KLIMATICKÁ ZMENA OSLABUJE ATLANTICKÉ PRÚDENIE, KTORÉ OHRIEVA EURÓPU

0

Oceánske prúdy, ktoré ohrievajú európske pobrežie Atlantiku a Severnú Ameriku, výrazne spomalili od roku 1800 a dosiahli svoje 1600-ročné minimum podľa novej štúdie, ktorú som uskutočnil v spolupráci so svojimi kolegami. Ako sme načrtli v novej štúdii v časopise Nature, oslabenie systému oceánskeho prúdenia možno začalo prirodzene, ale pravdepodobne ho urýchľuje klimatická zmena, ktorá priamo súvisí so skleníkovými plynmi.

Už spomínaná cirkulácia je kľúčovým hráčom v zemskom klimatickom systéme a rozsiahle či náhle spomalenie by mohlo mať pre planétu devastujúce následky – vrátane nárast morskej hladiny na východnom pobreží Štátov, zmenu európskych poveternostných vzorov, či dokonca pozmeniť ročný úhrn zrážok, a v neposlednom rade aj uškodiť morskej faune a flóre.

Vieme, že na konci poslednej veľkej doby ľadovej, rapídne fluktuácie v cirkulácii viedli k extrémnym klimatickým posunom na globálnej úrovni. Síce prehnaný (ale za to desivý) obraz takejto náhlej udalosti bolo možné zhliadnuť v kinách v roku 2004 vo filme Deň po zajtrajšku.

Nedávne oslabenie, ktoré sme zaznamenali, pravdepodobne spustilo otepľovanie v Severnom Atlantiku a príval sladkej vody zo zvýšených dažďových zrážok a topiaceho ľadu. Hoci sme to už predpovedali mnohokrát, doteraz však vždy ostávala veľkou záhadou miera oteplenia. Rozsah zmien, ktoré sme zistili, je pre nás veľkým prekvapením, dokonca i pre m§a samotného, a poukazuje na značné zmeny v budúcnosti.

Cirkulačný systém, o ktorom hovoríme, je známy ako „Severoatlantický poludníkový otáčavý prúd“ (AMOC). AMOC funguje ako veľký dopravný pás vody. Transportuje teplú, slanú vodu na sever Atlantiku, kde sa ochladzuje a klesá. Následne prúdi späť smerom na juh a potom do všetkých svetových oceánov. Tento dopravný pás je jedným z najdôležitejších vodných prepravcov tepla v klimatickom systéme a jeho súčasťou je aj Golfský prúd, ktorý je známy tým, že ohrieva západnú Európu.

Klimatické modely predpovedali, že AMOC oslabne kvôli otepľovaniu spôsobeného skleníkovými plynmi a zmenám vo vodnom cykle. A práve kvôli týmto predpovediam – a možným náhlym klimatickým zmenám – vedci monitorujú AMOC od roku 2004 so zariadeniami, ktoré umiestnili na kľúčových pozíciach po celom Atlantiku. Ale aby sme mohli skutočne otestovať predpovede z modelov a zistili, ako klimatická zmena ovplyvňuje oceánske prúdenie, sme potrebovali dlhšie trvajúce záznamy.

Hľadanie modelov

Aby sme vytvorili tieto záznamy, naša výskumná skupina – vedená doktorom Davidom Thornalleyom z Univerzity College v Londýne – použila myšlienku, že zmena v AMOC-u má svoj unikátny vzor dopadu na oceán. Keď AMOC oslabne, severovýchod Atlantického oceánu sa ochladí a časti časti v západnom Atlantiku sa zohrejú do istej miery. Môžeme hľadať tento model v minulých záznamoch oceánskych teplôt, aby sme sa dopátrali k tomu, aká bola cirkulácia oceánskych prúdov v minulosti.

Ďalšia štúdia v rovnakom čísle časopisu Nature, ktorú viedli výskumníci z Univerzity v Potsdame v Nemecku, použili historické pozorovania teplôt. Zistili, že AMOC klesol na sile od roku 1950 o necelých 15%, pričom hlavnou príčinou zodpovednou za takýto úpadok sú človekom vytvorené skleníkove emisné plyny.

V našom výskume, ktorý je taktiež aj súčasťou európskeho projektu ATLAS, sme našli podobnosti. No miesto historických pozorovaní sme využili naše skúsenosti z minulých klimatických výskumov, aby sme sa vrátili ešte viac v čase späť. Podarilo sa nám to skombinovaním už známych záznamov zvyškov drobných morských tvorov, ktoré sme našli v bahne na dne morí. Z chemickej kompozície kostier rôznych tvorov sme sa dopracovali k teplotám.

PREDSTAVENIE PROJEKTU ATLAS

Boli sme tiež schopní priamo zmerať rýchlosť hlboko oceánskych prúdov v minulosti sledovaním samotného bahna. Veľké zrná bahna naznačujú rýchlejšie prúdenie, pričom menšie zrná znamenajú presný opak. Obe techniky nás vedú k tomu, že AMOC začal slabnúť už v roku 1850, vtedy tiež v rovnakej miere, cca 15-20%. Čo je dôležité spomenúť, je, že aktuálne oslabenie sa veľmi líši od čohokoľvek, čo sme mohli namerať, zistiť či spozorovať za posledných 1600 rokov, nakoľko tentokrát ide o kombináciu prírodných a ľudských spúšťačov.

Rozdiel v načasovaní začiatku oslabovania AMOC-u v dvoch štúdiách si zasluhuje podrobnejšiu vedeckú analýzu. Napriek tomuto rozdielu oba výskumy vyvolávajú dôležité otázky, či klimatické modely simulujú historické zmeny cirkulácie v oceánoch a či by sme si nemali znovu prezrieť aj niektoré z budúcich projekcií.

Našťastie, každý ďalší dlhodobejší záznam nám uľahčuje vyhodnocovanie, ako dobre modely simulujú tento kľúčový element klimatického systému. Nakoniec, porovnávanie týchto modelov s dlhodobými záznamami môže byť kritickým krokom, ak chceme čo najpresnejšie predpovedať možné extrémne udalosti spôsobené AMOC-om a dopad na klimatické zmeny.