MAYER HILLMAN O KLIMATICKEJ REALITE, O KTOREJ NIKTO NECHCE HOVORIŤ: ‘SME ODSÚDENÍ NA SMRŤ’

0
554
wildlife, scenic, outdoor

86-ročný sociológ tvrdí, že akceptovať blížiaci sa koniec takmer všetkého života na planéte nás môže patrične naštartovať, aby sme zachránili život na planéte.


Dr Mayer Hillman with his bike outside his home in London.
 Dr Mayer Hillman so svojím bicyklom pred domom v Londýne.
Foto: John Alex Maguire / Rex Features

„Sme odsúdení na smrť,“ tvrdí Mayer Hillman až s takým žiarivým úsmevom na tvári, že nám chvíľu trvá absorbovať jeho slová. „Výsledkom bude smrť. Väčšina života na planéte zahynie, pretože sme priveľmi závislí od spaľovania fosílnych palív. Nemáme žiadne prostriedky, ako zvrátiť proces topenia polárnych ľadovcov. A veľmi málo ľudí je pripravených o tom vôbec otvorene hovoriť.“

Aspoň tak hovorí Dr. Hillman, dnes už 86-ročný bývalý vedúci sociológ z Inštitútu politických štúdií (Policy Studies Institute). Jeho jasná predpoveď dôsledkov prebiehajúcej klimatickej zmeny je jeho „posledná vôľa a testament“. A to hovorí bez príkras. Ide o jeho posledný zásah do verejného života. „Už sa nechystám písať, pretože už nie je k tomu čo dodať.“ Týmito slovami uzatvára svoju vlaňajšiu prednášku pred ohromeným publikom na Univerzite East Anglia.

Apokalyptické zmýšľanie má veľmi zlú históriu, počnúc Malthusom po film Millenium Bug. Ale ak správy o konci sveta prídu od niekoho ako je Hillman, zrejme to stojí za štipku pozornosti. Viac ako 60 rokov vo svojich výskumoch využíval faktické dáta, ktorými atakoval konvenčné zmýšľanie politikov. Už v roku 1972 kritizoval nákupné centrá stavané na vidieku, čo bolo 20 rokov predtým, ako vláda pozmenila pravidlá plánovania a zastavila tak ich rozširovanie. V roku 1984 navrhol energetické hodnotenie domov – napokon to vláda prijala až v 2007. A pred viac ako 40 rokmi kritizoval a napádal honbu spoločnosti za ekonomickým rastom.

Hillman nás srdečne privítal vo svojom dome, ktorý sa nachádza v bývalom úložisku kočov v Londýne, kde mal v hale pristavený svoj klasický pretekársky bicykel značky Dawes (pán je po porážke a trojitom bajpase – preto na jeho bicykel aktuálne sadá prach).

„Čaká nás zánik a výmena auta za bicykel ako dopravný prostriedok je už takmer zbytočná,“ tvrdí. „Musíme skoncovať so spaľovaním fosílnych palív. Až priveľa aspektov nášho života je od nich závislých, okrem hudby, lásky, vzdelávania a šťastia. A práve na tieto veci, ktoré si nevyžadujú spaľovanie uhlia, by sme sa mali ako živočíšny druh primárne zamerať.“

Hoci posledných 25 rokov Hillman zasvätil svoju prácu štúdiu klimatickej zmeny, jeho najznámejšie dielo pojednáva o bezpečnosti na cestách. Už pred niekoľkými desaťročiami postrehol škodlivý dopad auta na slobodu a bezpečnosť tých, ktorí auto nemajú – ide najmä o deti. Niektoré z jeho návrhov sa ujali – napríklad najvyššia povolená rýchlosť 20 km/h – ale nezamedzili vážnemu ohrozeniu detí a ich slobody pohybu. V roku 1971 až 80 % britských detí vo veku sedem a osem rokov nemohlo chodiť do školy bez sprievodu rodiča; dnes je niečo také absolútne nemysliteľné. Hillman tým poukazuje na to, že miesto toho, aby sme chránili deti, chránime autá – a dovolili sme, aby na cestách jazdili autá, ktoré znečisťujú životné prostredie a ohrozujú deti. V roku 1990 dokonca vypočítal, že v tom istom roku doprevádzanie (britských) detí do škôl vzalo rodičom až 900 miliónov hodín, čo stálo britskú ekonomiku závratných 22 miliárd libier. Dnes by boli tieto čísla oveľa vyššie.

Naša spoločnosť zlyhala, keď nepochopila skutočnú hodnotu auta, čo Hillmanovi len potvrdilo, aké náročné bude bojovať s klimatickou zmenou. Ale tiež trvá na tom, že nesmiem prezentovať jeho zmýšľanie o klimatickej zmene ako „názor“. Dáta hovoria jasne; klíma sa exponenciálne otepľuje. Medzivládny panel o zmene klímy OSN predpovedá, že ak svet nezníži svoju uhlíkovú stopu, do konca storočia nás čaká oteplenie o 3 °C. Nedávno revidované klimatické modely naznačujú, že najpresnejšie odhady hovoria o oteplení o 2,8 °C. Vedci však majú problém s komplexným vyhodnotením celého problému, najmä čo sa týka úplného dopadu spätných väzieb, medzi ktoré v budúcnosti budú možno patriť aj uvoľnený metán spod arktického permafrostu.


Hillman believes society has failed to challenge the supremacy of the car.
Pinterest Hillman je názoru, že spoločnosť zlyhala, keď povýšila auto na spoločenskú  hodnotu. Foto: Lenscap / Alamy Stock Photo/Alamy Stock

Hillmana žasne, že naše myslenie sa sotva dotýka obdobia za rokom 2100. „To považujem za mimoriadne zvláštne, keďže vedci varujú, že teploty by mohli vzrásť aj o 5-8 °C. Čo potom? Tu sa tu skončí? Určite nie. Aký odkaz necháme budúcim generáciám? Na začiatku 21. storočia sme sa správali, ako keby žiadna klimatická zmena nemala nastať. Naše deti a vnúčence budú extrémne kritické voči nám a nášmu spôsobu života.“

„Svetové emisie síce zostali v roku 2016 na tej istej úrovni, ale koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére prevyšovala 400 ppm, čo bola najvyššia úroveň, najmenej, za posledné 3 milióny rokov (kedy hladina morí bola vyššia o 20 metrov). Koncentrácie CO2 môžu klesnúť len vtedy ak prestaneme nadobro vypúšťať CO2 do atmosféry,“ tvrdí Hullman. „Dokonca ak by už dnes celý svet prešiel na nulovú uhlíkovú stopu, nezachránilo by nás to, pretože sme prepásli bod zvratu.“

„Aj keď Hillman neletel už vyše 20 rokov ako súčasť jeho osobného presvedčenia o redukcii uhlíkových emisií, aktuálne opovrhuje individuálnym zapájaním sa, ktoré popisuje ako „márnivé“. Rovnako je zbytočná aj akcia na národnej úrovni, pretože „podiel Británie na uhlíkovej stope je veľmi malý. Dokonca aj keby vláda prešla na nulovú uhlíkov stopu, takmer nič by to nezmenilo.“

Miesto toho, ako tvrdí sám Hillman, by sa naša svetová populácia mala sústrediť na nulovú uhlíkovú stopu v oblastiach ako je poľnohospodárstvo, letecká preprava, lodná preprava a vykurovanie domov – každý jeden aspekt našej ekonomiky – a taktiež zredukovať ľudskú populáciu. Možno také čosi dosiahnuť bez kolapsu civilizácie? „Nemyslím si,“ tvrdí Hillman. „Viete si predstaviť v demokratickom režime, ako sa všetci vzdajú možnosti lietať? Alebo to, že väčšina populácie prejde na vegánsky spôsob života? A to nehovorím o tom, že väčšina ľudí by súhlasila s obmedzením veľkosti rodiny.“

Hillman pochybuje o tom, že ľudská vynaliezavosť dokáže vyvinúť nástroj a sám tvrdí, že neexistuje žiadny dôkaz, že skleníkové plyny sa dajú jednoducho pochovať. Ale ak sa adaptujeme na budúcnosť tým, že sa zameriame na lásku a hudbu, ako tvrdí sám Hillman, možno nám to bude stačiť. „Ale kto je to to ‘my’?“ pýta sa Hillman oprávnene so šibalským úsmevom na tvári. „Bohatí sa budú vedieť lepšie prispôsobiť, ale drvivá väčšina populácie sa pohne do oblastí, ktoré budú dočasne ušetrené globálnym otepľovaním a extrémnym vplyvmi klimatickým zmien, ako napríklad severná Európa. A ako budú tieto regióny reagovať? Už dnes to vidíme. Migrantov sem nepustíme. Radšej ich necháme, nech sa utopia.“

Malá skupinka umelcov a spisovateľov, ako je projekt Dark Mountain od Paula Kingsnortha, sa chopila aktuálnej témy, že súčasná „civilizácia“ čoskoro zanikne na dôsledky environmentálne katastrofy, a len zopár vedcov – zvyčajne pracujúcich mimo záštitu dotujúcich orgánov, a s blížiacim sa koncom ich životov – to prežije. Je Hillmanov pohľad výsledkom staroby a vrtkavého zdravia? „Upozorňoval som na tieto veci už pred 30 rokmi a vtedy som bol mladý, zdravý a pri sile.“

Hillman obviňuje všetkých lídrov naprieč celým spektrom – od náboženských vodcov cez vedcov až k politikom – zo zlyhania, že sa nevedú čestné a poctivé diskusie, čo je nutné spraviť, aby sme prešli na nulovú uhlíkovú stopu. „Nemyslím si, že to dokážu, pretože spoločnosť nie je tak organizovaná, aby to umožnila. Okrem toho, politické strany sa sústreďujú na nezamestnanosť a HDP, ktoré zase závisia od spaľovania fosílnych palív.“

„Ak zmizne nádej, môžeme to všetci zabaliť. Byť optimistický čo sa týka budúcnosti je naším zbožným prianím,“ hodnotí Hilliman. Je však názoru, že ak naša civilizácia akceptuje fakt, že je odsúdená na zánik, začne konať ako jeden organizmus, ktorý si uvedomuje, že je smrteľne chorý. A takíto ľudia sa zriedka poddávajú katastrofickému záchvatu a radšej robia všetko pre to, aby si predĺžili svoj život.

Dokáže ale civilizácia predĺžiť svoj život do konca tohto storočia? „To závisí od toho, čo sme ochotní spraviť a obetovať.“ Obáva sa však, že kým sa rozhýbeme bude až príliš neskoro na to, aby sme zvrátili klimatickú katastrofu.

„V ceste nám stojí kapitalizmus. Viete si predstaviť, žeby sme zrušili leteckú dopravu a celý letecký priemysel, keď sa dnes na svete budujú stovky nových dráh? Akoby sme sa úmyselne snažili poprieť samotnú prírodu. Robíme presný opak toho, čo by sme mali robiť. Každý v tichosti súhlasí. A nik ani nemrkne.“

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na