OD PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU K ZDROJOVEJ EKONOMIKE – 1. ČASŤ

0

  1. V prvej časti tohto príspevku sa chcem zaoberať dnešným ekonomickým systémom a metafyzikou cenového mechanizmu a základu na ktorých stojí náš terajší systém.
  2. V druhej časti sa budem snažiť popísať, ako by mohla fungovať ekonomika, ktorá zakladá na fyzickom referente a využíva experimentálnu vedeckú metódu na vyhodnocovanie svojich mechanizmov.

  3. V konečnej tretej časti v stručnosti popíšem ako by sa dalo vysporiadať s nedostatkom určitých tovarov a služieb (zdrojov potrebných na výrobu), aby nevznikalo nevhodné správanie, ktoré má za následok nedostatok.

Výrok pre mňa neznámeho autora:

Neexistuje žiadny väčší blázon, ako ekonóm, ktorý preceňuje svoje „fakty“ a „teórie“ s horami „dôkazov“ a „evidencie“. Bohužiaľ, mnohí ekonómovia sú len pešiakmi silnej elity podporujúcej terajšiu ideologickú paradigmu, ktorá ich drží pri moci. Títo ekonómovia nerobia výskum, pretože majú na mysli vopred určený výsledok vyplývajúci z poučiek a ideológii. Zhromažďujú subjektívne údaje a vytvárajú z nich svoje uzávery. Tak ako Hitler použil „vedcov“ na podporu rasovej čistoty, tak je aj dnes väčšina ekonómov indoktrinovaná a používaná na podporu konštruktov a špekulácii, ktoré sú zároveň inštitucionalizované a sú bežnou súčasťou našej kultúry. Ekonómia nie je prírodná veda a máme na to v celku dobrý dôvod vzhľadom k tomu, že ekonómovia neposkytujú riešenia, ktorým dnes ľudia čelia.

1 . Metafyzika cenového mechanizmu

Behaviorálna modifikácia

Keď si zapneme televízor alebo sme na internete či cestujeme mestom všade okolo nás je nejaká forma reklamy. Dizajn reklamy je navrhnutý tak, aby podkopával trh, ako je definovaný v ekonomickej teórii. Trhy zakladajú na rozhodnutiach informovaných konzumentov, ktorí robia racionálne rozhodnutia.
Čo sa týka reklamy, jej obsah vytvára pravý opak. Vytvárajú neinformovaného konzumenta, ktorý robí neracionálne rozhodnutia.
Problém cien, ponuky a dopytu v takomto ekonomickom systéme sa dá prirovnať k problému plánovaného hospodárstva v socializme aj keď v iných aspektoch. Jeden z problémov socializmu (
„komunizmu) bol že neexistoval efektívny mechanizmus ponuky a dopytu, ktorý by slúžil ako ukazovateľ toho, čo sa má vyrobiť (neexistoval reálny plán, technológie a mechanizmus zbierania dát, ktorý by toto zabezpečil).

Vzhľadom k behaviorálnej modifikácii, ktorá je vytváraná reklamným priemyslom v dnešnom systéme nemá dopyt a ponuka žiadny smerodajný charakter. Odstraňujeme informovaných konzumentov vsúvaním umelých hodnôt, kvôli potrebe cyklickej spotreby určitého druhu tovaru alebo služieb.

Spoločnost Yankelovich, ktorá sa zaoberá výskumom trhu odhaduje, že človek žijúci v meste je vystavený až 5000 reklamným správam denne.

Z väčšiny ľudí sa takto stávajú konzumenti, ktorí sú do vysokej miery ovplyvnení novými trendami, ktoré sa propagujú v spoločnosti, aby sa zachoval kolobeh konzumu, ktorý túto ekonomiku poháňa.

Tento konzum samozrejme nie je nič racionálne, ak si do úvahy zoberieme štatistky stavu planéty.

Pár dôležitých faktov (zďaleka nie všetky) o stave našej planéty:

Vyčerpávanie planetárnych zdrojov

Podľa správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) z roku 2017 sa dopyt po prírodných zdrojoch od roku 1966 viac než zdvojnásobil, takže v súčasnosti využívame ekvivalent 1,7 planéty na podporu našich aktivít. Inými slovami, v súčasnosti vyčerpávame prírodné zdroje o 70% rýchlejšie, ako môže obnoviť planéta.

Odhaduje sa, že pri tejto rýchlosti budeme potrebovať tri ďalšie Zeme, aby sme držali krok s potrebami zdrojov tak, ako sú dnes.

Kolaps ekosystémov

Index živej planéty odhaľuje, že medzi rokmi 1970 a 2012 celosvetová populácia rýb, vtákov, cicavcov, obojživelníkov a plazov klesla o 58 percent.

Produkcia potravín

V správe z roku 2013 britskej inštitúcie mechanických inžinierov (IME) sa odhaduje, že 30-50% (alebo 1,2-2 miliárd ton) všetkých vyrobených potravín zostáva neskonzumovaných.

Doplnok: Hlad súvisiaci so smrťou

Podľa OSN približne 21 000 ľudí zomrie každý deň hladom alebo príčinami súvisiacimi s hladom. Toto je jedna osoba každé štyri sekundy.

Filozofia peňazí

Je zaujímavé ako filozofia „peňazí a cenového mechanizmu“ ničí túto planétu pretože drvivá väčšina činnosti je robená kvôli zisku a nie kvôli blahobytu ľudí pričom ničenie ekosystémov a sociálne dopady vôbec nie sú započítané do ekonomickej činnosti aj keď majú svoju ekonomickú kategóriu. Podstatný je len zisk.
Ničí sa príroda a všetko čo na nej stojí a čím je niečoho menej, tým väčšiu hodnotu a žiadosť daný produkt má. Preto sa nikto nezastaví pri drancovaní aj keby mal zostať „posledný slon alebo strom na planéte“.
Podčiarkuje to fakt o vyčerpávaní planetárnych zdrojov a nekonzistencia peňažného systému (frakčný rezervný systém) s planetárnymi zdrojmi. To, že je niečoho málo a tým pádom cena daného tovaru alebo služby vzrastie je nepodstatné vo svete, kde počet milionárov neustále rastie. Analýza inštitútu Credit Suisse predpokladá vzrast počtu ľudí vlastniaci majetok v hodnote viac ako 1 milión dolárov z 35 miliónov v roku 2014 na 53 miliónov v roku 2019.

Neustále zvyšujeme objem peňazí na planéte, ktorá má obmedzené planetárne zdroje a obmedzenú prirodzenú regeneračnú schopnosť.

Ďalším príkladom môže byť tvorba peňazí Bank of England.

Od doby, keď bola založená Bank of England v roku 1694, trvalo 300 rokov, kým banky vytvorili prvú miliardu libier (bn). Trvalo iba 8 rokov, kým banky vytvorili druhú miliardu. V súčasnosti tvoria peňažné prostriedky len 3% z celkových peňazí v hospodárstve (na nižšie uvedenom grafe sú v zelenej farbe). Peniaze vytvorené bankami tvoria ostatných 97% (červená v tabuľke nižšie).

Zisk modla kapitalizmu

Príklad, ktorý sa hodí do analógie vyčerpávanie planetárnych zdrojov a ničenia životného prostredia je v dnešnej dobe problém globálnych zmien teplôt. Ľudská činnosť je jeden z hlavných faktorov meniacich globálne podnebie.

Vedecká komunita a väčšina krajín sveta sa zhodli, že s tým treba niečo robiť (Parížska klimatická dohoda). Ale aký postup sme si zvolili v rámci trhového systému s monetárnym prerozdeľovaním?

Robíme všetko čo je technologicky možné, aby sme odstránili v tomto prípade CO2 (Oxid uhličitý) z atmosféry? Samozrejme, že nie. Robíme len to, čo pre nás vytára zisk (aj dotovanie obnoviteľných zdrojov má tento primárny účel pre spoločnosti, ktoré sa k nim dostanú a rozsahom sú tieto dotácie nedostačujúce, aj keď v tomto bode sú obnoviteľné zdroje rentabilné aj bez dotácií, ak sa pozeráme na vec čisto z ekonomického hľadiska).

Rastúca časť vedeckých analýz hovorí, že bude takmer nemožné zabrániť tomu, aby sa globálne teploty zvýšili o viac ako 1,5 ˚C bez toho, aby sa rozvinula nejaká forma technológie na globálnej úrovni, ktorá by tomu zabránila. Podľa niektorých odhadov bude svet o pár rokov vypúšťať dostatok skleníkových plynov nato, aby udržal túto úroveň otepľovania. V tomto bode je jedným z možných spôsobov zvrátenia účinkov odstránenie oxidu uhličitého z atmosféry, kde inak pretrváva tisíce rokov.

Zatiaľ žiadna spoločnosť alebo vláda nepodniká dostatočne radikálne kroky na globálnej úrovni, aby zabránila katastrofám, ktoré tieto zmeny počasia spôsobujú už dnes a v dohľadnej budúcnosti sa ich rozsah neúmerne zvýši. Problémom je, že dané technológie nevykazujú zisk. Áno nevykazujú zisk, teda sú nerentabilné.

Spoločnosť Carbon Engineering sídliaca v Britskej Kolumbii bola založená pred 9 rokmi profesorom fyziky z Harvardskej univerzity, ktorá je dotovaná Ministerstvom energetiky USA. Táto spoločnosť vyvíja technológiu, ktorá vysáva oxid uhličitý priamo o vzduchu. V minulosti prepočty ukázali, že zachytenie jednej tony oxidu uhličitého by nás stálo viac ako 1000 dolárov, čo je komerčne nerentabilné riešenie.

Nový projekt spoločnosti Carbon Engineering ukazuje, že je možné danú sumu zredukovať na rozpätie 94-232 dolárov na tonu zachyteného oxidu uhličitého.

Chcem len dodať, že koncepčné dizajny podobných technológii existujú už mnoho dekád a boli prezentované rôznymi autormi, žiaľ takéto obrie projekty sú zvyčajne nerentabilné.

Ako vymeniť zastaraný mechanizmus ponuky a dopytu?

V prvom rade je treba chápať, že budúcnosť práce vzhľadom na exponenciálny rast technológii je nereálna a danú tému sa venujem v článku Internet Vecí.

Aby sme mohli na danú tému hovoriť musíme si vyjasniť niekoľko pojmov. Niekto mi raz povedal, že by to bolo ťažké bez peňazí, hlavne ak by mal každý „milión potrieb“.

Tu však treba rozlišovať medzi základnými ľudskými potrebami a túžbami. Túžby sú nekonečné a tým pádom nenaplniteľné v plnom rozsahu (hore sme už spomenul reklamný priemysel, ktorý vytvára nové umelé hodnoty teda aj nové túžby, aby podporil cyklickú spotrebu).

Základné ľudské potreby sú napríklad: zdravé jedlo, bezpečnosť, relevantné vzdelanie a výchova, čisté životné prostredie, ubytovanie, zdravotná starostlivosť, atď.

Základné ľudské potreby majú všetci ľudia rovnaké a môžu zároveň slúžiť ako spoločná cesta prekonávania kultúrnych rozdielov.

To čo teraz popíšem môže byť dosiahnuteľné len za predpokladu, že obyvateľstvo prejde postupnou edukáciu a zmenou hodnôt v oblasti využívania nového systému, ktorý nezakladá na predpokladoch trhového hospodárstva s peňažným prerozdeľovaním a vykorisťovania planéty a jej obyvateľstva kvôli umelo vytvorenému zisku (inak by to nefungovalo).

To, čo ľudia potrebujú a to, čo sa môže vyrobiť , determinujú len planetárne zdroje, nosná kapacita Zeme a stav vedy a technológie. Preto by bolo najvhodnejšie najprv urobiť inventúru planetárnych zdrojov, aby sme mali čo v najväčšom detaile vedomosti ohľadom zdrojov na planéte, akými sú napríklad: nerastné suroviny, technický personál, továrne atď.

Ďalším skokom, ktorý dopomôže determinovať potreby obyvateľstva s presnosťou na jednotlivca sú dnešné technológie ako napríklad internet vec (IoT). Senzory, ktoré sa používajú v IoT môžu s veľkou presnosťou merať ľudské potreby, zdravotný stav, dostupnosť potravín a iných tovarov a služieb. Umelá inteligencia Vám môže navrhnúť najvhodnejšie jedlá pre Váš aktuálny zdravotný stav poprípade Vás edukovať o príčinách vzniku Vašich chorôb, aby ste v budúcnosti mohli nastaviť svoj spôsob života tak, aby ste ho mohli žiť čo najplnohodnotnejšie. atď….

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na