OD PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU K ZDROJOVEJ EKONOMIKE – 2.A. ČASŤ

0

Predchádzajúca časť tu

Druhá časť bude delené na tri menšie podčasti A, B a C. Prečítajte si podčasť A.

Ekonomika, ktorá zakladá na fyzickom referente

Ako vymeniť zastaraný mechanizmus ponuky a dopytu?

V prvom rade je treba chápať, že budúcnosť práce vzhľadom na exponenciálny rast technológii je nereálna a danú tému sa venujem v článku Internet Vecí.

Aby sme mohli na danú tému hovoriť, musíme si vyjasniť niekoľko pojmov. Niekto mi raz povedal, že by to bolo ťažké bez peňazí, hlavne ak by mal každý „milión potrieb“.

Tu však treba rozlišovať medzi základnými ľudskými potrebami a túžbami. Túžby sú nekonečné a tým pádom nenaplniteľné v plnom rozsahu (hore som už spomenul reklamný priemysel, ktorý vytvára nové umelé hodnoty a teda aj nové túžby, aby podpori i cyklickú spotrebu).

Základné ľudské potreby sú napríklad: zdravé jedlo, bezpečnosť, relevantné vzdelanie a výchova, čisté životné prostredie, ubytovanie, zdravotná starostlivosť, atď.

Základné ľudské potreby majú všetci ľudia rovnaké a môžu zároveň slúžiť ako spoločná cesta prekonávania kultúrnych rozdielov.

To, čo teraz popíšem, môže byť dosiahnuteľné len za predpokladu, že obyvateľstvo prejde postupnou edukáciu a zmenou hodnôt v oblasti využívania nového systému, ktorý sa nezakladá na predpokladoch trhového hospodárstva s peňažným prerozdeľovaním a vykorisťovania planéty a jej obyvateľstva kvôli umelo vytvorenému zisku (inak by to nefungovalo).

To, čo ľudia potrebujú a to čo sa môže vyrobiť, determinujú len planetárne zdroje, nosná kapacita Zeme(1) a stav vedy a technológie. Preto by bolo najvhodnejšie najprv urobiť inventúru planetárnych zdrojov, aby sme mali čo v najväčšom detaile vedomosti ohľadom zdrojov na planéte, akými sú napríklad: nerastné suroviny, technický personál, továrne atď.

Ďalším krokom, ktorý dopomôže determinovať potreby obyvateľstva s presnosťou na jednotlivca sú dnešné technológie ako napríklad internet vecí (IoT). Senzory, ktoré sa používajú v IoT môžu s veľkou presnosťou merať ľudské potreby, zdravotný stav, dostupnosť potravín a iných tovarov a služieb. Umelá inteligencia Vám môže navrhnúť najvhodnejšie jedlá pre Váš aktuálny zdravotný stav poprípade Vás edukovať o príčinách vzniku Vašich chorôb, aby ste v budúcnosti mohli nastaviť svoj spôsob života tak, aby ste ho mohli žiť čo najplnohodnotnejšie.

Hore uvedenú interakciu môžeme popísať ako konvergencia komunikačného internetu s internetom s obnoviteľnou energiou a automatizovaným logistickým internetom v inteligentnom, interoperabilnom (súčinnosti a spolupráce) systéme internetového pripojenia. Toto v dnešnej dobe nazývame aj treťou priemyselnou revolúciou (podľa schém, ktoré poskytuje J. Rifkin).

Teraz existuje 11 miliárd senzorov, ktoré spájajú zariadenia s internetom vecí a do roku 2030 sa pripojí k prírodným zdrojom, výrobným linkám, skladom, dopravným sieťam, elektrickej sieti a recyklačným tokom 100 miliárd senzorov a implantuje sa do domácností, kancelárií, obchodov a vozidiel – neustále odosielajúc obrovské množstvá dát (Big Data) do internetu energetiky, logistiky a komunikácie.

Ktokoľvek bude môcť pristupovať k internetu vecí a používať veľkú kolekciu dát (Big Data) a analýzy na vývoj prediktívnych algoritmov, ktoré môžu zvýšiť efektívnosť, dramaticky zvýšiť produktivitu a znížiť marginálne náklady na výrobu a distribúciu fyzických vecí vrátane energie, výrobkov a služieb takmer na nulu, rovnako ako teraz s informačným tovarom.

Inteligentná továreň, tiež niekedy nazývaná “továreň budúcnosti”, je základným kameňom prebiehajúcej priemyselnej revolúcie. Je väčšinou zastúpená ako súhrn všetkých technológií priemyslu 4.0: kyberneticko-fyzikálne systémy – fyzické aktíva spojené s digitálnymi dvojčatami(2) – priemyselný internet vecí (IIoT), dátová analýza, aditívna výroba (3D tlač) a umelá inteligencia.

Tak ako by to mohlo fungovať?

V každodennom živote senzory zakomponované do tovární, ciest, budov, obalov od potravín, oblečenia, vlakov, káblov, nábytku, ľudského teľa, poľnohospodárskej pôdy atď. môžu poskytnúť dôležité informácie o potrebách ľudí, ale aj ich činnostiach, ktoré môžu pomôcť pri navrhovaní nových tovarov a služieb (poprípade produkciu existujúcich), ktoré sú odvodené z dát priamo od používateľa alebo používateľov a priamo porovnávané s dostupnosťou planetárnych zdrojov, prirodzenou regeneračnou schopnosťou Zeme(3) a schopnosťou produkovať v danom čase, aby sa vytvorila dynamická rovnováha.

Potreby sa tiež dajú zistiť priamo od ľudí, tak že sa ich spýtate, čo chcú (prostredníctvom prieskumu každého jedného jednotlivca).

Ako by to mohlo vyzerať v praxi?

Po prebudení z postele, ktorá aktívne meria vašu telesnú teplotu a porovnáva ju s inými biologickými dátami, ako napríklad poloha teľa, dýchanie, tepová frekvencia atď., pre optimalizáciu kvality Vášho spánku regulujúc výšku a tvrdosť vankúša alebo iných častí postele či teplotu na Vašej strane matracu atď., sa vyberiete do kuchyne, aby ste sa najedli.

Vaše preferencie z predošlej interakcie so systémom sú uložené a v prípade potreby doplnenia potravín, ktoré Vaša chladnička aktívne monitoruje sú automaticky doplnené. Vzhľadom k tomu, že vaša chladnička komunikuje s rôznymi zariadeniami na sieti, tiež dokáže merať pomocou chemických a biologických senzorov stav kvality potravín. Tieto senzory môžu byť zabudované v štandardizovaných obaloch od potravín a preto vie danú potravinu vyradiť alebo v prípade blížiacej sa závadnosti Vám ju ponúknuť, aby nevznikol odpad. Tiež komunikáciou s inými systémami vaša chladnička vie, že na dnes máte naplánovanú fyzickú aktivitu (turistika) pri ktorej miniete oveľa viac kalórii a po takejto činnosti máte zvyčajne chuť na jahodový nápoj, tak sa Vás opýta či aj dnes budete mať chuť na niečo podobné.

Ak je vaša odpoveď pozitívna systém dá požiadavku na doplnenie daného tovaru. Táto informácia putuje do inventárneho systému, kde sa porovnáva so stavom zásob s produkčnou schopnosťou v danom čase.

Inými slovami, každá fyzická časť má svoj „žijúci“ digitálny model (digitálne dvojča), ktoré okrem iného dokáže predikovať chyby v systémoch (opotrebovanie motora chladničky atď.), budúce požiadavky (jahodový nápoj, zvýšenie produkcie atď.), atď. , tiež ponúknuť optimalizačné alebo zmierňujúce opatrenia (nový algoritmus, ktorý môže zoptimalizovať chod motora, navrhnúť nové ložiská, atď.). V konečnom dôsledku tiež dokáže predpovedať príležitosti nových aplikácií systémov porovnávaním dát tisícov/miliónov/miliárd digitálnych dvojčiat na sieti.

Preto dopyt a ponuka v zmysle trhovej ekonomiky s peňažným prerozdeľovaním je zastaraný mechanizmus, ktorý okrem iného produkuje nežiadúce správanie vrátane podnetov pre korupciu, krádež a chamtivosť (niektoré ohromné environmentálne a sociálne dopady sme popísali v prvej časti).

V konečnom dôsledku hovoríme o úplnej automatizácii väčšiny práce (okrem kreatívnej), tak aby ľudia mohli naplniť svoj potenciál bez obmedzení kúpnej sily, negatívnych environmentálnych & sociálnych dopadov ako je tomu dnes.

Cieľom nového systému nazývaného „ekonomika založená na zdrojoch“ je podporiť nový stimulačný systém, ktorý už nie je zameraný na plytké a do seba zamerané ciele bohatstva, majetku a moci. Finančné prekážky dnes predstavujú obrovské obmedzenia inovácie, individuálnej tvorivosti a osobnej motivácie. V Projekte Venus (výskumné centrum Venus, Florida), ktorý navrhuje „ekonomiku založenú na zdrojoch“ by peniaze neboli potrebné na dosahovanie alebo tvorbu, keďže by boli k dispozícii prostriedky, ktoré by slúžili všetkým ľudským potrebám.

Aj keď som v pravej časti popísal len jednu časť automatizácie, ktorá by mohla byť aplikovaná podobne sa dá aplikovať na oblasť výroby (inteligentná továreň) alebo logistiky či iných častí. V konečnom dôsledku hovoríme o re-dizajne celej kultúry vrátane výstavby veľkých mestských systémov, aby podporili v čo najväčšom rozsahu všetky ľudské potreby a aby nové technológie mohli byť využité v ich plnom potenciále bez obmedzení integrácie do starých štruktúr dnešných miest (a nehovorím o „smart cities“ v dnešnom ponímaní).

V tejto časti sme si čiastočne ukázali ako sa dá nahradiť trhová ekonomika s peňažným prerozdelením, kde peniaze nereprezentujú nič reálne, teda nereferujú k žiadnej fyzickej veci akou sú napríklad naše planetárne zdroje, ktoré v celej ich komplexnosti potrebujeme na to, aby sme prežili.

Ako návrh sme si načrtli náhradu ponuky a dopytu v novom ekonomickom systéme „ekonomike založenej na zdrojoch“, ktorá referuje k planetárnym zdrojom, nosnej kapacite Zeme a prirodzenej regeneračnej schopnosti Zeme. Inými slovami, Projekt Venus ponúka komplexný plán pre sociálnu rekultiváciu, v ktorej budú ľudské bytosti, technológie a príroda schopné koexistovať v dlhodobom, udržateľnom stave dynamickej rovnováhy.

Definície pojmov:

  1. Nosná kapacita Zeme – Únosnosť biologického druhu v prostredí je maximálna veľkosť populácie druhov, ktorú môže životné prostredie trvalo udržať na neurčito, vzhľadom na potraviny, životné prostredie, vodu a ďalšie potreby dostupné v životnom prostredí. Pre ľudskú populáciu sú považované komplexnejšie premenné jednotky ako napríklad sanitácia, zdravotná starostlivosť atď.

  1. Pojem Digitálne dvojčatá sa vzťahuje na digitálnu repliku fyzických aktív (fyzické dvojča), procesov a systémov, ktoré možno použiť na rôzne účely. Digitálna reprezentácia poskytuje prvky a dynamiku toho, ako zariadenie Internetu vecí (IoT) funguje a žije počas celého jeho životného cyklu.

Digitálne dvojčatá integrujú umelú inteligenciu, strojové učenie a softvérovú analýzu s údajmi na vytvorenie žijúcich digitálnych simulačných modelov, ktoré sa aktualizujú a menia, v momente, keď sa ich fyzické náprotivky menia. Digitálne dvojčatá sa nepretržite učia a aktualizujú z viacerých zdrojov, aby čo najpresnejšie reprezentovali reálny charakter, pracovné podmienky alebo polohu v reálnom čase. Tento učiaci sa systém sa učí sám od seba pomocou údajov so snímačov, ktoré prenášajú rôzne aspekty jeho prevádzkových podmienok; od odborníkov, ako sú inžinieri s rozsiahlymi a relevantnými poznatkami v odvetví; z iných podobných strojov; z inej podobnej flotily strojov; a z väčších systémov a prostredia, v ktorých môže byť súčasťou. Digitálne dvojičky tiež integruje historické dáta z minulosti používania stroja do svojho digitálneho modelu.

V rôznych priemyselných odvetviach sa dvojčatá využívajú na optimalizáciu prevádzky a údržby fyzických aktív, systémov a výrobných procesov. Sú formujúcou technológiou pre Priemyselný internet vecí, kde fyzické objekty môžu žiť a interagovať s inými strojmi a ľuďmi.

Atď.

  1. Prirodzená regeneračná schopnosť Zeme – Schopnosť ekosystémov vyrábať užitočné biologické materiály a absorbovať odpadové materiály vytvorené ľuďmi pomocou systémov súčasného manažmentu a technológií ťažby.

Atď.

Pokračovanie:

Časť 2B.

Ekonomika založená na zdrojoch: Využívanie experimentálnej vedeckej metódy na vyhodnocovanie svojich mechanizmov.

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na