NEOBÝVATEĽNÁ PLANÉTA, EKONOMICKÝ KOLAPS, SLNKO, KTORÉ SI NÁS UPEČIE: OCHUTNÁVKA Z TOHO, ČO NÁM MÔŽE PRINIESŤ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE – SKÔR, AKO SI MYSLÍTE, časť 2/5

0
264

II. Smrť spôsobená teplom

Z New Yorku druhý Bahrajn.

V oblasti pestovania cukrovej trstiny v El Salvadaore už dnes viac ako pätina tamojšej populácie trpí na chronickú chorobu obličiek, viac ako štvrtina z toho sú muži, pričom odhadovanou príčinou je dehydratácia na poli, kde ešte pred dvadsiatimi rokmi mohli v pokoji žať úrodu.

Ľudia, rovnako ako všetky cicavce, produkujú teplo; ak chceme prežiť, musíme sa neustále ochladzovať, rovnako ako psy, keď dychčia. Z toho dôvodu, teplota musí byť dosť nízko na to, aby vzduch fungoval ako chladnička, ktorá vysáva teplo z kože, a aby motor mohol naďalej pumpovať. Pri oteplení o sedem stupňov je čosi takéto absolútne vylúčené pre značnú časť tvorov žijúcich v oblasti rovníka, a to najmä v trópoch, kde vlhkosť ešte zhoršuje podmienky na prežitie; napríklad, v džungľových oblastiach v Costa Rice, kde sa vlhkosť väčšinou pohybuje okolo 90%, a teploty dosahujú 40°C, by mohla byť aj obyčajná prechádzka osudová. A ako by to celé prebehlo? V priebehu niekoľkých hodín by sa ľudské telo uvarilo zvnútra. Dôsledkom by bola smrť.

Skeptici klimatických zmien argumentujú s tým, že planéta sa za čas svojej existencie oteplila a ochladila už niekoľkokrát, ale klimatické okno, ktoré umožnilo ľuďom sa vyvíjať, je priveľmi krátke, aj keby sme vzali do úvahy štandardy planetárnej histórie. Pri oteplení sa o 11 až 12 stupňov by viac ako polovica celkovej svetovej populácie zomrela na priame teplo. A hoci sa zrejme do konca tohto storočia (našťastie) nedočkáme takýchto teplôt, napriek tomu modely s neklesajúcimi emisiami nás napokon privádzajú až takto ďaleko.

Toto storočie, v prvom rade ide ale o trópy, sa dočkáme problémov omnoho rýchlejšie.  Kľúčovým faktorom je čosi, čo sa odborne nazýva „vlhký teplomer“ – termín, ktorý sa používa ako po domácky vyrobená laboratórna pomôcka, na meranie teplôt: teploty zaznamenané na teplomeri, ktorý je zabalený do vlhkej ponožky, pričom sa točí dokola (vlhkosť sa vyparuje z ponožky rýchlejšie ako na suchom vzduchu, nameraná hodnota hovorí o teple aj o vlhkosti). V súčasnosti väčšina (tropických) oblastí dosahuje maximum „vlhkého teplomera“ s teplotou 26-27°C; hraničnou hodnotou obývateľnosti územia je 35°C. Jav zvaný ako tepelné pnutie príde omnoho skôr.

V skutočnosti ale tam už sme. Od roku 1980 zažila planéta 50-násobný nárast v počte miest, ktoré boli vystavené nebezpečným a extrémnym horúčavám; a môžeme očakávať, že ich počet aj naďalej porastie. K piatim najteplejším letám v Európe od roku 1500 došlo až po roku 2002, pritom samotný panel IPCC varuje, že pobyt vonku v takýchto teplách bude nebezpečný pre čoraz väčší počet obyvateľov. Aj keby sme splnili ciele z Parížskej dohody – 2°C oteplenia, mestá ako Karachi a Kalkata budú neobývateľné, a každým rokom budú tieto oblasti zasiahnuté smrteľnými vlnami horúčav, presne takými, k akým došlo v roku 2015.

Pri oteplení o 4°C budú v lete celkom prirodzené také vlny horúčav, ktoré zasiahli Európu v roku 2003, vtedy denne zomrelo 2000 ľudí. A podľa štúdie od Národnej oceánskej a atmosférickej agentúry,  ktorá sa zameriavala len na dopad vysokých teplôt na území Spojených štátov, by akákoľvek práca pri náraste o šesť stupňov bola v údolí rieky Mississippi v lete nemožná a každý obyvateľ na východ od Skalnatých hôr by bol vystavený omnoho vyšším návalom horúčav ako ktokoľvek a kdekoľvek v súčasnosti. Ako uviedol Joseph Romm vo svojej prvotine Klimatická zmena: Všetko, čo o nej potrebujete vedieť, by teploty v New Yorku prekonali teplá v súčasnom Bahrajne, jedno z najteplejších miest sveta v súčasnosti, a teploty v Bahrajne „by vyvolali hypertermiu dokonca u spiacich ľudí“. Podľa IPCC, najvyššia teplota, o ktorú si môžeme dovoliť oteplenie, sú dva stupne. Svetová banka odhaduje, že do konca tohto storočia najchladnejšie mesiace v tropickej Južnej Amerike, Afrike a Pacifiku budú zrejme teplejšie ako najteplejšie mesiace na konci 20. storočia Klimatizácia nám síce pomôže – žiaľ, len na krátko – v konečnom dôsledku len prispieva k zvýšeniu množstva uhlíka v atmosfére. A navyše, kríza bude najdramatickejšia v oblasti Stredného východu a Perzského zálivu, kde namerali v roku 2015 teplotné rekordy (196°F = 91°C). O pár desaťročí bude pre vyše 2 milióny Moslimov hajj – každoročná púť do Mekky – fyzicky nemožná.

Nedeje sa to len v hajj, či Mekke; horúčavy nás zabíjajú už dnes aj v iných častiach sveta. V oblasti pestovania cukrovej trstiny v El Salvadaore už dnes viac ako pätina tamojšej populácie trpí na chronickú chorobu obličiek, viac ako štvrtina z toho sú muži, pričom odhadovanou príčinou je dehydratácia na poli, kde ešte pred dvadsiatimi rokmi mohli v pokoji žať úrodu. Aj s pomocou dialýzy, ktorá je pomerne drahá, tí, ktorí trpia na zlyhanie obličiek, sa nedožívajú viac ako 5 rokov; no a bez nej? Priemerná dĺžka života sú pohybuje v rozpätí niekoľkých týždňov. A návaly teplôt budú, čo je celkom prirodzené, mať negatívny dopad aj na iné orgány, ako len obličky. V čase, keď píšem tieto riadky, je polka júna (2018), a v Kalifornskej púšti je 49°C (121°F), a to sme ešte neprelomili rekord.

 

III. Koniec potravín

Modlitba za kukuričné polia v tundre

Klimatické podmienky sa líšia a s nimi aj výskyt plodín, ale základným pravidlom je, že pre základné plodiny pestované pri optimálnej teplote pri každom stupni otepľovania výnosy klesajú o 10 percent. Niektoré odhady tvrdia aj o 15 až 17%. Čo znamená, že ak sa planéta oteplí o 5° dokonca storočia, budeme musieť nakŕmiť o 50% viac ľudí, no zároveň budeme mať o 50% menej plodín. A v prípade proteínov sú čísla ešte nepriaznivejšie: na produkciu jednej kalórie mäsového hamburgeru je za potrebné 16 kalórií zrna, pričom krava, ktorá bola porazená na bitúnku, ešte počas svojho života spôsobila ďalšiu škodu na životnom prostredí a prispela ku globálnemu otepľovaniu vypúšťaním metánu.

Naivní rastlinní fyziológovia budú poukazovať na to, že táto „matematika“ obilninových plodín sa dá aplikovať len v oblastiach, kde teploty už dosahujú vrchol, a majú pravdu – teoreticky, s teplejšou klímou bude jednoduchšie pestovať kukuricu v Grónsku. Ale ako ukazuje prelomová práca od Rosamond Naylora a Davida Battistu, trópy sú už dnes príliš teplé na to, aby sa v nich efektívne pestovalo obilie a v oblastiach, kde sa dnes produkuje obilie, už teploty narastajú – čo znamená, že dokonca aj nepatrné oteplenie prispeje k ich klesajúcej produktivite. A zas nemožno presunúť obilie o pár stoviek kilometrov na sever, pretože miesta ako Kanada alebo Rusko nemajú dostatok kvalitnej pôdy; a kým planéta vyprodukuje dostatočne kvalitnú pôdu, to trvá aj niekoľko storočí.

Sucho sa môže stať ešte väčším problémom ako samotné teplo, keď vyschnú najplodnejšie  krajiny a zmenia sa na púšť. Je ťažké predpovedať úhrn zrážok, ale aktuálne predpovede pre nasledujúce storočie sú v podstate jednotné: neslýchané suchá takmer všade tam, kde sa dnes pestujú plodiny. Ak výrazne neobmedzíme emisie, tak do roku 2080 bude južná Európa čeliť permanentným extrémnym suchám, ďaleko horším ako americké prašné krajiny. To isté bude platiť aj pre Irak a Sýriu a väčšinu Stredného východu; pre najhustejšie obývané časti Austrálie, Afriky a Južnej Ameriky; a v Číne pre regióny, kde sa aktuálne pestujú obilniny. Ani jedno z týchto miest, ktoré dnes zásobujú svet väčšinovým podielom potravín, nebudú spoľahlivým zdrojom. A čo sa týka pôvodných prašných oblastí? Suchá na amerických pláňach a juhozápade nebudú horšie ako tie v 30. rokoch minulého storočia, ale podľa štúdie NASA, budú horšie ako akékoľvek suchá za posledných tisíc rokov – a to vrátane tých, ktoré udreli medzi rokmi 1100 a 1300, ktoré sa rátajú medzi najsuchšie, keďže „vyschli všetky rieky na východ od pohoria v Sierra Nevada“, čo možno zapríčinilo smrť civilizácie Anasazi.

Nezabúdajme, že nežijeme vo svete bez hladu ako takého. Nepociťujeme nedostatok potravín, ako tomu je v niektorých častiach súčasného sveta, ale odhaduje sa, že v súčasnosti na podvýživu trpí až okolo 800 miliónov ľudí. V prípade, že ste o tom nepočuli, tohtoročná jar (rok 2018) priniesla až štyri vlny hladomoru v Afrike a na Strednom východe; a OSN varovala, že izolované vlny hladomoru by mohli len v Somálsku, Južnom Sudáne, Nigérii a Jemene zabiť každoročne 20 miliónov ľudí.

Pokračovanie k tretej časti Klimatický mor a Nedýchateľný vzduch.

 

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na