OD PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU K ZDROJOVEJ EKONOMIKE – 2.B. ČASŤ

0
80

1. Časť tu

2.A. Časť tu

Ekonomika založená na zdrojoch: Využívanie experimentálnej vedeckej metódy na vyhodnocovanie svojich mechanizmov.

Na to aby sme chápali ako sa v tomto ekonomickom systéme vyhodnocujú všetky mechanizmy vrátane výroby tovarov a služieb a iných pre spoločnosť dôležitých vecí musíme pochopiť nielen to, čo je vedecká metóda, ale vedieť aký je rozdiel medzi špekuláciou, hypotézou, teóriou, fyzickým (vedeckým) zákon a zákonom.

Zákon verzus skutočné podmienky

Ak spoločnosť vytvorí zákon, „Nekradnite, pretože sa dostanete do väzenia“ (tiež to môže byť v danej spoločnosti morálne neprijateľné), ale ak je človek nutrične deprivovaný (trpí hladom), bude „kradnúť“ (poruší zákon).

To platí pre všetky druhy deprivácie (nedostatku) napr. informačná deprivácia (vzdelanie atď.), emocionálna deprivácia (vhodná výchova) atď., takže to znamená, že ak ste ochudobnení v týchto oblastiach, nie ste schopní riadne fungovať v medziach morálnych a/alebo právnych noriem, ktoré spoločnosť akceptuje, ako spoločnú dohodu medzi ľuďmi pri riadení spoločnosti.

Teda sú to podmienky v prostredí, ktoré regulujú ľudské správanie nie zákony.

Formovanie zákonov v spoločnosti vychádza takisto z nedostatku.

Spoločnosť, ktorá nedokáže technicky alebo prostredníctvom edukácie, teda vhodnej behaviorálnej modifikácie zabezpečiť fungovanie spoločnosti napíše zákon.

Opakom edukácie je indoktrinácia a využívanie techník ako napríklad „rozdeľ a panuj“, kde ide o snahu o rozdelenie veľkých skupín ľudí na menšie s veľkým dôrazom na zamedzenie opätovného prepojenia ľudí. Menšie skupiny sa ľahšie kontrolujú.

Toto sa deje prostredníctvom náboženstva, politiky (nacionalizmu atď.), ekonomickej indoktrinácie (v školách sa učí len jeden ekonomický model, z ktorého profituje hŕstka ľudí – 10% dospelej populácie vlastní skoro 90% svetového bohatstva), úzkej špecializácie v školách a iných konceptov a techník. Zákon je teda písomná proklamácia, ktorá je vždy porušená vtedy, keď reálne podmienky (štrukturálna charakteristika sveta) nezodpovedajú realite, tak ako som už písal hore.

Ako príklad technických riešení, ktoré odstraňujú „potrebu“ zákona môžeme ukázať na „prechode pre chodcov“. Dnes na prechode pre chodcov zasvieti červená a autá musia zastať, aby chodcovia mohli bezpečne prejsť cez cestu. Ale ak unavený vodič náhliaci sa do práce si červenú nevšimne aj napriek písomnému zákazu a hrozbe väzenia môže nastať fatálna nehoda.

Preto inštaláciou zariadení, ktoré pri zasvietení červenej farby zároveň z vozovky vysunú fyzické zábrany z jednej a aj druhej strany, žiadny človek na prechode nemôže byť tým pádom zasiahnutý autom. A tu sa stráca potreba zákona v danej oblasti.

Prijímanie rozhodnutí, formovanie teórii a vedeckých zákonov

Rozdiel medzi rozhodovaním a prijímaním rozhodnutí je podstatný. Väčšina rozhodovania, či už v politike alebo v rámci ekonomiky, je založená na vlastnom záujme alebo záujme úzkej skupiny ľudí bez širokospektrálnych analýz, dopadových štúdii a testovania.

Prijímanie rozhodnutí sa deje vo vede a znamená to to, že na príklad na základe prieskumu v určitej geografickej oblasti (napr. Slovensko) zistíme, koľko máme výskytu srdcovocievnych ochorení, rakoviny, AIDS atď. a na základe toho sa postaví množstvo nemocníc, ktoré sú potrebné na zvládnutie určitého množstva pacientov v danej oblasti.

Tu odpadá „nutnosť“ rozhodovať tak, ako je tomu zvykom dnes v politike či iných štandardných inštitúciách, kde na rozdiel od vedeckých hypotéz či teórii sa formulujú špekulatívne vyjadrenia bez reálnych dôkazov a testovania (tu tiež hrá dôležitú úlohu zisk z danej činnosti a nie ľudský záujem ako to bolo písané už v predošlých častiach).

Na druhej stane, vedecké teórie okrem toho, že vysvetľujú prečo sa niečo stalo, sú formované obrovským množstvom empirických dôkazov (formou riadeného pozorovania) a experimentov, ktorých výsledky boli opakovane reprodukované za tých istých podmienok. Teórie vznikajú formulovaním hypotéz, ktoré sa snažia vysvetliť pozorovaný jav atď., ale stále chýba dostatočné množstvo experimentálnej evidencie na formovanie vedeckej teórie.

Vedecké zákony majú podobnú štruktúru ako teórie s tým rozdielom, že popisujú čo sa stalo.

V prírodných vedách, ktoré sa snažia popísať určité prírodné javy akými sú gravitácia, ľudské správanie, evolúcia, mikroorganizmy spôsobujúce ochorenia, atď. sa na overenie svojich zistení používa experimentálna vedecká metóda.

Počas experimentu sa môže jedna alebo viac nezávislých premenných jednotiek meniť organizovaným spôsobom a testovať účinky týchto zmien na závislé premenné jednotky, ktoré sa merajú, zaznamenávajú, overujú a analyzujú, aby sa dospelo k záveru.

Príkladom experimentálneho výskumu môže byť práca Louisa Pasterura (1822-1895), ktorý vysvetlil tzv. „Spontánnu tvorbu mikróbov“.

Navrhol experiment na otestovanie toho, či by sterilný živný vývar mohol spontánne generovať mikrobiálny život. Preto navrhol dva pokusy. V obidvoch prípadoch pridal do skúmaviek výživný vývar a následne dal vývar prevariť do bodu varu, aby zabil všetky existujúce mikróby.

Prvú uzavretú skúmavku v experimente číslo jedna otvoril, tým že rozbil jej vrch, keďže bola hermeticky uzavretá a vystavil ju prachovým časticiam zo vzduchu, ktoré padli do otvorenej skúmavky.

Druhú skúmavku v druhom experimente nechal hermeticky uzavretú bez možnosti kontaktu z vonkajším prostredím.

Vývar v rozbitých fľašiach sa rýchlo zakalil – znamenie o aktivite mikrobiálneho života. Experiment Louis Pasteur teda vyvrátil predstavu o spontánnej generácii mikróbov a môže byť opakovaný v laboratóriách po celom svete.

Vedecká metóda

Hore spomenuté systematizované metódy skúmania sú súčasťou vedeckej metódy. Projekt Venus sa snaží o „aplikáciu vedeckej metódy na sociálny systém“ a snaží sa o odstránenie špekulatívnych tvrdení, kultúrnej indoktrinácie a iných javov, ktorých sme svedkami dnes v politike, ekonomike atď.

Takže ako by to mohlo fungovať?

Proces prijímania rozhodnutí v tejto ekonomike by nebol založený na názoroch politikov, podnikov alebo národných záujmov, ale skôr by všetky rozhodnutia boli založené na stave nových technológií a nosnej kapacity Zeme tak ako som písal v časti 2B. Počítače by mohli poskytnúť tieto informácie elektronickými snímačmi v celom priemyselnom, fyzickom komplexe, aby dospeli k vhodnejším rozhodnutiam.

Testovanie rozhodnutí sa dialo pomocou vedeckej metódy, aby sa zaručilo to, že rozhodnutia budú mať výsledky, ktoré popisujú.

Prijímanie rozhodnutí tiež znamená, že napríklad, so senzormi rozšírenými do poľnohospodárskej oblasti by počítačové systémy riadili a kontrolovali poľnohospodárstvo monitorovaním vodného stĺpca, hmyz, škodcov, choroby rastlín, živiny v pôde atď. Spracované informácie nám umožnia dospieť k vhodnejšiemu rozhodovaniu na základe spätnej väzby z prostredia.

To tiež znamená, že určité rastliny potrebujú určité množstvo živín nato, aby mohli optimálne rásť v danej geografickej oblasti. Množstvo živín, ktoré rastliny potrebujú sa určí testovaním a po zistení optimálneho množstva sa parametre zadajú do systému. Ten pri poklese živín dá príkaz na ich doplnenie automatizovaným re-distribučným systémom. Ak by vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky došlo k nadmernej akumulácii solí v pôde, ktorá by mohla zapríčiniť vysoké toxické hladiny a poškodenie rastlín, systém bude naprogramovaný ako optimálne intervenovať.

Samotný systém je optimalizovaný najnovšími informáciami od ľudí, iných zariadení a senzorov, aby mohol pokryť ľudské potreby v danom čase.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na