EŠTE VÄČŠIA KRÍZA AKO KLIMATICKÁ ZMENA? PRUDKÝ POKLES ŽIVOČÍŠNYCH AJ RASTLINNÝCH DRUHOV

0
195

Trojročná štúdia OSN s podporou Medzinárodnej vedecko-politickej platformy biodiverzity a služieb ekosystému prináša znepokojivé predpovede pre budúcnosť ľudstva.

Príroda upadá a planetárne podporné systémy sú už beztak na pokraji, a pokiaľ nezačneme urýchlene konať, budeme čeliť rozsiahlemu vymieraniu druhov a masívnej migrácii ľudí. Takéto varovanie sú pripravení vydať stovky vedcov. To je holý fakt.

Minulý rok sa niesol v duchu brutálnych a desivých varovaní, ktoré klimatická zmena predstavuje pre život na zemi. Oveľa menej sa však hovorilo o rovnako nebezpečnom, ak nie nebezpečnejšom, rapídnom poklese prírodného sveta. Výrub lesov, nadmerné využívanie morí a pôdy a znečistenie vzduchu a vody – všetky spomenuté javy ženú svet k priepasti, čo dokladá aj tri roky trvajúci výskum s podporou OSN, ktorý vydali v máji.

Štúdiu od Medzinárodnej vedecko-politickej platformy na biodiverzitu a služby ekosystému (IPBES), ktorá má mať vyše 8 000 strán, vypracovalo viac ako 500 expertov z 50 krajín. Ide o doposiaľ najväčší pokus vyhodnotiť stav života na Zemi, ktorý nám odhalí, ako desiatky tisíc druhov sú vystavené vysokému riziku vyhynutia, to, ako krajiny využívajú prírodu v miere, ktorá ďaleko prevyšuje jej schopnosť obnovy a ako veľmi je ohrozená schopnosť prírody produkovať potraviny a čerstvú vodu pre stále rozrastajúcu sa civilizáciu v každom regióne planéty.


Vľavo hore: plantáž durianov v Raube, na predmestí Kuala Lumpur. Rastúci dopyt po durianoch v Číne je vinný za novú vlnu deforestácie v Malajzii.
Vpravo hore: Plantáže s palmovým olejom narúšajú a zasahujú do prírodných rezervácií v Sabahe, Malajzia.
Vľavo dole: Rieka Kinabatangan preteká cez prirodnú rezerváciu v Sabahe, Malajzia. Nadmerné používanie pesticídov počas silných prívalových rovníkových dažďov vytvára smrteľný odtok, ktorý steká do citlivej rieky a jej okolia.
Vpravo dole: Plantáž s palmovým olejom a fabrikou v Sabah, Malajzia


Príroda podporuje všetky ekonomiky „slobodnými“ službami, ktoré poskytuje vo forme čistej vody, vzduchu a opeľovačov – včely či hmyz – všetkých možných druhov plodín. V Amerike to celkovo predstavuje viac ako 21 biliónov € ročne. Opeľovanie plodín včelami a ďalšími druhmi zvierat má globálne hodnotu 513 miliárd €.

Posledná správa bude postúpená svetovým lídrom nie len preto, aby si politici, podnikatelia a verejnosť uvedomili vývoj formovania života na zemi, ale aj preto, aby mohli lepšie chrániť prírodu.

„Politici svoju zvýšenú pozornosť v súvislosti so životným prostredím zamerali prevažne na klimatickú zmenu, pretože energetická politika je základom ekonomického rastu. Ale biodiverzita je rovnako dôležitá pre budúcnosť zeme ako klimatická zmena,“ vysvetlil nám Sir Robert Watson, vedúci štúdie, počas telefonátu z Washingtonu D.C.

„Sme na križovatke. Historická a súčasná degradácia a deštrukcia prírody narúša blahobyt ľudstva pre súčasné ako aj bezpočet budúcich generácií,“ dodal v Anglicku narodený atmosférický vedec, ktorý viedol programy v NASA a pracoval aj ako poradca Clintonovej administratívy. „Degradácia pôdy, strata biodiverzity a klimatická zmena sú tri odlišné strany tej istej výzvy: čoraz nebezpečnejší dopad našich rozhodnutí na zdravie nášho životného prostredia.“

Po celom svete dochádza k deforestácii a ničeniu lesov, čo bude mať katastrofálne následky pre divočinu ako aj ľudí. V Malajzii sa kácajú lesy, Indonézia a Západná Afrika dodávajú svetu palmový olej potrebný na výrobu sladkostí a kozmetiky. V Brazílii sa vyklčujú rozsiahle územia dažďových pralesov, aby sa mohla pestovať na plantážach sója a vznikli tam dobytčie farmy. Okrem toho vyrúbané stromy zásobujú drevospracujúci priemysel; pričom sa zdá, že celá situácia bude ešte len naberať na obrátkach po tom, ako bol zvolený pravicový populista za nového prezidenta Brazílie, Jair Bolsonaro.



Priemyselné poľnohospodárstvo je zodpovedné za veľkú časť straty prírody, tvrdí Mark Rounsevell, profesor zmeny využívania pôdy na Karlsruhe Institute of Techology v Nemecku, ktorý spolupracoval s európskou sekciou štúdie IPBES. „Potravinový systém je koreňom celého problému. Náklady za ekologickú degradáciu nie sú zohľadnené v cene, ktorú platíme za potraviny, no napriek tomu stále dotujeme rybolov a poľnohospodárstvo.“

Deštrukcia spôsobená poľnohospodárstvom ohrozuje základy nášho potravinového systému. Správa od OSN z februára tohto roku varuje, že strata pôdy, rastlín, stromov a opeľovačov, medzi ktoré patria vtáky, netopiere a včely, prinesie nestabilitu produkcie potravín.

Posadnutosť ekonomickým rastom a špirálovitý rast ľudskej populácie sú tiež faktory, ktoré vplývajú na deštrukciu planéty, ale najmä v Amerike, kde sa očakáva, že v tom istom období sa HDP do roku 2050 takmer zdvojnásobí a populácia vzrastie o 20 % na 1,2 miliardy.

Ľudstvo má ohromný vplyv na svet, pritom tvoríme len drobnú časť z celého žijúceho sveta. Vôbec prvým výpočtom všetkej biomasy života na planéte vedci zistili, že ľudia tvoria (závratných) 0,01 % všetkých živých organizmov. Zdroj: Yinon M. Bar-On, Rob Phillips, and Ron Milo, PNAS, 2018


V najbližších 30 rokoch zasiahneme svojou činnosťou prírodu obzvlášť tvrdo, informoval Jake Rice, hlavný vedecký poradca z kanadského vládneho oddelenia pre oceánografiu a rybolov, ktorý spolupracoval na americkej štúdii. Vysoká spotreba a ničivé poľnohospodárstvo ďalej degradujú pôdu a morské ekosystémy, dodal, hoci tempo ničenia sa znižuje, pretože mnohé ekosystémy postupne zanikajú.

„K veľkej transformácii došlo najmä už v Severnej Amerike, ale vzdialené časti Južnej a Strednej Ameriky ostávajú aj naďalej ohrozené. Nová vlna deštrukcie už premieňa Amazonský a Pampasský región [v Strednej Amerike],“ povedal Rice.
S tým všetkým sa spájajú obrovské náklady a vplyv na ekosystémy, ktoré podporujú život na tejto planéte, čím sa dostávame k bodu, že schopnosť ľudí prežiť na planéte je otázna.
„Strata stromov, trávnatých plôch a mokradí má rovnakú hodnotu ako 10 % svetového ročného HDP; pričom spomenuté faktory len poháňajú vymieranie druhov, zintenzívňujú klimatickú zmenu a ženú planétu smerom k šiestemu vymieraniu druhov,“ hovorí správa.

Budúce generácie pravdepodobne budú obklopené ďaleko menšou faunou a flórou, povedal Luthando Dziba, vedúci služieb ochrany v národných parkoch Južnej Afriky, ktorý spolupredsedal sekcii správy IPBES, ktorá sa sústreďuje na Afriku.


Ľudia majú na svedomí stratu zhruba 80 % divo žijúcich zvierat a morských cicavcov a polovicu rastlín. Zdroj: Yinon M. Bar-On, Rob Phillips, and Ron Milo, PNAS, 2018


„Afrika je posledný najväčší domov širokého spektra veľkých cicavcov, ale vedecký konsenzus je taký, že v súčasných scenároch by mohla [Afrika] do roku 2100 stratiť viac ako polovicu druhov afrických vtákov a cicavcov,“ varuje Dziba.

Okolo 20 % povrchu Afriky už je nenávratne zničených eróziou pôdy, stratou vegetácie, znečistením a salinizáciou, upresnil, pričom očakávané zdvojnásobenie tamojšej populácie na 2,5 miliardy ľudí do roku 2050 len prinesie ďalší tlak na jej biodiverzitu.

Ľudia sú si síce vedomí toho, že veľryby, slony a ďalšie milované zvieratá sú v ohrození, ale problém celej situácie je ďaleko komplexnejší. Populácia divo-žijúcich zvierat klesla od roku 1970 o 60 %! Za tým všetkým nestojí nikto iný ako človek a činnosť, ktorú vyvíja, tvrdí nedávna štúdia World Wildlife Foundation.

A hmyz, ktorý je životne dôležitý ako výživa pre väčšie zvieratá a ako opeľovač našich plodín, čelí bezútešnej budúcnosti, keďže to vyzerá tak, že celé populácie hmyzu miznú. Využívanie pôdy a nadmerné používanie pesticídov ničí ich biotopy a výrazne redukuje ich počty. Len v Európe klesol počet včiel o 37 % a počet motýľov o 31 %,  pričom, podľa sekcie o opeľovačoch, najväčšie straty boli zaznamenané v južnej Afrike.


Najvýznamnejším hodnotením, ku ktorému došlo za posledných pár desaťročí, sa zistilo, že až 41 % hmyzu čelí vyhynutiu. Zdroj: Sánchez-Bayoa and Wyckhuy, Biological Conservation, 2019


„Druhy, ktoré už nie sú tak príťažlivé, sa prakticky prehliadali,“ povedal Rounsevell. „V Európe ubudlo viac ako 70 % sladkovodných druhov a 61 % obojživelníkov, a spolu s nimi 26 % populácie morských rýb a 42 % suchozemských živočíchov… ide o skutočne dramatickú zmenu a priamy dôsledok intenzifikácie poľnohospodárstva,“ dodáva.

Deštrukcia krajiny taktiež núti masy ľudí migrovať, čím sa zvyšuje napätie medzi národmi. Znížením produktivity pôdy docielime, že obyvateľstvo bude citlivejšie reagovať na sociálnu nestabilitu, píše sa v správe, ktorá odhaduje, že zhruba v nasledujúcich 30 rokoch degradácia pôdy a s ňou úzko späté problémy z dôvodu klimatickej zmeny vyženú 50 – 700 miliónov ľudí z ich obydlí.

„Žiaľ, žiť v týchto krajinách už viac nebude možné,“ tvrdí Watson.

Štúdia tiež zistila, že väčšina zostávajúceho prírodného bohatstva závisí od domorodých obyvateľov, ktorí zväčša obývajú vzdialené oblasti a budú ako prví zasiahnutí pohromami vyvolaných deštruktívnou ťažbou dreva a priemyselným hospodárením. Podľa IPBES, domorodé kmene mnohokrát najlepšie vedia, ako ochraňovať prírodu a keďže obývajú časti sveta, ktoré budú ako prvé ovplyvnené klimatickou zmenou, sú schopní poskytnúť lepšie a detailnejšie informácie o zmenách prostredia ako samotní vedci.

V správe sa taktiež uvádza, že v Brazílii – ktorú obýva 42 000 druhov rastlín, 9 000 druhov stavovcov a takmer 13 000 bezstavovcov – žije populácia domorodých obyvateľov o prepočte 90 000 ľudí.

„Čo ma najviac prekvapilo na tejto štúdii bolo, že sa ukázalo, že staršie kultúry, ako napríklad pôvodní obyvatelia Ameriky, majú odlišný hodnotový systém, ktorý chráni prírodu lepšie [ako v západnej spoločnosti],“ povedal Watson. „Nemali by sme si ale vytvárať naivné predstavy o domorodých obyvateľoch. Bohužiaľ, nevieme vrátiť čas, ale vieme sa od nich mnohému naučiť, napríklad aj to, ako chrániť planétu.“

Domorodí obyvatelia však aj naďalej zažívajú diskrimináciu, vyhrážky a vraždenie. V Brazílii, napríklad, zvolením Bolsononara sa upevnila pro-korporátna agenda proti domácemu obyvateľstvu, čím sa začali porušovať práva pôvodných komunít v krajine.


Naľavo: Pohľad zhora na deforestáciu v západnom amazonskom regióne v Brazílii.
Napravo: Členovia pôvodného kmeňa Munduruku na brehoch rieky Tapajos protestujú proti výstavbe hydroelektrickej priehrady na rieke v Amazonskom pralese 26. novembra, 2014 blízko Sao Luiz do Tapajos, štát Para, Brazília.


Hoci závery správy sú desivé, autori IPBES nie sú až tak melancholickí k vyhliadokam našej modrej planéty. Ponúkajú praktický návod opatrení, ktorým chcú len ukázať, že ešte nie je neskoro spomaliť alebo dokonca zvrátiť degradáciu planéty.

Očakáva sa, že autori svojimi závermi potvrdia, že na to, aby sme sa vyhli katastrofe, budeme musieť začať presadzovať existujúce právne predpisy a ďalšie regulácie, napríklad o deforestácii a nadmernom rybolove. Už zverejnené správy tiež vyzývajú na lepšiu ochranu opeľovačov, prísnejšiu kontrolu vzácnych druhov a väčšiu informovanosť verejnosti o úpadku prírody.

Správou tiež potvrdzuje, že výsadba stromov – či už jednotlivcami, alebo skupinkami dobrovoľníkov – pomôže regenerácii spustošených oblastí a dosiahne sa pozitívny dopad na  ochranu prírody.
O ďalšie riešenia, ako zachrániť prírodu, sa musia pričiniť jednotlivci, ako aj samotné krajiny.

Veterán biológ, E.O.Wilson tvrdil, ak chceme mať aspoň nejakú šancu vyhnúť sa katastrofe, je nutné ochrániť viac ako polovicu planéty. Domorodí obyvatelia Latinskej Ameriky sa domohli založenia jedného zo svetovo najväčších chránených krajinných území, ktoré sa tiahne od južného cípu Ánd až po Atlantik.

Niekoľko krajín sa odhodlalo konať a to obnovením krajiny, aby tak naplnili klimatické ciele a ochránili biodiverzitu a zlepšili jej stav. Pakistan plánuje vysadiť 10 miliárd stromov (aj keď jeho predchádzajúca kampaň sa nezaobišla bez kontroverzie), Etiópia zmobilizovala komunity, aby obnovila 15 miliónov hektárov degradovanej krajiny a projekt Zelená stena (Green Wall) sa snaží o výsadbu 8 000 kilometrov dlhého pásu vegetácie naprieč Afrikou. Medzitým, environmentálny program OSN ohlásil nárast počtu a veľkostí chránených morských oblastí.

Verejné povedomie o kríze taktiež rastie, a to aj vďaka novému spoločenskému hnutiu, ktoré sa snaží tlačiť na vlády, aby začali urýchlene konať. Hnutie Extinction Rebellion, ktoré vzniklo vlani v októbri v Londýne, tvrdí, že čelíme bezprecedentnej hrozbe. Akademici, vedci, duchovní vedúci a ďalší, vrátane Naomi Klein, Noama Chomského a Vnadany Shiva, podporujú toto hnutie, ktoré sa rozrástlo do 35 krajín v priebehu prvých dvoch mesiacov. Deti sa pridávajú tiež. 15. marca vyšli do ulíc tisícky mladých ľudí z 30 krajín sveta. Odmietli ísť do školy a šli protestovať proti nečinnosti v boji proti klimatickej zmene.

Ale napriek týmto krokom zvrátiť prebiehajúcu deštrukciu prírody, uniká im to najpodstatnejšie. Ambiciózne globálne dohody ako ciele Aichi, na ktorých sa krajiny dohodli v Japonsku v 2010 a Udržateľné rozvojové ciele od OSN o ochrane prírody pri súčasnom raste a pokroku zrejme nedokážeme naplniť, tvrdia autori správy.

Záchrana prírody si vyžaduje, aby sme značne premysleli a pozmenili spôsob, akým žijeme a ako zmýšľame o prírode, ale k takémuto obratu situácie môže dôjsť len vtedy, ak vlády budú chcieť, aby sa tak stalo.

„Neexistujú žiadne čarovné náboje alebo jednorazové riešenia. Medzi najlepšie možnosti patrí lepšie spravovanie, aby biodiverzita bola stredobodom poľnohospodárstva a energetickej politiky, používanie vedeckých poznatkov a technológie a zvýšenie informovanosti a zmeniť správanie,“ dodáva na záver Watson. „Dôkazy poukazujú na to, že vieme, ako ochrániť, a prinajmenšom, čiastočne obnoviť naše prírodné zdroje. Vieme, čo musíme urobiť.“

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na