“EKONOMICKÁ GENOCÍDA”: UKRAJINSKÉ ŠKRTY PENZIÍ MILIÓNU SENIOROV V DONBASE

0
130

Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením OSN zabezpečuje základné práva, ku ktorým by mali mať prístup všetci ľudia. Režim, ktorý bol v Kyjeve nastolený po prevrate v roku 2014 vykonávanie tohto dokumentu vo vzťahu k určitej skupine občanov Ukrajiny de facto zrušil.[sociallocker]

Ako vieme, Kyjev aj naďalej považuje územia Doneckej a Luhanskej republiky za súčasť Ukrajiny.  Pokrytecky vyhlasuje “jednotu krajiny” a “protiteroristickú operáciu” aby uspokojil Západ, no v skutočnosti sa úrady v Kyjeve podieľajú na genocíde obyvateľov regiónu s cieľom zlepšenia hospodárstva Ukrajiny na úkor ľudských životov.

Podľa oficiálnych údajov žije na území Donbasu, ktoré nie je kontrolované Kyjevom, viac než milión občanov Ukrajiny, ktorí žijú výlučne zo starobných dôchodkov a ostatných sociálnych dávok. Jedná sa o starších ľudí, veteránov druhej svetovej vojny, ktorí porazili Hitlera, alebo prešli Buchenwaldom či Osvienčimom. Sú to osoby so zdravotným postihnutím. Sú to ľudia so zásluhami. Po celý život pracovali pre Ukrajinu a na Ukrajine platili dane. Sociálna platba je prirodzený záväzok štátu k týmto ľuďom – pre mnohých z nich je prostriedkom obživy. Avšak od leta roku 2014 Ukrajina všetky sociálne dávky pre občanov žijúcich na týchto územiach zastavila.

Na jeseň nastal skutočný problém. Milión (!) seniorov a osôb so zdravotným postihnutím bolo nútených cestovať stovky kilometrov od svojich domovov na územia ovládané Ukrajinou za účelom získania zaslúženej platby. Avšak nakoniec išla ukrajinská vláda ešte ďalej. Od 1.12.2014 Jaceňukov kabinet vyplácanie sociálnych dávok pre ľudí žijúcich na týchto územiach ukončil. Milión ľudí čelilo voľbe: buď opustiť domovy a presunúť sa pre svoje dobro na územia ovládané Ukrajinou (kde vyplácanie platieb, aj keď nízkych, pokračovalo), alebo stratiť jediný zdroj obživy a hladovať. Článok 13 vo vyššie spomínanej deklarácii hovorí, že “každý má právo na slobodu pohybu a na voľbu bydliska vo vnútri hraníc každého štátu”. Avšak “demokratická” kyjevská vláda pri vyvíjaní úsilia o dosiahnutie svojich cieľov nebude venovať pozornosť takej maličkosti ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv.

Okrem toho, prvá menovaná možnosť je v princípe nereálna. Priemerný starobný dôchodok na Ukrajine je v súčasnostie 1600 Hrivien (cca 65 Euro) za mesiac. Priemerné náklady na podnájom garsónky sú na Ukrajine asi 2500 Hrivien mesačne (o niečo menej ako 100 eur). Človek na dôchodku si nemôže dovoliť opustiť svoj byt v Donecku, Luhansku, Snežnom, Ilovajsku a prenajať si byt v meste, ktoré je pod kontrolou Ukrajiny. Kyjevský režim urobil takéto rozhodnutie vedome, aby sa oslobodil od povinností, pokiaľ ide o sociálne dávky – na úkor milióna doneckých dôchodcov.

Medzinárodný menový fond 12. marca žiadal, aby Ukrajina obnovila platby, ale prijaté memorandum ponúka vyriešenie tejto problematiky až do konca roka 2015. A milión ľudí nedostáva bežné platby už teraz.

Toto uznesenie kyjevskej vlády je taktiež v rozpore s ukrajinskými zákonmi. Článok 175 trestného zákonníka Ukrajiny stanovuje zodpovednosť za neplatenie dôchodkov a iných právne uplatniteľných platieb. Ako sa dalo očakávať, dôchodcovia z Donbasu začali žalovať sociálne orgány Ukrajiny. Avšak súdne spory postupovali v súlade s predvídateľným scenárom.

Najznámejším precedensom sú prípady, ktoré vzali do rúk aktivisti za ľudské práva Kirill Belošickij, Tatiana Volkovová a Irina Chyžnjaková. 15 obyvateľov Donbasu s ich podporou žalovalo ukrajinskú vládu za odmietnutie vyplatenia dôchodkov. Prekvapivé je, že súd konal čestne a prvý súd vyhrali navrhovatelia. 11. februára 2015 okresný súd v Kyjeve označil príslušné vládne vyhlásenie za ilegálne a nariadil obnovenie sociálnych platieb pre obyvateľov Donbasu. Avšak toto bol len začiatok eposu.

Hneď po tomto rozhodnutí súdu ukrajinská vláda podala odvolanie, ktorého prejednávanie je neustále úmyselne odkladané. Kyjev nezostal len pri tom a rozhodol sa perzekvovať sudcu, ktorý sa odvážili obhajovať ústavné práva občanov Ukrajiny, ktorí žijú v Donbase.

Už 16. februára bola v budove okresného súdu v Kyjeve vykonaná prehliadka. Prehliadka bola vykonaná neidentifikovanými ozbrojenými ľuďmi s maskami na tvárach a až neskôr informoval verejnosť kyjevský prokurátor Juldašev, že prehľadávanie schválil on. Okrem toho, jeden z dotknutých sudcov – Valerij Kuzmenko, dostal čoskoro po tom povolávací rozkaz. Posielanie nepríjemných ľudí do vojny bolo možné ako represívny prostriedok zo strany Kyjeva pozorovať už dlhšie, ale toto bolo prvýkrát, čo bolo použité ako spôsob nátlaku na súd.

Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy uznaný v celom civilizovanom svete definuje genocídu ako činy spáchané “v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”, vrátane prostredníctvom úmyselného uvedenia “ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie”.

Ak zbavenie všetkých prostriedkov na živobytie u milióna seniorov na Donbase nenapĺňa túto definíciu, potom ten Dohovor v skutočnosti nemá ani cenu papiera, na ktorom je napísaný.

Konstantin Dolgov, spolupredseda Peoples’ Front of Novorossia, špeciálne pre “Russkaya vesna”.[/sociallocker]

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na