NEOBÝVATEĽNÁ PLANÉTA, EKONOMICKÝ KOLAPS, SLNKO, KTORÉ SI NÁS UPEČIE: OCHUTNÁVKA Z TOHO, ČO NÁM MÔŽE PRINIESŤ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE – SKÔR, AKO SI MYSLÍTE, časť 1/5

2
337
Nasledujúci článok je prvým dielom z päťdielneho cyklu esejí Neobývateľná planéta, ktorej autorom je americký novinár David Wallace Wells. Tieto eseje neskôr Wells rozvinul do knižnej podoby s rovnomenným názvom Neobývateľná planéta, ktorá sa dostane na pulty kníhkupectiev v prvej polovici septembra 2019.

ČO NÁS ČAKÁ (GRAFICKY)…

(pre plné zobrazenie grafiky, kliknite na obrázok)

 

I. ‘Deň posledného súdu’

Prieskum nad rámec vedeckej zdržanlivosti.

Jedno vám môžem sľúbiť. Je to horšie, ako si myslíte. Ak vám naháňa strach globálne otepľovanie len kvôli predstave zvýšenia hladiny oceánov, tak vidíte len drobulinkú špičku ľadovca hrôz, ktoré môže tento celý kolobeh zmien vyvolať. Dokonca k nim môže dôjsť ešte aj v priebehu života dnešných tínedžerov. A vlny sa pohli – mestá pohltili – tak vyzerá obraz nelichotivej budúcnosti, ak nezastavíme globálne otepľovanie, ktorý súčasne ochromuje našu schopnosť prepadnúť panike z dôvodu klimatickej zmeny, ktoré sú omnoho pálčivejšie a bližšie, ako by sa zdalo. Stúpajúca hladina oceánov je samozrejme zlá správa, vlastne, veľmi zlá; ale útek z pobrežných oblastí pred vysokou vodou nebude koniec.

Je to ale tak – ak okamžite neprispôsobíme náš život tomu, ako by malo 7 miliárd ľudí žiť na planéte, niektoré časti našej planéty budú takmer pravdepodobne neobývateľné a iné zas nehostinné ešte pred koncom tohto storočia.

Aj keď zameriame svoj pohľad na klimatickú zmenu, nie sme schopní úplne poňať jej rozmer. Poslednú zimu (roku 2018) čelil severný pól dvom obdobiam 60 a 70 dní s teplotami nad normál a roztopil sa tak permafrost, pod ktorým sa nachádza svetová ‘banka’ semien ‘Doomsday’ (Špicbergské globálne úložisko semien) vo Svalbarde, ktorá bola navrhnutá tak, aby naše poľnohospodárstvo prežilo akúkoľvek katastrofu; a ktorú, ako sa zdá, zaplavili dôsledky klimatickej zmeny ani nie desať rokov od jej otvorenia.

‘Doomsday’ úložisko je zatiaľ v dobrom stave: štruktúra bola zabezpečená a semená sú v bezpečí. Ale ak budeme vnímať túto správu len ako hrozbu blížiacich sa záplav, unikne nám podstatný detail. Ešte nedávno nebol permafrost hlavnou starosťou vedcov, pretože, ako naznačuje názov, pôda bola ešte zamrznutá. Ale v arktickom permafroste sa nachádza 1,8 miliardy ton uhlíka, čo je viac ako dvojnásobok toho, čo sme vypustili do atmosféry. Až sa permafrost roztopí, uhlík sa vyparí do atmosféry ako metán, ktorý je 34-násobne silnejší skleníkový plyn ako uhlík – ak berieme do úvahy časovú škálu 100 rokov a ak časové obdobie vtesnáme do 20 rokov; jeho škodlivosť narastie 86-násobne. Inými slovami, v permafroste je uväzneného dvakrát toľko uhlíka ako toho, čo nivočí našu planétu, a to všetko sa uvoľní v deň, ktorý sa nezvratne blíži, čiastočne vo forme plynu, ktorý urýchli otepľovanie až 86-krát.

Možno ste o tom už vedeli – veď takmer každý deň sú v novinách poplašné správy, napríklad ako tie minulý mesiac (máj, 2018), kedy satelity údajne priniesli dáta o tom, že už od roku 1998 globálne otepľovanie postupuje dvakrát rýchlejšie ako sa vedci pôvodne domnievali (v skutočnosti ale správa bola menej znepokojujúca, ako titulky novín). Alebo správy z Antarktídy z toho istého mesiaca (máj, 2018), keď trhlina v ľade narástla v priebehu 6 dní o zhruba 17 km, a naďalej rástla; ostalo už len 4,2 km, aby sa odtrhla – v čase, keď čítate tento článok, sa ľadovec už odtrhol do mora a dostal na otvorené more. Ide o jeden z najväčších ľadovcov, ktorý sa kedy odtrhol od pevninskej časti – proces sa nazýva telenie ľadovcov.


Autor ‘Neobývateľnej planéty’ vysvetľuje, ako globálne otepľovanie spôsobuje čoraz silnejšie hurikány

Ale nech už ste akokoľvek dobre informovaný, určite vás to ešte nedvíha zo stoličky. Za posledné desaťročia bola naša kultúra doslova zaplavovaná apokalyptickými filmami so zombíkmi, či dystópiami Šialený Max. Možno je to akýsi kolektívny výsledok posunutej klimatickej úzkosti, kedy problémy s klímou vytesňujeme, ale keď príde na rad zamyslenie sa nad skutočnými problémami otepľujúceho sveta, chýba nám dostatok predstavivosti. Dôvody sú mnohé: skromný jazyk vedeckých pravdepodobností, ktorý klimatológ James Hansen raz nazval „vedecká zdržanlivosť“ v dokumente, v ktorom vyčítal vedcom, že editujú svoje vlastné pozorovania tak svedomito, že nedokážu ani len odkomunikovať, ako veľmi zúfalá je súčasná hrozba; fakt, že svetu vládnu skupiny technokratov, ktorí si myslia, že každý problém sa dá vyriešiť a opozičnou stranou, ktorej členovia dokonca ani nevnímajú globálne otepľovanie ako problém, ktorý je nutné riešiť; spôsob, akým popieranie zmeny klímy spravil z vedcov ešte opatrnejších a obozretnejších ľudí, až príde rad na ponúkanie špekulatívnych varovaní; pomalosť a rýchlosť zmien, pričom dnes sme svedkami dopadov desiatky rokov trvajúceho otepľovania v minulosti (t.z. to, ako dnes vplýva ľudstvo na planétu, pocítime až o pár rokov neskôr, pozn. autora); naša neistoty o neistote, ktorú autorka článkov o klimatických zmenách, Naomi Oreskes, čiastočne načrtáva, nám bránia pripraviť sa, akoby nič horšie ako ten miernejší scenár nemal nastať; spôsob, akým predpokladáme, že klimatická zmena na nás udrie niekde inde a nie všade; tá malosť (veď dva stupne sú nič) a rozsah (1,8 trilióna ton CO2) a abstraktnosť (400 častíc na milión) čísel; diskomfort, ktorý ide ruka v ruke s vnímaním problému, ktorý je veľmi náročné, ak nie nemožné, vyriešiť; a to všetko spolu s nezrozumiteľnou škálou problému, ktorá prispieva k nášmu vlastnému zániku; či prostý strach. Ale averzia plynúca zo strachu je tiež forma popierania.

Na pomedzí vedeckej rezervovanosti a science-fiction sa nachádza samotná veda. Tento článok je výsledkom desiatok rozhovorov a výmien názorov klimatológov a výskumníkov v podobných oblastiach a prináša hutne zhrnuté stovky strán výskumov klimatickej zmeny. To, čo sme pripravili v tomto článku, nie je séria predpovedí toho, čo sa stane – to určí z veľkej časti viac-menej ľudská odpoveď na to, čo sa aktuálne deje. Ide práve naopak o náčrt nášho najlepšieho pochopenia, kam planéta smeruje, ak nezačneme okamžite konať vo veľkom. Je nepravdepodobné, že všetky z uvedených scenárov sa naplnia, najmä pretože devastácia, ktorá príde, otrasie našou samoľúbosťou. Tieto scenáre, nie súčasné dianie v klíme, sú naša štartovacia čiara. V podstate ide o akýsi rozvrh udalostí.

Súčasný stav klimatickej zmeny – deštrukcia, ktorú sme si už upiekli do budúcnosti – je dostatočne desivá. Mnohí ľudia sa ešte stále správajú a rozprávajú, ako keby Miami a Bangládeš mali nejakú šancu prežiť; ale podľa väčšiny vedcov, s ktorými som sa rozprával, aj keby sme prestali spaľovať fosílne palivá v nasledujúcich desiatich rokoch, spomínané oblasti zaniknú do konca storočia. Oteplenie o dva stupne bolo a stále aj je považované za prah smerom ku katastrofe: desiatky miliónov klimatických utečencov sa vyroja do sveta, ktorý na nich nebude pripravený. Žiaľ, podľa Parížskej klimatickej dohody, sú aktuálne dva stupne naším cieľom a podľa vyjadrení expertov,  máme len veľmi malú šancu udržať otepľovanie na tejto úrovni. Medzivládny panel o zmene klímy OSN (IPCC OSN) vydáva sériu správ, často nazvaných aj „zlatý štandard“ klimatického výskumu; podľa poslednej správy nám ale hrozí dramatický nárast, že sa oteplí až o závratné štyri stupne a to už  na začiatku ďalšieho storočia, ak nezmeníme náš aktuálny spôsob života. Ale pozor, ide len o medián. Horná hranica krivky pravdepodobnosti dosahuje až neuveriteľných osem stupňov – a autori štúdie ešte stále neprišli na to, ako sa vysporiadame s roztopeným permafrostom. Správa od IPCC ale taktiež až tak celkom nepočíta s albedo efektom (menej ľadu znamená viac odrazovej plochy a viac absorbovaného slnečného svetla, ergo väčšie oteplenie); viac oblačnej pokrývky (ktoré zachytávajú teplo); alebo odumieranie lesov a flóry (ktorá vstrebáva z atmosféry uhlík). Každý z vyššie uvedených predpokladov len urýchli otepľovanie a história len potvrdzuje, že planéta sa môže ohriať aj o viac ako päť stupňov v priebehu trinástich rokov. Naposledy bola planéta dokonca o štyri stupne teplejšia, dodáva Peter Brannen vo svojej novej knihe o histórii tých najväčších vymieraní druhov, The Ends of the World (Koniec sveta), kde okrem iného aj spomína, že hladina svetových oceánov bola kedysi aj o desiatky metrov vyššie.

Planéta Zem zažila už päť masových vymieraní druhov pred týmto, v ktorom sme sa práve ocitli. Všetky majú jednu spoločnú črtu – vymazali takmer všetok život, ktorý sa rozvinul na planéte, a resetovali sa tak planetárne hodiny. Množstvo klimatických vedcov vám povie, že ide o tie najlepšie ručičkové hodinky ekologickej budúcnosti, do ktorej práve smerujeme. Pokiaľ ste tínedžer, pravdepodobne ste sa dočítali vo svojich stredoškolských učebniciach, že tieto masové vymierania boli prevažne výsledkom dopadu asteroidov. Vlastne, všetky až na jeden, ktorý zabil dinosaurov, boli zapríčinené klimatickou zmenou, ktorú spôsobili skleníkové plyny. Najpovestnejším bolo práve to spred 252 miliónov rokov; začalo sa, keď uhlík ohrial planétu o päť stupňov a [vymieranie] zrýchlilo, keď sa roztopil ľad na Arktíde, uvoľnil sa tak metán do atmosféry a skončilo sa tým, že až 97% všetkého života na planéte vymrelo. Aktuálne pridávame do atmosféry uhlík značne rýchlejšie; podľa väčšiny odhadov, najmenej desaťkrát rýchlejšie. A rýchlosť sa zvyšuje. Toto mal na mysli Stephen Hawking, keď povedal na jar 2018, že „prežitie nášho druhu závisí od schopnosti kolonizovať ďalšie planéty v nasledujúcom storočí.“ A presne to isté viedlo aj Elona Muska, aby odhalil svoj plán vybudovať na Marse obytnú stanicu v priebehu najbližších 40 až 100 rokov. Toto všetko sú ale laici a rovnako ako vy či ja, schopní podľahnúť panike. Ale mnoho z triezvejších vedeckých myslí, s ktorými som sa v posledných mesiacoch rozprával – väčšina z nich erudovaní odborníci vo svojom obore -len zopár z nich inklinovali k panike, pritom mnohí poradcovia IPCC, ktorí napriek tomu kritizujú jeho konzervatívny prístup – ticho dospeli k apokalyptickému záveru: Len prijať program na zníženie emisií nezabráni klimatickej katastrofe.

Za posledných pár desiatok rokov sa termín “Antropocén” presunul z akademického diskurzu do bežnej konverzácie – názov, podľa ktorého bola pomenovaná geologická éra, ktorú aktuálne žijeme, a signál toho, že žijeme už v novom období, ktorú zadefinoval na  nástennej mape histórie ľudský zásah. Prvý problém je, že termín naznačuje triumf človeka nad prírodou (a dokonca pripomína aj biblickú „zvrchovanosť“). A nech už ste akokoľvek optimistický po tom, čo ste sa dozvedeli, ako sme spustošili prírodu, čo je neodškriepiteľné, druhou stranou mince je plné uvedomenie si možnosti, že sme celý tento proces zmien vyvolali my – najprv sme konštruovali a stavali v nevedomosti a potom popierali samotný klimatický systém, s ktorým budeme musieť zápasiť ďalšie storočia, a možno až do momentu, kým nás nezničí. A presne toto mal aj Wallace Smith Broecker, oceánograf, ktorý zaviedol termín „globálne otepľovanie“, na mysli, keď nazval našu planétu ako „rozhnevanú beštiu.“ Ak sa vám tento termín veľmi nepozdáva, čo tak pojem „vojnoý stroj“, keďže našu milovanú planétu Zem vyzbrojujeme každým dňom čoraz viac a viac.

Pokračovanie k druhej časti Smrť spôsobená teplom a Koniec potravín.

 

2
DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
2 Diskusné vlákna
0 Odpovede na vlákno
0 Odberatelia
 
Komentár s najväčším počtom reakcií
Najhorúcejšie vlákno diskusie
2 Autori komentárov
Jaro增大网 Nedávni autori komentárov
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
najnovšie najstaršie najpopulárnejšie
Upozorniť ma na
Jaro
Nezareg.
Jaro

Myslím si, že o osude ľudstva je už rozhodnuté. Podľa reálnych odhadov to bude možno oteplenie o 10 až možno 20 stupňov, čo povedie za pár desiatok rokov do stavu, keď sa Zem zmení na Venušu. Môžme robiť niečo, ale je to už iba pre naše dobré svedomie. Ľuďom neverím, že budú počúvať vedcov, počúvajú iba populistov, ktorí chcú byť stoj čo stoj zvolení aby mohli ľuďom zas tlačiť kaleráby do hláv. A ľudia sa dajú radi klamať, bože ako radi!!! Zem, bola si krásna. Mnohí si neuvedomujeme, že nastane naozaj absolútny koniec človeka vo vesmíre.

增大网
Nezareg.

增大壮阳、丰乳缩阴、泡妞把妹、房中秘术!

够硬!男人的把柄才能堵住女人的漏洞!

什么不用干,不用拉下线,坐收九百万!

网址:

longya.184.ooo

增大网,吊炸天!