoľvek a byť kedykoľvek vystriedaný, teda akási rotácia u moci, keďže ekonomická moc v tomto systéme podmieňuje aj mnohé iné. Tiež by to malo znamenať, že akýkoľvek psychopat hore bude vystriedaný akýmsi morálne čistým jedincom. Takto sa často podvedome, ale aj vedome obhajuje súčasná hierarchia.

V Latinskej Amerike vlastní prevažne 1% ľudí viac než 50% poľnohospodárskej pôdy, najhoršie je na tom Kolumbia s 0,4% ľudí, ktorí vlastnia zhruba 84% takejto pôdy.

Afroameričania sú aj zhruba 150 rokov po zrušení otroctva a zhruba 50 rokov po konci segregácie stále so mzdami dosť hlboko pod tzv. bielym obyvateľstvom. Vplyv na to mala nielen bytová segregácie, ktorá bola zjavná ešte v 70. rokov 20. storočia, ale najmä zlé štartovacie pozície každej generácie kvôli chudobe ich rodičov, problematický prístup ku kvalitnému vzdelaniu a podobne. Ukázala to štúdia dvoch profesorov pre americký Národný úrad pre ekonomický výskum.

 

Ilúzie pri odstraňovaní chudoby

Obchod a liberalizácia sami o sebe nedokážu odstrániť chudobu. Viď.: štúdia Svetovej banky

Dôvody sú najmä tie, že clá, ktoré sú zdrojom príjmov u mnohých chudobných krajín sa odbúravajú, dostupnosť úverov u chudobnejších je menšia a fungujúce štáty, ktoré by zabezpečili, aby z rastu HDP mali niečo aj bežní ľudia a neprepadli sa do ešte väčšej chudoby, sú tam na tom ešte horšie. Taktiež dobre nevplýva ani dovoz dotovaných amerických a európskych plodín na trhy chudobnejších krajín, ktoré im nevedia konkurovať, čím sa narúša možnosť zavádzať vlastné spôsoby, ktoré by nenarúšali tamojšie štruktúry a ekosystémy.

Rozvojovým krajinám veľmi nepomáha dostať sa z dlhov ani určovanie ratingu krajín, kde majú pocit, že sú znevýhodňované.

Ročne do Afriky plynie množstvo peňazí, no napríklad za rok 2015 do nej pritieklo 162 miliárd dolárov a 203 miliárd z nej odišlo, čiže stratila 41 miliárd a toto sa deje takmer každoročne. Viď.: štúdia Global Justice

Keďže funguje peňažný systém a vytvára sa častokrát nedostatok, je možná aj korupcia. Tá sa odhaduje na približne 5% globálneho HDP, teda asi 2,6 bilióna dolárov. Viď.: WEF

V poľnohospodárstve, kde je 570 roľníkov a 7 miliárd spotrebiteľov sa zjednocujú spoločnosť Bayer (2. najväčší producent pesticídov) a Monsanto (najväčší producent semien), dokopy by tak vlastnili prakticky všetky geneticky modifikované rastliny sveta a budú spolu so spoločnosťami Dow-DuPont a ChemChina-Syngent ovládať viac než 60% trhu so semenami a agrochémiou a sú blízko nadvlády, kde by ovládali a diktovali potravinárske produkty, ceny a kvalitu. Agrotechnický sektor je na tom podobne, pretože 5 najväčších korporácií ovláda 65% trhu, v čele je spoločnosť Deere & Company. Navyše tieto sektory sa digitalizujú. Nastupujú senzory, drony, GPS navigácia a softvérové riadenie, čo vytlačí ešte viac tých malých producentov, ktorí si to nebudú môcť dovoliť.

 

Dôsledky chudoby a štrukturálneho násilia

2,1 miliardy ľudí, nemá podľa novej štúdie OSN doma spoľahlivú pitnú vodu. Viď.: WHO a UNICEF

1,9 miliardy ľudí, má toalety s napojením na kanalizáciu a systém na úpravu odpadovej vody. Viď.: WHO a UNICEF

1,6 miliardy nemá primeraný obytný prístrešok. Viď.: UN Habitat

Na to, aby si človek v Česku zaobstaral byt o veľkosti 70 metrov štvorcových potreboval v roku 2016 až 10,9 priemerného ročného platu. V Holandsku je to len 4,4. Dostupnosť bývania je teda zlá dokonca v materiálne zabezpečenejšej Európe napriek miliónov prázdnych domov po celom svete. Viď.: štúdia Deloitte

1 zo 4 ľudí žije v podmienkach, ktoré poškodzujú ich zdravie, bezpečie, prosperitu a príležitosti. Viď.: UN Habitat

Ešte aj väzenia v bohatších krajinách ako Nórsko sú na tom lepšie pre život než keby ste mali byť bezdomovcom niekde v Rumunsku a tam za často lepšie než byť obyvateľom Somálska.

1,2-1,4 miliardy ľudí nemá prístup k elektrine. Viď.: UNDP a IEA

Výskumy epigenetických faktorov starnutia (tu skúmaných na obličkách) dokazujú, že zdravie a dĺžku života až na niekoľko generácií ovplyvňujú faktory ako dostupnosť zdravotnej starostlivosti, socioekonomický status, znečistenie životného prostredia a iné. Viď.: štúdia z web stránky nature.com

Výskumy tiež dokazujú, že život v chudobných oblastiach je ako dýchať zlý vzduch a nie je to len nedostatkom príležitostí. „Štrukturálne násilie je jedným zo spôsobov, ako opísať sociálne usporiadanie, ktoré má na jednotlivcov a obyvateľstvo škodlivý vplyv. … Mechanizmy sú štrukturálne, pretože sú zakotvené v politickej a hospodárskej organizácii nášho spoločenského sveta. Sú násilné, pretože spôsobujú ľuďom ujmu. … Ani kultúra, ani čistá individuálna vôľa nie sú na vine, skôr  historicky dané (a často hospodársky riadené) procesy a sily sú spriahnuté obmedziť individuálny vplyv. Štrukturálne násilie zasiahne všetkých, ktorých sociálny status im bráni v prístupe k výsledkom vedeckého a sociálneho pokroku.“ Dr. Paul Farmer

Výskumníci našli dôkazy, že vyrastanie v stresujúcich a traumatických prostrediach môže fyziologicky zmeniť mozog. Viď.: štúdia J. Douglasa Bremnera

Sociológ Newyorkskej univerzity Patrick Sharkey sa pozrel ako tento fenomén vplýva na IQ detí vyrastajúcich v takomto prostredí a zistil, že je nižšie než u tých, ktorí majú lepšie. Okrem toho, ak prišlo k vražde v susedstve dieťaťa v oblasti okolo 6 až 10 blokov, ich skóre kleslo o 7 až 8 bodov. Zneužívanie, násilie, rodinná dysfunkcia, či zanedbávanie má dokonca dlhotrvajúce psychické a fyzické dôsledky. Viď.: štúdia Vincenta J. Felittiho a ďalších.

Toto nemožno podceňovať, lebo aj taký náboženský fundamentalizmus má základ v určitých poškodeniach mozgu. Štúdia o týchto biologických a kognitívnych základoch sa dá stiahnuť na stránke sciencedirect.com.

O tom, že to znižuje aj pocit šťastia snáď netreba veľmi zdôrazňovať. Viac napríklad výskumné materiály Marka Abrahama z DataHaven.

No a na to nadväzujú štúdie, ktoré dokazujú, že z vašej tváre je poznať, či ste z chudobnejšieho alebo bohatšieho prostredia napríklad podľa úsmevu a ten má vplyv na vaše zamestnanie sa. Viď.: štúdia výskumníkov z Torontskej univerzity a ich fakulty umenia a vedy

Ľudia pociťujúci úzkosť sú aj horší v ich emočnom čítaní ľudí, čo má zas spätný vzťah na vzťahy v ich prostredí. Viď.: štúdia publikovaná v Royal Society Open Science

Deti z horšieho prostredia mali aj horšie výsledky v matematike, či čítaní. Presťahovanie sa do lepšieho prostredia spôsobí vo všeobecnosti aj lepšie zárobky detí v porovnaní s ich rodičmi. Viď.: štúdia Raja Chettyho a Nathaniela Hendrena z Harvardskej univerzity

Vplyv chudoby a stresu na znižovanie IQ však skúmali aj na Kolumbijskej univerzite v USA, kedy zistili silné korelácie. Ďalším štúdiám, na čo všetko vplýva socio-ekonomický status v živote ľudí a jednotlivcov som sa venoval v článku Rozpor humanizmu a neoliberalizmu dokázaný vedou.

 

Dôsledky exkluzivity

OXFAM zas upozornil, že ľudia vo svete zomierajú, lebo nemajú prístup k život zachraňujúcim liekom. Je to totiž tiež biznis s mnohými vlastníckymi právami.

Mnohí vedci upozorňujú, že snahy preniesť okolitý život do uzavretých miest a zachrániť ho takto by nezachránilo našu planétu.

Minuloročný článok na webe Guardianu zas dokazuje, že to, že akademici nie sú lobisti spôsobuje, že výskum málokedy niečo mení tak, ako by bolo potrebné.

 

Dôsledky sebeckosti a samoty

Tí, ktorí operujú sebeckosťou v nás ľuďoch by si mali uvedomiť, že aj tí neurovedci, ktorí s týmto súhlasia hovoria, že evolúcia nás ťahá od sebeckosti skôr k sebauvedomeniu ako vraví napríklad Rudolph Tanzi, profesor neurológie z Harvardu.

Niekoľko fascinujúcich článkov ukazuje, že sociálnu a fyzickú bolesť spracúvajú rovnaké nervové obvody. Viď.: štúdia vedcov z University of California

To by mohlo vysvetliť, prečo je v mnohých jazykoch ťažké popísať dopady narušenia spoločenských väzieb inak než slovami, ktoré používame k označovaniu fyzickej bolesti a zranenia. U ľudí a u ďalších cicavcoch zmierňuje sociálny kontakt fyzickú bolesť. Viď.: štúdia Naomi I. Eisenberger a Matthewa D. Liebermana

Pokiaľ majú možnosť si cicavce vybrať medzi fyzickou bolesťou a spoločenským osamotením, vyberú si fyzickú bolesť. Viď.: štúdia časopisu Physiology & Behaviour

Podľa niektorých štúdií deti, ktoré trpeli emocionálne mali horšie výsledky než tie, ktoré trpeli emocionálne a fyzicky a dôvod je, že aj to násilie paradoxne obnáša pozornosť a kontakt. Izolácia má vplyv podľa štúdie dvoch ľudí z Chicagskej a jedného z Kalifornskej univerzity na demenciu, vysoký krvný tlak, podľa štúdie, ktorú si je možné pozrieť na webe BMJ Journals na srdcovo-cievne choroby, zníženú odolnosť voči vírom, dôsledky sa majú dať podľa štúdie uverejnenej na webe PLOS Medicine zrovnávať s fajčením 15 cigariet denne, no a zvyšuje podľa štúdie uverejnenej na webe sciencedirect.com pôvodne na Preventive Medicine riziko predčasnej smrti o 26%, pretože sa tiež oslabuje imunitný systém. Podľa štúdie uverejnenej na The Royal Society Publishing tiež znižuje kontrolu nad impulzmi, čo vedie k obezite. Štúdia uverejnená v AARP The Magazine to ukazuje aj na starších ľuďoch, no často sa ukazuje, že nízky socio-ekonomický status s tým tiež súvisí.

Kooperácia, sociálne väzby a zdieľanie sa ukázali ako kľúčový faktor pre lepší život v arktických oblastiach. Viď.: štúdia University of Alaska Fairbanks. Kooperáciu uprednostňujú aj zakladatelia a vyučujúci v mnohých nových alternatívnych školách.

 

Kritika systému v obore ekonómie

MMF priznali svojho času, že mechanizmus liberalizácie, privatizácie a flexibilizácie pracovných trhov viedol k väčším nerovnostiam. Tie za enormný problém označil Thomas Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí. Varoval pred nimi aj laureát Nobelovej ceny Muhammad Yunus. Svetová banka tiež priznala, že voľný obchod nebol pre každého úspechom. Držiteľ Nobelovej ceny John Forbes Nash získal v roku 1978 inú cena za teóriu, kde sa hovorí aj toto: „najlepšieho výsledku sa dosiahne vtedy, keď každý v skupine robí to, čo je dobré pre neho i pre skupinu“. Nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman získal v roku 2008 cenu za teóriu, kde sa hovorí aj nasledovné: „na trhu ten priemyselník, ktorý príde o niečo skôr alebo začne s mierne väčšími finančnými zdrojmi“. Držiteľka Nobelovej ceny z roku 2009 získala cenu za teóriu, kde sa okrem iného vysvetľuje, že najlepšie výsledky sa nedosahujú ani tam, kde je všetko sprivatizované, ani tam, kde rozhoduje štát, ale tam, kde majú komunity možnosť vytvoriť si svoje vlastné pravidlá. Tieto pravidlá však musia byť založené na dôvere medzi účastníkmi. Ak ľudia podrobne poznajú prostredie a problémy, ktorým čelia a majú vedomosti o tom, ako ich riešiť. Nositeľ Nobelovej ceny z roku 2013 Robert Schiller sa vyjadril na kapitalizmus nasledovne: „Príliš morálky si človek nemôže dovoliť, inak bude zmetený nemilosrdnou silou kapitalizmu.“ „Prežiť môžu iba tí, ktorí sú ochotní podvádzať.“ „Ak niekto klame iných, musíte tak robiť tiež.“ „Kapitalizmus podporuje podvody, pokiaľ ho neregulujú.“ Nositeľ Nobelovej ceny z roku 2014 Jean Tirole sa zas vyjadril nasledovne: „Mnoho priemyselných odvetví je ovládaných malým množstvom veľkých firiem alebo monopolom. Pokiaľ sa ponechajú bez regulácie, tieto trhy často produkujú sociálne nežiadúce výsledky: vyššie ceny než u tých, ktorí sú motivovaní nákladmi, neproduktívne firmy prežívajú tým, že blokujú vstup na trh novým a produktívnym firmám.“ Tiež štúdia Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie tiež ide proti, najmä Leon Podkaminer kritizuje voľný obchod, globalizáciu, ktorej tienisté stránky majú vyrovnávať pozitívne, tiež sa zvyšujú nerovnosti. Slávny Rímsky klub tiež skritizoval neoliberalizmus, kedy jeho predstavitelia tvrdia, že spôsobuje vážne dopady na životné prostredie, vedie k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov, roztvára nožničky medzi bohatými a chudobnými, dodržovanie jeho pravidiel vymýva ľuďom mozgy a svet robí neradostným miestom k životu. Tiež navrhli svojich trinásť riešení problémov. Informácie o tomto je možné nájsť v ich publikácii A Finer Future is possible. Štúdia uverejnená na webe Harvardskej univerzity zas ukazuje ako sa negatívne v systéme zmenili príjmy Američanov behom desaťročí. Iná štúdia z tejto univerzity zas ukazuje ako sa rozdelil ich „národ“ behom rokov. Ďalšia štúdia Národného úradu pre ekonomický výskum zas ukazuje vplyv voľnotrhových dohôd na úmrtnosť. Prokonkurenčné účinky obchodu po ich určitej liberalizácii skončili v neuspokojivých číslach v štúdii po prepočtoch štyroch ľudí z Yale, MIT, Stanfordu a Berkeley, ktorí si dali tú prácu a pozreli sa na niektoré otázky hlbšie.

Na Slovensku nám medzitým chce vládnuť strana podnikateľov ako sú často označovaní, teda SaS, ktorá v predvianočnom období prialo ľuďom z billboardovej reklamy Odvodový bonus, reformu Richarda Sulíka, ktorú si nechal po kritike a dosadení iných čísel prepočítať neoliberálnym inštitútom Iness a paradoxne aj tí mu zistili deficitnosť tejto reformy okolo miliardy eur.

 

Mýty o práci

Analýza sociálnych programov v Hondurase, Indonézii, Maroku, Mexiku, Nikaragui a na Filipínach a nezistila negatívne dopady na ochotu pracovať či na počet odpracovaných hodín, ani u mužov, ani u žien. Vlády tu rozdávali peniaze bez podmienky ako ich použiť, no na lenivosť či ochotu pracovať to vplyv nemalo. Viď.: štúdia ekonómov z Harvardu a MIT

Dve štúdie z Ugandy dokonca dokázali, že malé granty poskytnuté na získanie lepších pracovných schopností znamenali v konečnom dôsledku u ľudí vyšší počet hodín v práci a ich vyššie príjmy. Medzitým USA ako jeden z najväčších prispievateľov na rozvojovú pomoc v absolútnych číslach znižujú o tretinu rozpočet na rozvojovú spoluprácu a príspevky do OSN. Pritom doteraz patria medzi najväčších príjemcov pomoci od nich krajiny, kde majú geopolitické záujmy ako Afganistan, Pakistan, či Jordánsko. No a teraz nielenže hrozí, že nebudú patriť k najväčším darcom v percentách z ich HDP, ale ani v absolútnych číslach.

Vo svete je veľmi rozšírený mýtus lenivosti, avšak štúdie dokazujú, že toto správanie má svoje príčiny. Ešte v roku 2008 spísal doktor Leon Seltzer článok s príčinami tzv. lenivosti. Ten, kto by iba ležal by zomrel a tak činnosť, ktorá nič neprináša, kde nie je záujem a je to viac menej len poflakovanie sa súvisí s chýbajúcim zmyslom, dôverou v svoje schopnosti, tiež chýbajúcu dostatočnú emocionálnu podporu, ak chýba potrebná očakávaná pozitívna spätná väzba, nedostatok sebadisciplíny, nedostatok záujmu o samotné úsilie, ambivalencia alebo chýbajúca viera, že daná akcia bude stáť za to, strach z neúspechu, strach z odmietnutia alebo zamietnutia, pocit odvahy, beznádeje, zbytočnosť atď., postoj pesimizmu, cynizmu, nepriateľstva alebo horkosti. Bez presvedčenia, že konkrétny čin alebo plán nejako zlepší kvalitu nášho života, je ťažké (ak nie nemožné) kultivovať iniciatívu potrebnú na jeho realizáciu.

Zatiaľ čo pracoviská prechádzajú vo svete zmenami, prax riadenia je v mnohých prípadoch zamrznutá aj 30 rokov v čase. Podľa údajov Gallup’s World Poll zo 160 krajín, mnohí ľudia na svete nenávidia svoju prácu a ich šéfa. Len 15% z miliardy celosvetovo pracujúcich na plný úväzok má pracovať v práci s určitým nadšením. V USA je to o niečo lepšie, kde tento počet má byť zhruba 30%, čo však znamená, že 70% stále práca veľmi nenapĺňa, čo môže mať vplyv aj na produktivitu, ktorá počas desaťročí zaznamenala množstvo poklesov. Japonsko však počet pracujúcich, ktorých práca nenapĺňa má mať až na 94%. Množstvo mladých prichádza do práce s nadšením, no staré formy riadenia ich ubíjajú a ľudský rozvoj zlyháva.

Práca s nízkou psychosociálnou kvalitou neposkytuje rovnaké výhody v oblasti duševného zdravia ako zamestnanie v pracovných miestach s vysokou psychosociálnou kvalitou. Avšak duševné zdravie tých, ktorí boli nezamestnaní, bolo porovnateľné alebo vyššie ako u tých, ktorí majú prácu s najhoršou psychosociálnou kvalitou. Viď.: štúdia uverejnená na webe BMJ Journals

Vo svete podnikateľov existuje mýtus, že podnikatelia vytvárajú pracovné miesta, no tento mýtus bol vyvrátený nedávno, keď boli dane a odvody na minimách v USA a oživenie neprichádzalo a nerovnosti dosahovali rekordných úrovní. Potom milionár Nick Hanauer dokázal, že je to hlavne zdravý ekonomický ekosystém obklopujúci spoločnosť, ktorý začína zákazníkmi, ktorí majú peniaze na to utrácať a sú schopní a ochotní platiť za produkty spoločnosti. Je to ako tvrdiť, že semeno vytvára strom, lenže ono ho iba začína, ten rastie a je udržovaný vďaka kombinácii DNA v semenách, pôdy, svetla, vody, atmosféry, živín a iných faktorov, veď to isté semeno by napríklad v púšti nevyklíčilo bez týchto faktorov.

Vďaka automatizácii sa počas najbližších 25 rokov stratí 47% súčasných pracovných pozícií. Tvrdí to analýza Katji Grace z oxfordského Future of Humanity Institute, ktorá vychádza z prepočtov 352 akademikov z tejto oblasti. Či už súčasný alebo každý systém, ktorý by chcel nahradiť terajší, musí rátať s robotizáciou nielen práce, ale aj našich životov. Mnohé roboty sa totiž dokážu učiť z prostredia, či jeden od druhého. Moment, kedy sa nielen začnú samotné navzájom zostrojovať, ale aj udržovať, zmení náš svet.

 

Záver

Na drvivej väčšine zlepšení vo svete sa podieľa kombinácia vývoja technológií a rastu vzdelania so zmenami kultúry a prostredia. Kritici aj na základe vyššie uvedených faktov zvyknú rôzne dokazovať, že ľudia v súčasnosti nemaximalizujú svoj potenciál a ak aj niektorí áno, tak len malá časť z nich a mali by tú možnosť mať všetci, lebo tým sa môžu rozšíriť možnosti vďaka ich spätnému príspevku do spoločnosti aj pre nás všetkých. Obhajcovia však na to zvyknú kontrovať, že súčasné utrpenie postupne vymizne, prípadne bude vždy u nejakej časti populácie nutné, aby ju to motivovalo. Tento základ motivácie však vyššie spomenuté fakty v mnohom vyvracajú podobne ako zlepšovanie, kde za pár krátkodobých výhod vytvárame dlhodobé problémy. Vyššie uvedené dokazuje skôr, že ak prišlo k zlepšeniam, je to často napriek systému a jeho nedokonalosti, ktorý však akonáhle skúša byť zaplátaný ešte väčšími kapitalistickými teóriami v praxi, tak ešte zväčšuje problémy. Zlepšovanie v niektorých oblastiach rozhodne nemôžme zasadiť na všetko a nedá sa ani tvrdiť, že plusy zrovnávajú alebo prevyšujú mínusy.

Veď len vyššie zhrnuté odstavce ukazujú, že sa znižuje rozmanitosť, ohľadom bezpečnosti balansujeme na hrane, nenávratne a vo veľkom páchame škody na planéte a ľuďoch, udržujeme zbytočné nerovnosti, vytvárame zbytočné systémové utrpenie a nedostatok, cez mechanizmy práce, peňazí, spotreby, násilia, nezdravej samoty a sebeckosti a zvyšujeme moc a exkluzivitu pre pár jedincov cez všetkých, no často aj na úkor ostatných, ktorým sa máločo, ak vôbec niečo, vracia. Mnohé problémy prehlbujeme alebo vytvárame zbytočne nové. Keby aj na ničom vo svete nezáležalo, vrátane existencie ľudstva ako takého, tak sa minimálne oberáme o možnosti vytvoriť niečo, na čom by záležalo.

No a čo ak bude čoskoro možné dosiahnuť takmer neobmedzený vek pre množstvo jedincov? Nejeden vedec na tom pracuje a napríklad spoločnosť BioViva má už aj nejaké výsledky. Ako sa postavíme k exponenciálnemu rastu možností u technológií pri udržovaní starých kultúrnych a ekonomických faktoroch?

Ozaj bude dobre so súčasným systémom či systémami alebo novým či novými, ktoré prevezmú od nich aj mnohé dnešné príčiny problémov? Ja myslím, že nie. Preto ponúkam s mnohými inými ľuďmi komplexnú celospoločenskú alternatívu založenú na vedeckej metóde, kde dostane každý prístup k zdrojom a možnosť podieľať sa na rozvoji ľudstva a planéty. Jej názov je Zdrojová ekonomika a je propagovaná cez Projekt Venus. Viac o nej na stránke: https://www.thevenusproject.com/

 

13 KOMENTÁROV

  1. Aký povrchný článok a koľko zbytočne zabrateho miesta. Najväčším nepriateľom krajín tretieho sveta, ale aj európskych a amerických, je socializmus, prerozdeľovanie, regulácie a veľká vláda. Sociálne davky robia viac problémov, znevýhodňujú ich poberateľov, robia ľudí lenivými, podnecujú nezodpovednosť a nezodpovedné (neekonomické) správanie, spôsobujú imigráciu z krajín tretieho sveta. Iba slobodný a voľný trh, mala vláda, žiadne dane a prerozdeľovanie a skutočná osobná sloboda (spolu so zodpovednosťou), je odpoveďou na prosperitu a bohatstvo.

    • Preto si sa nepodpísal vlastným menom? :) Tečie do topánok, lebo niekto kompletne vedecky podložene rozobral všetky kapitalistické klamstvá, ku ktorým sa hlásiš? Bojíš sa, že stratíš identitu a všetko v čo si doteraz mylne veril? :) Sa ti nečudujem, že nie si schopný konštruktívnej kritiky. Tých vyše 100 zdrojov od najrenomovanejších odborníkov planéty tvoje ideologické poučky nevyvrátili, darmo ich opakuješ. Mimochodom nemáš elementárne znalosti tých slov lenivosť, nezodpovednosť, osobná sloboda a voľný trh. Tiež ešte dôležité spomenúť, že vyšla nedávno jedna štúdia, ktorú som už nestihol doplniť, môžeš si ju nájsť na mainstreamovom SME – https://tech.sme.sk/c/20707098/dobri-ludia-skoncia-posledni-a-s-depresiou-naznacuje-studia.html Ja som dal konštruktívnu kritiku systému, pretože iba taká nám všetkým zlepší životy a nie ignorovanie problémov a dookola opakované Thatcherovej tvrdenie, že iná alternatíva nie je, lebo také klamstvá vedú do záhuby. Ja neobhajujem socializmus, neargumentuj niečím čo si si vymyslel. Moja rodina si za neho tiež čo to zažila a niektorí odišli za hranice. Odkázal som na iný systém zvaný Zdrojová ekonomika, kde ti tvoja osobná sloboda zostane a je ďaleko zodpovednejší. Tvoje vnímanie sveta je presne v tomto článku roznesené, stačilo len vnímať čo čítaš. To by si ho nemohol, ale hneď v úvode odsúdiť, lebo kritizuje tvoj „dokonalý a najlepší“ pohľad na svet. Ja som si s tým naschvál dal práce zhruba týždeň, aby som zozbieral čo už je vyvrátené, ale málokde takto pokope zhrnuté. Dokáž ty opak, bod po bode, inak predomňa nechoď s ideologickými nezmyslami. Za tie patrí len hanba zatiaľ.

      • Uh-oh, odpoveď priamo od autora. :) Za prvé, nie som nejaký anonymný trol, publikujem pod anonymom, pretože mi to tak vyhovuje. Zámerne som nechala v prílohe link na moj blog, tam si môžeš detailnejšie prečítať moj názor na slobodnú spoločnosť. Za druhé, tvoj blog je príliš dlhý, silne pochybujem, že ho veľa ľudí dočítalo až do konca, keďže tam nie je žiaden záchytný bod, ktorý by má donútil pokračovať v zaujímavom čítaní. A za tretie, ak niekto začne tým, že súčasný systém, ktorý máme (predpokladám, že sa bavíme o Slovensku), je kapitalizmus, tak viem, že tvoj príspevok je absolútne o ničom a nevieš v praxi absolútne dedukovať, že o čom sa bavíme. V súčasnosti je na Slovensku socializmus s miernym trhovým hospodárstvom, alebo ako ho ja rada volám – korporátny socializmus. Neovládam politické systémy celého sveta, ale myslím, že momentálne na svete nie je krajina, ktorá by mala plne implementovaný kapitalizmus, sú to po väčšine socialistické/komunistické variácie. Raz tu taká krajina bola, volala sa Spojené štáty americké a bol to najväčší libertariánsky projekt na svete a dosiahol prosperitu, akú sa ešte zatiaľ nikomu nepodarilo dosiahnuť, až do momentu, kedy sa vláda rozrástla a začala implementovať regulácie, socializmus a podobné blbosti. Ak zalovíme ešte trocha hlbšie do histórie, benátska republika (ak sa nemyslím, nechce sa mi googliť), bola slobodná, s malým štátnym aparátom a tiež mali vysokú prosperitu. Zase sa pozrime naopak, kdekoľvek boli zavedené regulácie, socializmus, sociálne davky a pod., sa všetko posralo. Ale stále sú tu takí experti, ktorí tvrdia, že to treba vyskúšať ešte raz. A ja medzi ďalšie pokusné králiky nejakých imbecilov patriť nebudem. Jediné, čo chcem je, aby sa štát zmenšil, aby mi dal svätý pokoj a ja sa o seba postarám. Odmietam zodpovednosť za zlé rozhodnutia iných ľudí (na tom je postavený celý socializmus).

        • Zas mi vkladáš, čo som nepovedal a to sa chceš baviť o niečom? Ja som nepísal, že si trol, ale že si sa nepodpísala vlastným menom. To nie je rovná komunikácia, keď ja do toho dávam vlastné meno a povesť. Tak ako stále píšeš o socializme pritom som ti napísal môj názor na socializmus. Píšeš o sebe, ale nevnímaš čo píšem ja, to nie je komunikácia, to nie je vzájomný dialóg, ale len hovorenie jeden k druhému s opakovaním svojich stanovísk. Tvoj názor na slobodnú spoločnosť ma nezaujíma, zaujíma ma vedecký pohľad, vedecký konsenzus ohľadom fyzického prostredia a objektov v ňom a na to nemusím čítať niekoho pocity čo si on myslí, ale nemá to podložené, že je super. Keby si ten článok dočítala (tvrdíš že neveríš že ho veľa ľudí dočítalo dokonca, ja mám ale inú spätnú väzbu, aj keď človek si tam nájde info z mnohých oblastí a popravde ani všetko každý nepotrebuje, ale vy zjavne áno), dozvedela by si sa možno niečo aj k tvojim tvrdeniam a myslím, že to ide, lebo kto zvládne napísať zhruba 21 riadkov textu, dokáže prečítať namiesto toho aj dvakrát toľko. V Somálsku vidím tvoj príklad sveta, žiadny štát už zhruba 20 rokov, žiadne dane, len územia, ktoré má niekto vo vlastníctve a berie za pobyt v nich svoje výpalné inak z nich ľudí vyháňa svojimi gorilami, ktorí sú tam regrutovaní od teroristickej organizácie, nefungujúce školstvo, zdravotníctvo, iba zopár budov vďaka charite, pritom z tých oblastí viac peňazí odchádza cez daňové raje atď. (inde v Afrike aj zdroje-drahé kovy atď.) než sa tam dáva a teda ľudia sú nútení buď odísť alebo otročiť za cca 1 dolár na deň, lebo nemajú žiadnu ochranu pri práci, žiadnu vyjednávaciu pozíciu, žiadne odbory, to tvoj libertariánsky sen. Inak ten systém, ktorý ja propagujem ešte raz, tam sa tiež môžeš starať o seba, nie sú tam dane a hranice sú tiež prekonané. Funguje vďaka automatizácii, senzorom vo všetkých oblastiach života, internetu vecí, open source, open access, digitálnej spätnej väzbe, lokalizácii a individualizácii prianí-potrieb, distribučným a prístupovým centrám a je vytvorený dostatok(!), minimalizovaný odpad, máme svoje vlastné návrhy miest kvôli efektivite vo všetkých oblastiach života a ďaleko viac, nie nadarmo je ešte raz, v texte na to link.

          • Keď sa chceš baviť o nejakých vedeckych stanoviskách, môžem ti kľudne spracovať tému na 5 strán o marxizme a ako to je jediný systém, ktorý funguje, môžem ti zacitovať aj akademikov, ktorí do svojich prác pretransformovali svoje osobné postoje, a ver mi, v akadémii (aj tej americkej), je veľa marxistov. Takže nejaké vedecké poznatky u mna nehrajú veľkú rolu. Čo sa týka Afriky a iných krajín, skús si naštudovať koreláciu medzi jednotlivými rasami, IQ a tým, ako ich spoločnosti vyzerajú a aké je ich sociálne správanie. Presne z tohto dôvodu nebudú nikdy schopní sformovať zapadnú vyspelú spoločnosť, aj keby si sa na hlavu postavil. A akýkoľvek progres v týchto krajinách je spomalený hlavne z dôvodu zahraničnej pomoci. Čo sa týka lacnej pracovnej sily, to by si mali riešiť so svojou vládou, koho volia. Sú títo ľudia nútení pracovať za dolár denne? Ak majú inú možnosť, prečo ju nevyužijú? A aký príjem by mali, ak by sa tuto mzdu nepracovali? Nebolo by lepšie ak by napríklad hladovali alebo sa venovali prostitúcii? Vo svojom komentári si sa nevyjadril, či si naozaj tak neznalý problematiky, že si naznačil, že na Slovensku mame kapitalizmus. Poviem ti pravdu, naozaj sa mi nechce nejako ísť do hĺbky a rozvíjať tu detaily v diskusii.

          • Rasisti majú IQ tekvice a anarchokapitalisti žerú chrobáky. Mať odlišný názor nie je to isté, ako trpieť patologickou poruchou percepcie reality. Pozor, môže to skončiť schizotypovou poruchou osobnosti….teda keď už to tak neskončilo.

          • Števko, to bol komentárik pre mňa? Zmieňovanie vedeckých rozdielov medzi rasami a ich koreláciou v spoločnosti nie je rasizmus. Rasizmus je o niečom úúúplne inom :)

          • Prepáč, ale vedecký konsenzus nie je o názoroch vedcov. Práve si prejavila úplne elementárnu neznalosť vedy, odporúčam základné videá ku gramotnosti z tejto stránky – https://www.youtube.com/watch?v=jgg9VeFgh8E nájdeš tam napríklad, ako sa vedecký konsenzus formuje, alebo či môže byť korumpovateľný. ;) Práve si dokázala, že tvoje presvedčenie je založené na viere, pocitoch tým, že si dala vedu na nižšiu úroveň a nevieš čo to je. Ešte raz, nie som marxista či socialista, fandím RBE, neviem prečo sa ma snažíš natlačiť do nejakej škatuľky, do ktorej nepatrím. Ak je toto tvoja manipulatívna technika, tak ozaj nemusíš tie detaily rozvíjať v diskusii ako píšeš. ;) Ten zvyšok je krásny príklad ako sa z anarchokapitalistov stávajú ľudia, ktorí delia na my a oni, samozrejme s tým, že do my, ktorí ťažia z výhod vždy zaradia seba. :D Plus prezentuješ eugenické nezmysly, ktoré boli dávno vyvrátené. Skúsim ti dať základné info k tej rase, ktorou sa oháňaš – V skutočnosti je pigmentácia pokožky priamo úmerná erytermálnemu príkonu UV žiarenia. Ďalšie znaky “rasy” sú tiež spôsobené prostredím. Napríklad ázijské “šikmé oči” sa vyvinuli na veterných polopúšťach Mongolska, aby organizmus zlepšil vymývanie prachu z povrchu oka a znížil plochu očnej buľvy vystavenú nepriaznivým podmienkam. Severský blond je adaptácia na veľmi nízky prísun UV žiarenia, ktoré je potrebné pre syntézu vitamínu D a organizmus sa pokúša využiť všetku dostupnú plochu pokožky na zachytenie slnečného svetla. Černošský plochý nos je adaptácia na vysokú teplotu a jeho vnútorná plocha pomáha znižovať telesnú teplotu. Okrem “rás” tu máme ešte prechodné “medzirasy”, takže samotné “rasy” nemajú žiadne ostré ohraničenie, ako je to napríklad u rás hospodárskych zvierat. Preto ľudské “rasy” nie je možné označovať rasami. Kultúrne znaky nie sú zlúčiteľné s telesnými. To, čo vyzerá ako kultúrna vlastnosť rasy je sebaidentifikácia jedinca na základe svojich telesných znakov. Progres v tých krajinách teda nie je spomalený pomocou :D Je spomalený drancovaním bohatstva tejto Zeme, ktorá patrí všetkým ľuďom planéty a nie pár samovyvoleným, ktorí majú zbrane a moc, aby to stade dostali. Ja som ti spomínal tvoj príklad tvojho sveta anrchokapitalizmu, kde už vlády nemáš, takže sa s nimi neoháňaj, zrazu sú ti dobré, keď potrebuješ povedať, aby si to oni riešili s nimi, čistý fail toto. :D človek je determinovaný prostredím v ktorom žije a telesnými danosťami, ktoré mu umožnia do tej alebo onej miery sa niečo kultúrne z prostredia naučiť a keď v tom prostredí nie sú podnety na niečo, tak to človek nemôže len tak získať, inými slovami, skús ísť na pár rokov do púšti a vytvoriť tam biznis, budeš k tomu potrebovať zdroje a ľudí a podmienky. Nie nemôžu len tak odísť a ísť robiť niečo iné, mnohí nemajú ani na cestu do Európy za inou prácou.

          • Rasizmus – je viera v “nadrasu”, pripadne privilegovanú rasu a ponižovanie ľudí inej rasy. Odtieň pokožky je len jednou z odlišností. Rozdiely medzi rasami sú aj v množstvách testosterónu (napríklad černosi), čo vedie k vyššej agresivite. Cernosska stavba svalov je takisto odlišná, maju tzv. Twitch muscle, hrubšiu lebečnú kosť. A ďalším rozdielom medzi rasami je výška IQ. Pozri sa na Japonsko a východnú Áziu – krajiny s najvyšším IQ a porovnaj si to s krajinami Afriky a Južnej Ameriky. Ak si sa snažil nejako naznačiť, že som rasistka, tak sa teda podriadené myslíš. Ja nemám s príslušníkmi inej rasy absolútne žiadne problém a ľudí posudzujem podľa toho, ako sa správajú. Každého, koho stretnem, posudzujem na individuálnej báze, napríklad naša adminka v office je cernoska a je to neskutočne zlata osoba. To ale neznamená, že budem popierať vedecké fakty o rozdieloch v rasách. Jasne, že vysoko inteligentní ľudia existuju medzi všetkými rasami, ale nemusí to korelovať so všeobecnou populácia. Ak by si neignoroval tento podstatný fakt kvôli svojmu osobnému presvedčeniu, možno by ti viac vecí dávalo zmysel :) A mimochodom, ak by som žila v krajine, kde sú černosi, belosi a Ázijčania, ktorí majú rovnaké politické spektrum a hodnoty ako ja, radšej by som žila tam, než napríklad v krajine plnej bielych nacistov, socialistov alebo komunistov.

          • O testosteróne toho veľa nevieš, keby si toto tvrdila nejakému lekárovi, tak by ťa vysmial, lebo práve si zoženštila ľudí najmä chlapov s bielou pokožkou a keď sa pozriem do histórie, najtvrdší chlapi boli napr. Vikingovia, toto je ale že úplne scestné, čo si napísala, ale že úplne. Lebečná kosť nemá vplyv na inteligenciu, tak ako ani tvar nosa atď. Vieš, rasizmus sa prejavuje aj inak a to napríklad tak, že popieraš, že sú schopní vybudovať vyspelejšiu spoločnosť ako si písala hore, je to danie tých ľudí na menej cennú úroveň. Je to taký z prvých stupňov rasizmu a tým sa anarchokapitalizmus vyznačuje. Potom si si to u mňa trocha zachránila tými svojimi osobnými skúsenosťami, to je pekné, že ešte nikoho neposielaš do plynu ako fašisti. Stačí, keď sa pozriem na súčasnú Rwandu, ktorá je v niektorých ukazovateľoch dnes vyspelejšia než Slovensko. Žijú tam najmä ľudia s čiernym pigmentom a to tam mali zhruba 20 rokov dozadu krvavú občiansku vojnu, zatiaľ čo my sme sa z privatizácií 90. rokov a prvých miléniových doteraz nespamätali.

          • Zjavne si nepochopil, s tou hrúbkou lebečnej kosti to samozrejme nemá nič spoločne s inteligenciou – je to další fyzický rozdiel medzi rasami. Je mi ťa naozaj ľúto, si jeden z dalších ľudí, ktorí odmietajú realitu, fakty a štatistiky. Ako by si inak vysvetlil, že niektoré rasy nie sú napríklad schopne sformovať civilizovanú spoločnosť, vynálezy, nič…? Nedovolím, aby si ty obmedzoval moju slobodu slova tým, že má budeš obviňovať z nejakého prvostupňového rasizmu, len preto, že ti dám všeobecne platné fakty. Snažíš sa má umlčať tým, že má takto “verejne” obviníš z rasizmu, lebo to je presne to, čo ľudia ako ty robia, keď sa im nepáči realita :) Si si myslel, že si konečne niečo na mna “našiel” a otočil si tuto debatu z defenzívy na ofenzívu, lebo si si zrazu zmyslel, že som rasistka. A to mi povie človek, ktorý si myslí, že na Slovensku je kapitalizmus. Ešte si dovolím dodať na záver, si jeden z tých ľudí, ktorí fantazírujú, že o 30 rokov bude Európa vyzerať úplne futuristicky ako z katalógu Ikea, budete mať lietajúce auta bez potreby benzínu. Na to absolútne zabudni. Európa skončila a keď si naivne myslíš, že to, čo sa deje v UK,F,D sa neudeje aj na Slovensku, tak si naozaj naivný. Pre Európu už nie je cesty späť. —

          • Ľudská rasa je len jedna, to ostatné sú rozdielnosti v prostredí, ešte raz si prečítaj ten komentár, čo som sem dal k rasám. Tým, že si ideš stále svoje si práveže ty nezareagovala na vedecké fakty, štatistiky a realitu a to čo tvrdíš je nezmysel, ešte raz si prečítaj ten príklad s Rwandou a nebudeš opakovať rasistické bájky. Ty si zatiaľ nedala žiadne fakty, tak sa neodvolávaj na svoju slobodu prejavu, dala si svoje názory, ktoré sú klamlivé a dehumanizujú niektorých ľudí. Nehraj to prosím ťa na urazené uplakané srdiečko, keď si schopná takto bezostišne tliachať, za to si nes zodpovedne následky a na svoje tvrdé slová voči tým tvojim rečiam mám zas právo ja. ;) To, že Európa skončila si myslíš akurát ty a zopár ultranacionalistov a ultrafašistov plus ešte možno zopár bláznov. Ale ok, daj dôkazy a nie tvoje názory, možno sa na to pozrieme do hĺbky. Nedala si zatiaľ žiadny fakt, nič si nevyvrátila, zatiaľ čo ja som ti vyvrátil kopu rečí aj s dôkazmi o IQ, rase, socializme atď. Si jedna z tých, ktorí potrebujú mať za každú cenu pravdu a nevieš viesť konštruktívny rozhovor.

          • Ešte niečo k IQ – Škála IQ nie je vôbec škálou alebo merítkom. Napríklad argumentom v oblasti všeobecnej inteligencie je že Speraman použil matematickú koreláciu ako most medzi tým čo je abstraktné a tým čo je skutočné a nazval to všeobecnou inteligenciou. Ako náhle spravil túto chybu nebolo ťažké spôsobiť ďalšiu logickú chybu a to “kruhové uvažovanie”, kde jediným dôkazom o vysvetlenie určitého javu je jav samotný.

            Revízia jazyka..
            Ak hovoríme o inteligencii nehovoríme o veci alebo entite, ktorú by jednotlivci vlastnili alebo ktorá určuje ich správanie. Inteligencia je jednoducho opisný termín pre správanie v určitom kontexte alebo skupinu súvisiaceho správania. Čiže inteligencia ako taká nedisponuje fyzickým (hmatateľným) referentom, ako napríklad slovo mačka, pes, stolička. Jediným referentom pre inteligenciu je správanie pri určitej príležitosti v určitom kontexte.
            Ďalším významným dôsledkom takejto jednouchej zmeny v jazyku je to, že miesto nekonečných diskusií o tom, či existujú rôzne druhy inteligencie alebo rozdiely medzi akademickou, praktickou a emocionálnou inteligenciou môžu vedci zaoberajúci sa správaním experimentálne analyzovať správanie o ktoré majú záujem. Okrem toho už naďalej nemôžu tvrdiť, že inteligenčné testy merajú inteligenciu, ale skôr merajú správnosť a vhodnosť určitých správaní v neprirodzený kontextoch (Schlinger, 1992). V konečnom dôsledku je chybné povedať, že k niektorému pozorovanému správaniu došlo, pretože osoba bola inteligentná alebo preto, že disponovali inteligenciou. Tieto typy odvodnení jednoducho použijú meno alebo označenie dané správaniu a použijú ho ako vysvetlenie toho istého správania. Inými slovami, je to kruhové vysvetľovanie. Pochopenie správania vo vedeckom zmysle znamená byť schopný určiť historické aj súčasné podmienky alebo premenné (jednotky) nevyhnutné pre jeho vznik, a toto je možné vykonať iba
            systematickým experimentovaním (kontra hypoteticko-dedukatívne).
            http://www.thepsychologicalchannel.com/blogs/blog4.php/2008/10/01/3the-myth-of-intelligence-by-henry-d-sch

PRIDAŤ REAKCIU

Please enter your comment!
Please enter your name here