MENTÁLNY FRAGMENT

0
50

Z duše nenávisť hlboká sa derie na povrch máš pravdu. Niekde hlboko je voda nenávisti, ktorá tichá myje brehy. Ja pri tej vode myjem si nohy. Neostáva mi už vôbec nič iné. Chcem, ale neviem prečo. Prečo je mi po vôli. Čo, ale ešte neviem. V totálne zneurotizovanom stave sa rozhodujem si vziať život na plecia. Je to most. Moje plecia. Nemám čo robiť na sebe. Zdokonaľovať sa mi pripadá ako blbosť. Nemám čo zdokonaľovať. Som skoro mŕtvy. Vidím, že moje hraničné vedomie prepadá sa do najhlbšej tmy. Je tam výkrik. Spánok je ako olovený mrak. Prichádza asi môj život a ja idem proti nemu. Ten život prichádza ako taký obrovský úder ako taká rana z milosti. Tento život som dostal tak ako ´ranu z milosti´. Neviem splatiť tú krivdu a tú bolesť na tom je to postavené. Keby som vedel by som nič také neprežíval. Neprežíval by som život ako ranu z milosti pod pás. Avšak komu sa nič nedeje ten nezaseje smrť do otvorenej rany Zeme. Keď už som Zem a cítim plachty jej sa napínať sa moje zmysly sústredia do zdroja. Zdrojom vedomia je nejaký bod, ktorý je odomňa na milión rokov čo nedovidím je zo stredu a na ňom vysí opona. Cítim čo mňa prekvapuje samého. Niečo cítim ešte. Nejakú sladkú múzu, ktorej som neurobil nič, ale chcela zrejme niečo aby som jej urobil. Tak to má rada. Tak je nato zvyknutá. Človeka na druhú stranu potrápi aj fakt, že taká existencia vôbec existuje. Ale kto vie, že kto z toho kto existuje existuje. Tak by sme museli subjekt poznať na pleciach ho niesť ako most. Spojíme čo je minulosťou s budúcnosťou čo nedáva priestor pre núdzu z cnosti. Doprajeme si vietor do plachiet aké nás berú za slovo. Vyhodíme do povetria čo nesie tento afekt. Prečo sa neposkladať do delíria a neuťahovať si predsa aj za seba? Všetko je fakt, lebo všetko písanie je svinstvo. A Artuad je konečným dôsledkom. Každý človek je konečným dôsledkom. A nepokoj sa môže nechať. Pri zmysloch sa nevyzná. Fragment o duševnom spytovaní si transcendentálneho svedomia. Čierny štvorec na báze miesta v bielej myšlienke. A splo denie jej z fekálie. Saturnálie fekálie sa doberú slovného druhu, ktorého zásoba je nula. Fenomén je náhoda. Celá veda je náhoda. Ja som proste hovoril aby som nebol ticho. Nič iné v tom nebolo. Zavrela sa Zem pod nohami. Parazit, ktorým je osoba. Radšej by som nebol. Medzinárodne uznávaný spoločný menovateľ. Obsedantne neurotický. Obal je neuróza. Dobrať sa ´seba´. Hovoríš, že samota nie je nič exkluzívne. Totálna vytáčka je na druhú stranu spôsobom akým sa človek obracia k sebe po špičkách? Zahodí údajnú šancu, ktorú dostal? Dostal meno ´nadčlovek´. Našiel ho ten, ktorý príde po ňom. Nikto neuveril, že nadarmo sa narodil zomrieť. Konečne sa dokázal udržať pri zmysloch, ktorých nemá navyše. Po ich nohy, alebo hrudné koše po ktoré siaha. Ľahne si k Zemi aby sa započúval. Udá ho údom, ktorý je propagandou ženského pohlavia. Ženu si vezme od iného na pohľad do seba. Zakýve úsmevom. Vlastne zakrúti sa a odíde. Ľahko sa povie, ale pravdu o sebe nevie. Chce bytie. Bytie, ale nedáva mu nič. Napokon sa vzdá, lebo je už sám. Kedy sám nebol pomyslí si ona. Vzdiali sa do kuchyne. A tie svine sa vyrútia. Z brloha veľkého slohu. Na margo jej maličkosti odhrýza z kosti. Svedomie mu nedá. Tá bytosť, ktorá sa nehne. Nervozita z každého záhybu fysis. Záhubu by človek prijal radšej. Radšej záhubu ako sa vzdávať pre nič za nič, ale nič iné sa od teba nechce. To , ale je viac než dosť. Pretože, keď je aj život minulosť tak nie minulosť moja. Domýšľam sa dopodrobna. Zvádzam so sebou jednako z povolania smrť a jednako zo smrti zmysel života. Jediná autorita na život, ktorou je smrť. Posúva sa ovšem. Ovšem, ale nikto nevie už ani za čím a ani prečo. Posúva sa subjekt, ktorý je životom u seba? Životom je celý bez seba? Komunikácia, pragmatizmus, fašizmus, spoločnosť. Prúdy nezmyselných živých mŕtvol. A kde nič tu všetko. Čo sa deje nie je mne dovolené poznať. Dianie je samoúčelné. Na sebe nevidím ani posledné zbytky citu, ktorý som sa rozhodoval cítiť. Ak všetko pôjde dobre tak sa zo všetkého skôr či neskôr zbláznim. Nato sa neviem, ale dať odpoveď. Je mi jedno, že prečo existuje ´svet´ o sebe. Ak je o sebe neexistuje o mne a ja musím hrať svoju indiferentnú úlohu v pravde, ktorú nehľadám. V tej siluete sa, ale dokonca zhliadam, ale nevidím. Svet o sebe ak je je celkom zbytočné, žeby ja som bol jeho opakom, alebo ozvenou v labyrinte, ktorého vývod je von-koncom z mojej schránky živočíšnej. Po čom sa obzeráš? Po troske života? Človek myslí zo seba, ale jeho živel je mechanickým ´jástvom´. Syntéza pojmová, alebo predpojmová. Nedefinovať, alebo definovať len námatkovo. Surovo, alebo suprovo. Ako z koho kto. Ako zo seba kto, lebo šmahom sa pozbiera. A odíde. Zmizne po stope svojej. Ani sa nenazdá a všetko sa prejde. Ako keby sa nič nestalo nikdy nikomu. Zmizne všetko z pozadia na akom sa dialo čo sa dialo. A popredie sa hralo. Ako nitky sa popoťahovali. A ovšem. Nitku masku nulu a zostonásobiť skôr ako ju nájdeš.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na