MUŽ, KTORÝ PRIŠIEL S TERMÍNOM ‘GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE’, VARUJE PRED NAJHORŠÍM SCENÁROM

0
100

Oceánograf  a klimatológ, Wallace Smith Broecker, patrí do staršej generácie vedcov, ktorí ako prví varovali svet pred globálnym otepľovaním už pred niekoľkými desaťročiami. Wallace prišiel ako prvý s termínom „globálne otepľovanie“ už v roku 1975 v štúdií „Klimatická zmena: Sme na pokraji skloňovaného globálneho otepľovania?“ Broecker dal už o sebe vedieť vo svojej práci, v ktorej sa zaoberal „oceánskym výmenníkom“ (ocean conveyor belt) – systém prúdov a ďalších cirkulačných vzorov, ktoré zmiešavajú teplú vodu so studenou a regulujú ich teplotu. Dnes už má 86 rokov, stále pracuje na Columbia’s Lamon-Doherty Earth Observatory, no vzdal sa už aj názoru, že len samotné zníženie emisií postačí na to, aby sme zvrátili klimatickú zmenu.

Už len keď čítam správu od OSN IPCC (Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu) a výskumy spojené s klimatickou zmenou mi to príde tak, že sme sa vydali cestou, ktoré je ďaleko horšia ako si väčšina ľudí uvedomuje.
Presne tak.

Dokonca aj odhady v správe od IPCC – sa zdajú byť relatívne konzervatívne. Nenájdete v nich spätné mechanizmy, ktoré mnohých znepokojujú.
Áno, 180 štátov musí s ňou súhlasiť, aby sa stala konzervatívnou. A rozhodne v nej nie sú žiadne nezmysly či nebodaj zavádzajúce údaje.

Spýtam sa rovno. Ktorých veľkých vecí by sme sa mali obávať?
Osobne si myslím, že práve topenie ľadovcov a stúpanie morskej hladiny sú tie “veľké veci”. Ak v atmosfére necháme CO2, pravdepodobne roztopí pokrývku Grónskeho ľadu a zrejme aj Antarktídu, ale až v časovej mierke najbližších 1000 rokov. A akonáhle sa ten ľad roztopí, už ho nikdy nedostanete späť na kontinent, čiže, je to čistá strata a to navždy, alebo aspoň na veľmi dlhý čas.

Ako rýchlo sa tento ľad roztopí?
To nevieme. Možno to ani nebude také katastrofické, ale zrejme to príde postupne. Čo je ale isté je, že hladina oceánov sa zdvihne o niekoľko metrov, stúpnuť môže aj o desať metrov, a to zaplaví rozsiahle oblasti.

V 50. rokoch minulého storočia som bol ešte na strednej škole, získavali sme 15 % energie z obnoviteľných zdrojov a jadrových elektrární, 85 % z fosílnych palív. Dodnes sa to nezmenilo. Oba zdroje energie stúpajú medziročne o 3 %. Obnoviteľné zdroje a nukleárna energia sa vo svojom percentuálnom podiele nezmenili. A aby sme zastavili nárast CO2, musíme zredukovať spaľovanie fosílnych palív desaťnásobne – najmenej desaťnásobne. A to značí zmenu svetovej infraštruktúry.

Čo bude veľmi náročné, ak sa aj na to podujmeme.
Energetické spoločnosti – ich celková hodnota sa nachádza v zemi a ak ich nebudú páliť, potom ich trhová hodnota nestojí za nič. Preto spravia všetko pre to, aby spálili, čo majú – hodnota je zhruba 5 biliónov dolárov. A India a Čína a Mexiko ešte len začnú využívať viac energie, takže aj keby bohaté krajiny znížili svoju energetickú závislosť, ostatní využijú tento priestor. Pokiaľ sa ale nestane niečo drastické, vyzerá to tak, že smerujeme tam, kam by sme sa dostali pri 3-oj percentnom medziročnom náraste v spotrebe fosílnych palív. A stále zrýchľujeme.

Takže vás veľmi nenadchli posledné správy v oblasti zelenej energetiky – pokles cien.

No, určite sa to zmení, ale je to beh na dlhú trať, a Trump stopol dotácie pre obnoviteľné zdroje. A Číňania? Tí idú hlava-nehlava, ale so silným zanietením, a to je ťažké predpovedať. Pritom, je to veľmi finančne nákladné, uskutočniť niečo také. V mnohých veciach som dosť optimistický, ale v tomto nie. Toto je obrovský problém a netušíme, ako ho vyriešiť. Budeme musieť začať platiť za to dane, a slovo daň je pre politika a jeho kariéru konečná. Môžete ju nejakým spôsobom „zaobaliť“, ale aj tak za to odstránenie (CO2) bude musieť niekto zaplatiť.

Povedzte mi, ako môžeme odstrániť tento uhlík.
Aby sme vyvážili to, čo dnes vypúšťame do atmosféry – nie extrahovať to, čo sme tam vložili včera – museli by sme každý deň odstrániť z atmosféry 1 tonu CO2. Vieme toho veľa o tom, ako to spraviť, aj keď nemáme zatiaľ vybudovaný žiadny testovací model.
Tieto zariadenia by boli tak komplexné ako dnešný automobil a náklady na materiál by boli zhruba, každá položka by stála 30 000 dolárov. Viete, koľko takých by sme potrebovali? 100 miliónov. Aby sa nám podarilo znížiť uhlíkovú stopu o 3 ppm (parts per million – častice na milión), potrebovali sme takých ďalších 100 miliónov. Optimálne rozmiestnené znamená, že by sme ich rozložili po celej planéte tak, aby si „nezasahovali do práce“, čím by pokryli územie o veľkosti Talianska. Je mnoho miest, kde by ste to chceli spraviť – napr. chceli by ste tak urobiť v suchom podnebí, čo je dobré, pretože tam je dostatok suchej krajiny s nízkym počtom obyvateľov.

Ale 100 miliónov zariadení o hodnote 30 000 dolárov činí spolu niekoľko biliónov dolárov určených len na ich výstavbu. To ešte nehovoríme o ich vypustení a monitorovaní, čo musíte navýšiť o ďalších 10 %. Ak chceme odviesť všetko, čo sme do atmosféry vypustili, bude to stáť ohromný balík peňazí.

Myslíte si, že extrakcia [uhlíka] je najdôležitejšia? Že bez nej nie sme schopní vyriešiť tento problém?
Je tu jeden spôsob, ako si poradiť s časťou problému, nie však s celým. Zdvojnásobenie CO2 je ako pridať na sile slnka o 2 %. Ale ak by sme dokázali odraziť tieto 2 % prichádzajúcej slnečnej radiácie, vedeli by sme sa bojovať s globálnym otepľovaním. A to by bolo pravdepodobne 50-krát lacnejšie ako odčerpávať CO2 z atmosféry.

Ale to by malo tiež ďalšie následky alebo snáď nie?
Áno. Znamená to uvoľniť do stratosféry SO2 (oxid siričitý). Z SO2 sa stane kyselina sírová, obsiahnutá v drobných kvapôčkach, a tie odrazia 10 % solárneho žiarenia, ktoré na nich dopadne. To znamená, že ak sa chceme zbaviť 2 % slnečného žiarenia, potom 20 % všetkých slnečných lúčov musia dopadať na tieto kvapky. To by ale naše slnko potom veľmi sčervenelo, obloha by zbelela, a výsledkom by bolo viac kyslých dažďov, ktoré by sa potom rozšírili po celej planéte.

Mnoho vedcov sa skutočne obáva týchto následkov.
Vnímam to tak, že ak máme problém, musíme v prvom rade myslieť na jeho rozsiahlosť.
[My vedci] si musíme dávať pozor na to, aby sme nepovedali, že takýto gigantický problém nemožno vyriešiť, pretože vytvára niekoľko menších problémov.

Myslíte si, že metóda využitia SO2 je prijateľná?
Na tom by sa ale museli dohodnúť všetky krajiny, pretože ak sa k tomu odhodlajú len niektoré štáty, stalo by sa len to, že zrážky by sa presúvali, a za všetko, čo by sa stalo poľnohospodárstvu, by zodpovednosť niesol nedostatok zrážok. Bolo by preto veľmi náročné dokázať, že niektoré z týchto tvrdení boli nesprávne. Ale nezastavilo by to ani okyslenie oceánov, takže koralové útesy by stále vymierali. A ak by sme zastavili program, teploty by sa vrátili späť na svoje pôvodné hodnoty. Ak by však došlo k vojne alebo k nejakej katastrofe, v atmosfére by nám ostal zvyšný CO2 a nemali by sme žiadny SO2, s ktorým by sme  mohli redukovať množstvo CO2. Ale som presvedčený o tom, že toto bude ešte veľkou otázkou za našich životov – či sa k tomu odhodláme, alebo nie.

Pretože je čoraz jasnejšie, že len znižovanie emisií nebude stačiť?
Áno. Bude sa aj naďalej otepľovať. A kým sa z toho stane skutočne problém, môže to trvať aj 20 rokov.

Zdá sa akoby ľudia nedokázali vnímať vážnosť celej situácie.
Je ťažké  si to predstaviť. Už dnes to ale vidíme – vtáky prilietajú v inom čase. Zdá sa, že vedia, čo sa deje, hoci my nie. A aj napriek našim veľkým mozgom sme na to neprišli, oni áno.

Ak sa zamyslíte nad tým, čo spôsobila Sýrska imigrantská kríza – vážne narušenie globálnej politiky – tak to, čo príde po kríze v Bangládeši bude niekoľkokrát horšie.
Existuje čosi čo astronómovia nazývajú Drakeova rovnica a tá sa pýta „Aká je pravdepodobnosť, že tam kdesi vo vesmíre je planéta s inteligentným životom, s ktorou by sme mohli komunikovať?“ A tá najväčšia neistota v tom nemá nič spoločné s astronómiou, ale s dĺžkou života civilizácie. Za ako dlho zničí samú seba? Takže ak aj keď tam vonku niekde existoval inteligentný život po tisíc rokov, šanca, že s ním nadviažeme spojenie, v škále miliardy rokov, sa blíži takmer istotne k nule.

Nedávno som zachytil hovoriť Stephena Hawkinga, že musíme nájsť spôsob, ako kolonizovať ďalšie planéty v priebehu najbližších 100 rokov.
No… bude rozhodne náročné zdevastovať planétu až do takej miery, kedy sa na nej nebude dať žiť. Ale ak toto nevyriešime, budeme potrebovať medzinárodnú organizáciu/skupinu, ktorá bude mať dostatok autority. Bude to niečo podobné ako FED, ale bude mať na starosti uhlíkovú stopu. To by znamenalo, žeby sme sa museli všetci vzdať značnej časti suverenity, ale myslím si, že je to asi jediný spôsob, ako toho docieliť. Nemôže to byť OSN, pretože OSN nemá takú kompetenciu. Táto novovytvorená organizácia/skupina bude musieť aj penalizovať a budú musieť mať zrejme aj armádu, pretože podvádzanie bude veľmi ale veľmi lukratívne.

To nevyzerá ako veľmi pravdepodobné.
Myslím si, že je to šanca jedna k tisíc. Je to len predpoklad. Možno sa Čína stane takou veľmocou, že začne ostatným krajinám diktovať, čo robiť. A to potrebujeme. Naša demokracia je na takéto niečo proste prikrátka. Jednoducho nefunguje.

Povedal by som, že podnebie je jednou z jej najjasnejších prípadových štúdií jej dysfunkcie.
Presne tak. Viete, kedysi som pracoval pre Stevea Bannona.

Naozaj?
Áno.

V akej oblasti?
Počuli ste o projekte Biosphere 2 (Biosféra 2 – pre viac informácií, kliknite na link)? No, tú vytvoril skutočný vodca kultu, John Allen, a chlapík meno Ed Bass – syn bohatého texaského ropného magnáta. Prišli s nápadom vziať 8 ľudí a umiestniť ich do obrovskej klietky, kde sa malo nachádzať 6 biotopov, ktoré by sa vzájomne podporovali v existencii. V malom množstve vzduchu baktérie požierajú kyslík ako zmyslov zbavené, rastliny produkujú kyslík – ten vylučujú baktérie z CO2, ktorý prijímajú. CO2 klesalo a klesalo a klesalo. A keď sa dostalo na objem 19 z 21 %, Allenov známy ma mal kontaktovať, aby som prišiel na to, prečo objem kyslíku klesal, ale CO2 neklesalo s ním.

Kult míňal všetky peniaze, mysleli si, že členovia kultu sú idioti. Preto tam vtrhol šerif ako armáda, pretože nechceli, aby zničili niečo, čo fungovalo – dostali ich odtiaľ bez toho, aby niečo poškodili. Potom už ale pozemok bol bez manažéra, tak najali Stevea Bannona, ktorý v tom čase už riadil jednu spoločnosť – robil kopu iných vecí popritom všetko. Prišiel tam a prevzal to. Myšlienkou bolo konvertovať biosféru k štúdiu vplyvov CO2 na rastliny, a keďže som bol jediný vedec zapletený do to všetkého, ktorý mal vôbec nejakú reputáciu, menoval ma za vedeckého poradcu.

Ako to pokračovalo?
Vychádzali sme dobre. Keď som po prvýkrát videl jeho meno u Trumpa, pomyslel som si, to nemôže byť ten istý chlap! A potom som videl fotku! Jeho brat Chris bol stále v Biosfére. Kedysi som napísal článok, v ktorom som sa zmieňoval, ako dostať CO2 z atmosféry. Poslal som to Stevovi cez Chrisa Bannona – Chris mi sľúbil, že to Steve dostane. Na to som mu povedal: „Steve, možno s tým neurobíš nič, ale potom by si sa mal zamyslieť nad tým, ako sa pripraviť na to, čo príde po tom, ak nič neurobíte.“

Čo sa potom stalo?
Už som od neho nikdy nepočul. Domnievam sa, že jeho agendou je zničiť planétu.

Všeobecne vzaté, aké sú zámery tejto administrácie s klímou?
Nemajú v pláne nič dobré. Ale viete, čo ak by sme podpísali Parížsku dohodu? USA aj tak nemalo v pláne dodržať svoje záväzky, takže v konečnom dôsledku, bolo jedno, či ju podpíšeme. Keď sme sa totiž dohodli v Kyote, veci sa nijak podstatne nezmenili. Až kým nebude uhlíková daň niečím bežným, neurobíme (ako USA) nič.

Spoločnosti s fosílnymi palivami by teoreticky mohli rozšíriť svoj biznis, ak by prišli na to, ako zachytávať uhlík alebo by pristúpili k geoinžinierstvu.
Prečo tak neurobia je pre mňa záhadou. Najprv by ale museli priznať, že problém existuje. Dnes síce priznávajú, že problém existuje, ale tvária sa ako tabakové spoločnosti. Čím dlhšie môžu predávať svoj produkt, o to dlhšie to podzemné bohatstvo, ktoré ťažia, môžu predávať. Vedia, že jedného dňa príde čas platiť, preto zrejme nestavajú niečo, čo vydrží viac ako 50 rokov.

Pracovali ste istý čas aj v Exxone, je tak?
To bola celkom zaujímavá skúsenosť. Chlapík, ktorý získal titul spolu so mnou, skončil v Exxone a vyštveral sa vysoko. Mal rohovú kanceláriu, keď boli na Šiestej Avenue. A požiadal ma, či by som nenapísal nejaký článok o CO2 ako konzultant. Tak som súhlasil. Napísal som toho kopu, keďže som si chcel dobre zarobiť. Čo s tým ale spravil, to už nemám tušenia.

Rozprávali ste sa s ním o tom, či to nezavážilo v jeho svedomí? 
Myslím si, že na tú dobu to bolo priskoro – myslím, vtedy v 70. rokoch. Ale napokon dal výpoveď.

Zaujímavé pomyslieť na to vo svetle všetkých vyhraných víťazstiev v minulosti – regulácia CFCs, ktorá spôsobila ozónovú dieru, nedávno išlo o chemikálie v klimatizácii. Ale ropné spoločnosti majú omnoho väčšiu moc.
Majú peniaze, aby si zaplatili tých najlepších právnikov. Bol som prekvapený, keď Jim Hansen vyhral prípav v Oregone, viete o čom hovorím?

Áno – to bolo niečo úžasné. Keď som s ním hovoril, vyzeral byť plný nádeje, žeby mohli vyhrať na Najvyššom súde.
S Jimom som mal raz nezhodu. Jeho riešenie predstavovali dane a potom dať všetky peniaze späť spoločnosti. Tvrdil, že ak by sme to spravili, stimuly, ktoré by sa zaviedli daňami na trh, by sa postarali o všetko samy. Ale peniaze musíte použiť na riešenie problému priamo – obnovenie CO2. Čo tvrdil by síce pomohlo, ale nevyriešilo by to problém.

Ukázal mi štúdiu, ktorú sa snažil publikovať a v ktorej chcel poukázať na dôležitosť odstránenia CO2 z atmosféry.
Naozaj? To je ale obrat. Jima mám rád, ale komunikujeme spolu len zriedkavo, pretože je tak veľmi presvedčený o svojej pravde. A ťažko sa rozpráva s ľuďmi ako on, keď máte hovoriť o komplikovaných témach. Plus, viem dosť o vede, o ktorej píše, a píše o nej bludy, čo je zlé. Je veľmi náročné robiť to, čo robí on, byť vedec a zároveň zastávať názor neprekročiť pomyselnú čiaru, aby problém nevyzeral ešte horšie.

Niekedy je to ale ťažké posúdiť, alebo…? Ide mi o to, že nakoľko si môžete byť istý konkrétnymi modelmi?
Jednou z tých zaujímavých vecí, ktoré prebiehajú je opakovať ten istý model stále dokola, aby ste našli odchýlky vo výsledkoch. Do týchto modelov vkladáme tucty a tucty vstupných dát a parametrov, pretože nepoznáte dostatočne dobre fyziku na to, aby ste písali rovnice. V jednom prípade urobili až 3000 opakovaní so všetkými možnými kombináciami parametrov – samozrejme, parametre sa pohybovali v rozumnom rozsahu – inými slovami, nevieme s istotou, ale mohol by to byť tento scenár, mohol by to byť onen scenár. Výsledkom týchto testov bolo teplotné spektrum, ktoré sa pohybovalo od 1 do 11°C.

To sú ale skreslené výsledky. Priemerom bolo oteplenie o 3,5°C. Výsledky tiež ale ukázali, že existuje približne 15 %-ná pravdepodobnosť, že oteplenie by bolo viac ako 4°C – len na týchto modeloch. To znamená, že tieto modely museli učiniť ohromné množstvo predpokladov.

Aký je ten najdramatickejší scenár, ktorý vidíte vy?
Ten najhorší scenár je presne ten, o ktorom sa tu už bavíme zhruba hodinu – ohrievame planétu, na čo sa následne dažďové pásmo presúva, a budeme musieť spraviť niečo, o čom sme nikdy ani nesnili, t.j. vypustiť do atmosféry SO2. Osobne sa ale domnievam, že toto ohromné ohrievanie bude mať siahodlhé dozvuky v každom smere.

O jednej veci sme ešte nehovorili, a to bubliny metánu v oceáne a metán v permafroste. Ako hodnotíte toto riziko?
Je to ako ľad. Ak by sme nechali CO2 v atmosfére príliš dlho, zahrejeme oceán nad všetkými týmito klatrátmi. Napokon sa začnú aj ony topiť. Existujú taká zaujímavá vec, volá sa to PETM (Teplotné Maximum v Paleocéne-Eocéne – ranný Eocén alebo Neskorý Paleocén, obdobie vo vývoji planéty, kedy priemerné globálne teploty boli o 8°C vyššie v porovnaní s dneškom). Zrejme ste o tom ešte nepočuli.

Ale áno, počul.
No, jedna vec je, že pre niečo také ako je  PETM potrebujete počiatočný výbuch o sile 2000 gigaton alebo niečo, čo sa udeje v kratšom časovom horizonte ako 5000 rokov a potom bude aj dlhodobo prebiehať aj desiatky tisíc rokov. Nie som si istý, či je to naozaj pravda, ale ak je to pravda, potom spúšťačom môže byť presne to, čo dnes robíme my s fosílnymi palivami a CO2, a ak budeme sedieť na tejto rozbuške príliš dlho, a začne sa uvoľňovať metán…

Nie je metán horší ako uhlík? Má totižto veľmi dramatický krátkodobý efekt. 
Metán je lepší skleníkový efekt, pretože vyprchá rýchlejšie (v atmosfére ostáva 12 rokov, pre porovnanie, CO2 20-200, závisí to od procesov v atmosfére a biosfére; oxid dusný až 114 rokov). Takže ku globálnemu otepľovaniu by zásadne prispel, ale nejde o dominantný skleníkový plyn. Jedným zo scenárov je, že ak by sme, povedzme, oteplili Zem o 5, 6 alebo 7 stupňov, potom by sme spustili vypúšťanie metánu z klatrátov, a to, čo sa aktuálne deje, by sa nielen ustálilo, ale časový horizont jeho prítomnosti v atmosfére by sa predĺžil. Som preto názoru, že to je jednou z najdôležitejších vecí, s ktorými nám PETM môže pomôcť.

Ale PETM nemalo na svedomí žiadne vymieranie druhov – čo je zaujímavé. Ale zároveň povzbudivé. Len na západe Spojených štátov zmizlo zhruba 70 % všetkých druhov počas PETM a potom sa vrátili. Len dva alebo tri druhy sa neobnovili.

Nedochádzalo k týmto vymieraniam v oceánoch?
To áno. Hlboké oceány skutočne okysleli. Bola to tragická udalosť. A niečo podobné, samozrejme, robíme aj my.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na