Výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj 26. januára 2015 jednomyseľne prijal návrh rezolúcie a odporúčania „Sociálne služby v Európe: legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín v členských štátoch Rady Európy“.
V niektorých krajinách Európy štát podľa rezolúcie porušuje práva detí. Dochádza k bezdôvodným rozhodnutiam o odobratí dieťaťa rodičom, alebo jeho bezdôvodnému nevráteniu do rodiny.
Členské štáty by preto mali zaviesť zákony, ktoré by zabezpečili skutočne najlepší záujem dieťaťa a pre členské štáty by sa mali vypracovať pravidlá politiky, ktorými by sa vyhli praktikám, ktoré sú v tejto súvislosti považované za zneužívajúce.
Stručný prehľad faktov a čísiel, zostavený z údajov 30 krajín dokazuje, že počet detí prijatých do náhradnej starostlivosti sa od krajiny ku krajine značne líši.
Veľmi zriedkavo pristupujú k odobratiu, alebo obmedzeniu rodičovských práv jedného, alebo oboch rodičov krajiny ako Slovinsko, Andorra, Cyprus, Estónsko, Gruzínsko, Grécko, Luxembursko, Čierna Hora, Nórsko,
Srbsko a Turecko. Opatrenia zasahujú do 0,5% detskej populácie.
Do 0,8% detskej populácie spadajú krajiny ako Rakúsko, Kanada (v Rade Európy má štatút pozorovateľa), Chorvátsko, Lotyšsko, Španielsko, Spojeného kráľovstva, a Švajčiarsko, Švédsko.
Na hornom konci stupnice, až do 1,66% detskej populácie v starostlivosti, sú krajiny ako Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko a Rusko.
Rovnako odlišné sú v rôznych krajinách aj trendy. Zatiaľ čo počet detí umiestnených do náhradnej starostlivosti bol výrazne klesajúci v Estónsku (o viac ako dve tretiny v priebehu 10 rokov, 2002 – 2012),
v Rumunsku (od pádu komunizmu o viac ako polovicu) a v Turecku (takmer o polovicu v priebehu 4 rokov, 2008 – 2012), nárast čísiel bol zaznamenaný v Nemecku (kde bolo do náhradnej starostlivosti v roku 2012 umiestnených 39 400 deti vo veku od 3 do 18 rokov) a v Maďarsku (kde sa počet detí prijatých do starostlivosti od roku 1998 strojnásobil).
V závislosti od krajín sa líšia aj počty detí odobraných rodičom, ktoré boli zverené príbuzným a počtu detí zverených do náhradných rodín. Kým počet detí zverených do starostlivosti príbuzných predstavuje v Portugalsku 75 % a v Lotyšsku 63 %, vo Švédsku a Spojenom kráľovstve je to iba 5 % a vo Fínsku 3 %. Do náhradných rodín je zverených 0,5 % detí v Portugalsku, 10 % v Estónsku, viac ako polovica vo Francúzsku a Španielsku, 69 % v Nórsku a 75 % v Spojenom kráľovstve. Inštitúcie sa starajú o 10% detí v Nórsku, Portugalsku a Veľkej Británii a cez 50% detí v Maďarsku a vo Švédsku.
Percentá adopcií sú v rozmedzí od 1,5% detí umiestnených do náhradnej starostlivosti v Portugalsku, cez 4% v Estónsku, 5% vo Veľkej Británii (jednalo sa o 3.350 detí), 9% v Chorvátsku a Maďarsku a až do 20% detí umiestnených do náhradnej starostlivosti v Andorre (išlo o 4 deti). Adopcie po odstránení dieťaťa z rodiny nie sú možné v Rakúsku.
Adopcie bez súhlasu rodičov nie sú možné vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku a Španielsku. Naopak adopcie bez súhlasu rodičov sú umožnené v Chorvátsku, Estónsku, Gruzínsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Čiernej Hore Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku, Švédsku, Turecku a Spojenom kráľovstve.
Až 21 štátov nedisponuje štatistikami o počte detí, ktoré sa úspešne vrátili do pôvodných rodín.
Celé znenie návrhu rezolúcie a odporúčania spolu s dôvodovou správou si môžete prečítať tu (v angličtine).
