1990 – je založená strana KDH. Medzi členmi figurujú aj Mikuláš Dzurinda (1955), Vladimír Palko (1957), Marcela Pčolinská (1953)
1991 – Daniel Lipšic (1973) sa stal predsedom Občiansko-demokratickej mládeže (ODM)
1997 – päť opozičných politických strán, vytvorilo Slovenskú demokratickú koalíciu – SDK. Tvorili ju Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS)
1998 – v nadchádzajúcich voľbách bol lídrom kandidátky SDK Mikuláš Dzurinda a okrem neho sa na nej nachádzalo aj množstvo ďalších osôb z KDH vrátane Vladimíra Palka, či Marcely Pčolinskej
1998 – Dzurinda sa po voľbách stal premiérom, Palko a Pčolinská poslancami NR SR. KDH koncom roka nominovalo Daniela Lipšica na funkciu vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR
1999 – Daniel Lipšic vstúpil do KDH
2000 – Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ
2002 – na komunikačnom odbore KDH pracoval aj Vladimír Pčolinský, syn Marcely Pčolinskej
2002 – po voľbách zostavilo vládnu koalíciu SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) sa stal premiérom, Vladimír Palko (KDH) ministrom vnútra, Daniel Lipšic (KDH) ministrom spravodlivosti, Marcela Pčolinská (KDH) sa do parlamentu nedostala
2002 – Vladimír Pčolinský nastúpil na funkciu generálneho riaditeľa kancelárie ministra vnútra Vladimíra Palka
20005-2006 – na základe odpočúvaní SIS, ktoré súviseli s podozreniami korumpovania viacerých vysokých politikov vzniká tzv. spis Gorila
2006 – KDH opúšťa vládu Mikuláša Dzurindu, čo vedie k predčasným voľbám. Tým pádom končí aj trojica ministrov za stranu KDH (Lipšic, Fronc, Palko), ktorá je na krátke obdobie zostávajúce do volieb nahradená
2006 – informácie o podozreniach z korupcie boli doručené premiérovi Mikulášovi Dzurindovi (SDKÚ) a novému ministrovi vnútra Martinovi Padovi (SDKÚ)
2006 – SDKÚ aj KDH skončili po voľbách v opozícii, do poslaneckých lavíc namiesta opozičných poslancov zasadli ako Dzurinda, tak aj Lipšic a Palko. Palkovi robil poslaneckého asistenta Vladimír Pčolinský
2006 – Daniel Lipšic sa nechal počuť, že Vladimír Palko by bol dobrý predseda KDH
2007 – Vladimír Palko prehral súboj o post predsedu KDH s Pavlom Hrušovským
2008 – Vladimír Palko spolu s ďalšími 3 poslancami odišiel z KDH
2008 – v máji bol spis Gorila bol na Úrade boja proti korupcii skartovaný
2008 – Vladimír Palko založil novú stranu s názvom Konzervatívni Demokrati Slovenska (KDS) a o niekoľko dní bola medzi členmi prestupujúcimi z KDH do KDS aj Marcela Pčolinská
2009 – k spisu Gorila sa dostal Tom Nicholson a v nasledujúcich mesiacoch navrhoval zverejnenie denníku SME, neskôr aj týždenníkom Trend a Týždeň. Všetci odmietli. Neskôr odovzdal spis druhý krát polícii a tá začala vyšetrovať
2010 – Po tohtoročných parlamentných voľbách bolo SDKÚ-DS a KDH opäť súčasťou vládnej koalície. Mikuláš Dzurinda sa stal ministrom zahraničných vecí a Daniel Lipšic ministrom vnútra. Zástupcovia KDS v parlamentných voľbách nekandidovali
2010 – Vladimír Pčolinský bol po týchto voľbách v júli vymenovaný za zástupcu generálneho riaditeľa a súčasne aj za riaditeľa organizačného odboru Kancelárie ministra vnútra, vtedajšieho ministra Daniela Lipšica
2011 – podľa vyjadrení Nicholsona, počas ministrovania Daniela Lipšica polícia v polovici roka rozbila vyšetrovací tím „zbavili sa jeho šéfa, ktorý do toho naozaj išiel… a potom ukončili vyšetrovanie“. Na konci tohto istého roka krátko potom, ako sa rozpadla vládna koalícia niekto zverejnil spis Gorila na Internete
2012 – začiatkom roka sa už počas prebiehajúcich príprav na marcové predčasné voľby začala po zverejnení spisu Gorila dvíhať vlna odporu verejnosti, pod vplyvom ktorej 27.1. odštartovala séria masových protestov
2012 – jednou z posledných osôb, ktorá sa dostala medzi organizátorov protestov bol Peter Pčolinský. Ďalší syn Marcely Pčolinskej
2012 – vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) začal pred médiami zverejňovať všeobecné informácie o spise Gorila, od rokov kedy mala akcia prebehnúť až po jeho skartovania. Rovnako potvrdil doručenie informácie vtedajšiemu premiérovi Dzurindovi, ktorý na oplátku vyhlásil, že práve Lipšicova polícia zametala veci pod koberec
2012 – posledný väčší protest Gorila, ktorý sa uskutočnil 9.3., deň pred parlamentnými voľbami, polícia použitím násilia (vrátane streľby z flash-ballov do demonštrantov) rozohnala. Minister Daniel Lipšic násilné praktiky neskôr obhajoval klamstvami
2012 – voľby vyhral jednoznačne SMER, SDKÚ sa takmer nedostala do parlamentu, keďže jej Gorila poškodila asi najviac. Mikuláš Dzurinda aj Daniel Lipšic sa stali opozičnými poslancami
2012 – v máji Daniel Lipšic opustil KDH
2012 – v septembri Daniel Lipšic založil politickú stranu NOVA
2012 – Marcela Pčolinská, ktorá sa neskôr stala členkou strany NOVA pre médiá potvrdila, že je matkou jedného z organizátorov protestov Gorila. „Áno je to môj syn, ale je veľmi autonómny a naše politické názory sa vôbec nestretávajú. Ja som konzervatívnejšia“
2013 – Peter Pčolinský sa stal členom strany NOVA
2014 – Daniel Lipšic sa stal jedným z organizátorov opozičných protestov
2014 – o komunikáciu a propagáciu protestov sa na sociálnej sieti stará stránka antiFICO, ktorej administrátorom je Peter Pčolinský, ktorý povyhadzoval pôvodných administrátorov a zmenil stránku zo zábavnej na politickú
2014 – protesty sa plynule transformujú a z pôvodného protestu súvisiaceho s nákupom CT prístroja, cez protikorupčné protesty, sa posledný plánovaný protest, nesie v duchu demonštrácie za odstúpenie R.Fica.
