Ako blízko je svet ku katastrofickému kolapsu gigantických oceánskych prúdov ešte nevieme, no zastaviť globálne otepľovanie je naliehavejšie ako kedy predtým, tvrdia vedci.

2500

Ďalší výskum tento týždeň (piatok, 13. Apríla, 2018) ukázal, že masívna vrstva ľadu v Grónsku sa topí najrýchlejšie za posledných 450 rokov. Fotka: Nick Cobbing/Greenpeace

Musíme sa za každú cenu vyhnúť akémukoľvek narušeniu Golfského prúdu, pretože práve on reguluje globálne teploty, varujú vedci. Varovanie prišlo po tohtotýždňových* zisteniach, že systém je na svojom minime za posledných 1600 rokov.

Predchádzajúce kolapsy hoci ohromného, o to viac citlivého systému, sprevádzali tie najextrémnejšie dopady v histórii klímy. Aby sme boli konkrétni, tak napríklad Európa bola vystavená mrazivým zimám. Oslabenie Golfského prúdu však prinesie aj ďalšie závažné zmeny v klíme, ako napríklad omnoho silnejšie búrky v Európe, rýchlejší vzostup hladiny morí na východnom pobreží USA či predĺženie období sucha v Saheli, Afrika.

Nové výsledky vedcov značne znepokojujú, pretože globálne otepľovanie má už dnes siahodlhý dopad na oceánske prúdenie a nepredvídateľnosť bodu zvratu.

Prúdy, ktoré prinášajú teplú vodu v Atlantiku smerom na sever k pólom, kde sa ochladzujú, klesajú a vracajú sa na juh, patria k najvýznamnejším regulantom klímy, ktoré sa pohybujú na severnej pologuli. Systém, oficiálne pod názvom Severoatlantický poludníkový otáčavý prúd (AMOC), oslabol od roku 1950 o 15% jednak kvôli roztápajúcemu sa grónskemu ľadu, ale aj kvôli ohrievajúcemu sa oceánu. Výsledkom je, že morská voda je na jednej strane menej hustá, na strane druhej vzostupnejšia.

To je naozaj masívne spomalenie – pre porovnanie, rovnaký efekt by malo zastavenie všetkých riek sveta trikrát alebo stopnutie najväčšej rieky sveta, Amazonky, 15-krát. „Takéto oslabenie nikto nezažil za posledných 1600 rokov, čo siaha ďaleko za časy, kedy začali vôbec prvé pozorovania. Navyše, nové analýzy ukazujú, že oslabenie sa zrýchľuje.“

Cirkuláciu oceánu v Atlantiku zabezpečujú teplé prúdy tečúce pri hladine a studené prúdiace pri dne, ktoré sa vracajú

648932_golfsky-prud-pocasie-ochladenie-chladna-zima

„Vďaka výskumom o klíme v minulosti vieme, že zmeny v AMOC-u boli jedny z najrušivejších a najvplyvnejších v histórii klímy,“ nechal sa počuť prof. Stefan Rahmstorf  ako jeden zo svetových oceánografov na Postdam inštitúte pre výskum vplyvu klímy v Nemecku, ktorý viedol niektoré nové výskumy. Počas poslednej doby ľadovej sa zimné teploty na niektorých miestach v priebehu troch rokov zmenili aj o 10 stupňov.

„Pracujeme so systémom, ktorý je v istom smere značne nelineárny, takže zahrávať si s ním je veľmi nebezpečné, pretože môže nepríjemne prekvapiť,“ povedal. „Kiežby sme vedeli, kde je bod zvratu. Mali by sme ale robiť všetko pre to, aby sme nenarušili AMOC. O dôvod viac, prečo skoncovať s globálnym otepľovaním čím skôr.“

Oceánograf Peter Spooner, z Univerzity College London, sa podelil o svoje znepokojenie: „Miera zmien, ktoré sme objavili, mnohých prekvapila, vrátane mňa, a poukazuje na výrazné zmeny v budúcnosti.“

Kolaps AMOC-u by znamenal pre západnú Európu menej tepla ako doposiaľ, čím by bol región vystavený drsnejším zimám. Podobný scenár sme mali možnosť zhliadnuť v extrémnej podobe vo filme Deň po zajtrajšku. V minulosti totižto už došlo k rozsiahlemu kolapsu hlbokomorských ekosystémov.

No s oslabením AMOC-u nás môžu zasiahnuť silnejšie vlny horúčav – a to z jednoduchého dôvodu – ochladenie vôd na severnej pologuli potrvá nejaký čas, a to nehovoríme už o ochladení priľahlej súše. Na druhej strane studené vody vplývajú na atmosféru a to takým spôsobom, ktorý umožňuje teplému vzduchu prenikať na európsky kontinent; podobnú situáciu sme zažili v roku 2015.

Tento týždeň prebehol ešte jeden výskum, ktorý odhalil, že v Grónsku sa topí masívna vrstva ľadu najrýchlejšie za posledných 450 rokov. Tento príliv studenej vody oslabí AMOC aj v budúcnosti, kým človekom vyvolaná klimatická zmena neskončí. Vedci ale netušia, ako rýchlo bude toto oslabovanie pokračovať alebo kedy dosiahne svoj vrchol a dôjde tak ku kolapsu.

„Už mnohí sa pokúšali zistiť pomocou počítačových modelov, kedy príde ten deň D,“ prezradil Rahmstorf. „Ich výsledky sa však v značnej miere od seba líšili, pretože výsledky závisia od veľmi nepatrnej rovnováhy v hustote – ide o mieru distribúcie teplôt a salinity v oceánoch. Aktuálne nie sme schopní vytvoriť spoľahlivé modely.“

„Dúfame však, že v blízkej budúcnosti učiníme krok vpred. Venujem sa tejto práci vyše 20 rokov, no ešte stále sme nepochopili, prečo sa modely tak výrazne líšia, keď príde na citlivosť AMOC-u,“ dodal Rahmstorf.

Napriek tomu Rahmstorf poznamenal, že medzinárodná klimatická dohoda z roku 2015 ponúka nádej na lepšie časy, ak sa jej ciele a záväzky splnia: „Ak udržíme nárast teplôt pod rizikovou hranicou 2°C, ako sa dohodlo v Paríži, osobne si myslím, že sa vystavujeme menšiemu riziku dosiahnutia bodu zvratu.“

_____________________
* správa je z 13. apríla 2018

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na