OTÁZNIKY NAD TRAGICKOU SMRŤOU JÁNA DUCKÉHO (01/1999)

0
819
Niektoré odpovede sú zrejmé už dnes

Uplynulé dni boli na udalosti viac ako bohaté. Dominovali tu, žiaľ, také, ktoré nadlho ostanú v spomienkach. Šokom pre všetkých občanov Slovenska bola vražda bývalého niekoľkonásobného ministra vlády Slovenskej republiky, exposlanca Národnej rady Slovenskej republiky a donedávna generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu Jána DUCKÉHO. V novodobej histórii Slovenska je to po prvýkrát, čo sa obeťou vraždy stál človek výrazne politicky činný. Dohady okolo jeho násilnej smrti sa rozprúdili takmer vzápätí. Je smutné, avšak príznačné, že aj z tejto tragickej smrti sa súčasná vládna moc snaží vytĺkať politický kapitál. Hoci vyšetrovanie vraždy bolo a ešte je vo fáze, kedy by si žiaden súdny človek nedovolil kategoricky kohokoľvek obviniť, koaliční novinári, zrejme na podnet svojich chlebodarcov, smelo vydávajú najrôznejšie hypotézy a dôkazy. Pozornosť sa sústredila najmä na aktivity Jána Duckého v oblasti strategického podnikania. Pozrime sa na to bližšie.

Predmetom útokov bol už pred parlamentnými voľbami

Ešte v čase, keď zúril predvolebný boj, verejne na obrazovke Televízie VTV v diskusnej relácii sľúbil súčasný minister hospodárstva ČERNÁK vtedajšiemu riaditeľovi plynární DUCKÉMU, že keď opozícia vyhrá voľby, všetko mu vráti aj s úrokmi. Zrejme mal vtedy na mysli skutočnosť, že argumentačne pri každej verejnej diskusii s DUCKÝM prehrával na body. Presne to sa aj stalo.

Hneď po svojom nástupe do funkcie ČERNÁK DUCKÉHO odvolal z funkcie generálneho riaditeľa plynárenského priemyslu a súčasne v súčinnosti s ministerkou financií SCHMÖGNEROVOU a ministrom vnútra PITTNEROM nariadili hĺbkovú kontrolu v celom štátnom podniku.

Schmögnerová i Černák s Pittnerom vynášali rozsudky vopred

Hoci inšpektori ešte ani nevstúpili do budovy generálneho riaditeľstva plynárenského priemyslu, tak ČERNÁK, ako aj SCHMÖGNEROVÁ a PITTNER vynášali rozsudky. V bohato mediálne pokrývanej forme tvrdili, že DUCKÝ porušoval zákony a dopredu “vedeli”, akých činov sa dopustil. Na tomto mieste je potrebné povedať, že napriek enormnej snahe sa dodnes nepodarilo dokázať ani jedno z tvrdení súčasných ministrov. Pre novinárov to v závere uplynulého týždňa potvrdil aj jeden z riadiacich pracovníkov vyšetrovacieho tímupovereného hľadať dôkazy proti DUCKÉMU.

Jediné, čo zistili, bolo, že v plynárňach bolo porušených niekoľko vnútropodnikových predpisov. V čase najsilnejšej kampane sa proti obvineniam DUCKÝ nemohol brániť, pretože bol mimo územia republiky. Na Slovensko sa vrátil v závere uplynulého týždňa a svoje vysvetlenie a obhajobu mal pripravené na pondelkovú tlačovú besedu, na ktorej sa mal zúčastniť so súčasným manažmentom plynární. Nesporne by bol svoje stanoviská obhájil.

Fakty svedčia v prospech bývalého riaditeľa SPP

Nik nemôže poprieť, že pod vedením Jána DUCKÉHO dosiahol Slovenský plynárenský priemysel najväčší rozvoj vo svojej histórii. Tento najziskovejší slovenský podnik má za uplynulý rok obrat vyše 40 mld. korún, čo je zhruba 10 % tvorby hrubého domáceho produktu celej republiky. Pritom vykázal zisk bezmála 10 mld., predstavujúcich 25-percentnú rentabilitu, čo je v našich podmienkach pre výrobný podnik takmer nepredstaviteľné.

Plynárne pritom dokázali pokrývať takmer všetky požiadavky na plynofikáciu miest a obcí, čo nás v súčasnosti radí v tejto oblasti na prvé miesto v Európe. Len vlani investoval Slovenský plynárenský priemysel do plynofikácie miest a obcí vyše 7 mld. korún. DUCKÝ dokázal sanovať aj stratové podniky, a tak vďaka kúpe nepredajných akcií Slovenským plynárenským priemyslom neprišli o zamestnanie tisícky pracovníkov strojárenských podnikov, medzi ktoré patrí aj Dubnica, Martin a ďalšie.

Popri tom plynárne investovali aj do oblasti spoločenského života, kultúry a športu. Bez ich finančnej intervencie by nebolo možné uskutočniť najväčšie športové podujatia na európskej a svetovej úrovni, ktoré nás zviditeľňujú pred svetom.

Čo je však pre občanov najdôležitejšie, je skutočnosť, že plynárne pod vedením Jána DUCKÉHO držali cenu plynu pre obyvateľov na sociálnej úrovni, čo umožňovalo dostupnosť tohto média fakticky pre všetky vrstvy. A to je fakt, ktorý už o niekoľko týždňov nebude pravda, pretože nové vedenie tohto podniku ohlásilo 100-percentné zvýšenie ceny plynu pre domácnosti.

Tŕňom v oku vždy bola politická orientácia J. Duckého

Prečo sa teda voči Jánovi DUCKÉMU, ktorý – žiaľ, musíme už hovoriť v minulom čase – bol jedným z najuznávanejších a najskúsenejších manažérov, rozvinula taká antipropaganda? Odpovedí je niekoľko. V prvom rade to bola jeho politická orientácia, ktorá bola vždy tŕňom v oku súčasnej koalícii.

Vedel o snahách súčasnej vlády poškodzujúcich slovenskú ekonomiku

Pes je však zakopaný niekde inde. Treba sa pozrieť na súčasné aktivity ministra ČERNÁKA a celej vládnej koalície. Len pred niekoľkými dňami transformoval minister dopravy a spojov PALACKA Slovenské telekomunikácie zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Telekomunikácie urobili za posledné štyri roky obrovský krok vpred a dnes spolu s plynárňami a ďalšími strategickými podnikmi patria k najprosperujúcejším firmám na Slovensku. Prečo teda transformácia? Nuž preto, že ich chce súčasná vláda privatizovať či, lepšie povedané, dať akejsi zahraničnej firme.

Podobný osud stíha v týchto dňoch aj národného leteckého prepravcu Slovenské aerolínie. Pripomeňme si udalosti okolo VSŽ a mnohé ďalšie, kde vždy ide o spochybňovanie všetkého, čo za vlády V. Mečiara bolo pre slovenskú ekonomiku prínosom.

Začínajú sa črtať odpovede

Tieto skutočnosti sú čiastočne odpoveďou na to, prečo súčasná vláda tak zúrivo útočila na DUCKÉHO. Jednoducho potrebovala pripraviť predpolie napríklad na privatizáciu tejto časti slovenskej energetiky. A DUCKÝ to vedel a vedel aj obhájiť svoje stanoviská.

Preto sa neodbytne natíska otázka, komu vlastne prospela smrť jedného z najschopnejších slovenských manažérov. Nehovoriac o tom, že Ján DUCKÝ mal dostatok kritických argumentov na činnosť súčasnej vlády a aj ministra hospodárstva ČERNÁKA.

Škandalizáciu nezastavila ani tragédia

Hoci je smrť Jána DUCKÉHO zatiaľ nevyjasnená, bez výhrad ju možno označiť za prvú vraždu politika v novodobej histórii Slovenskej republiky. Škandalizácia a diskreditácia však pokračuje aj po jeho smrti. O úrovni viacerých novinárov, vydávajúcich sa za vzor demokracie a ochrancov ľudských práv, svedčí aj incident, ktorý sa udial na pohrebe.

Napriek nesúhlasu pozostalých sa najmä redaktori televízie Markíza a viacerých českých televíznych spoločností snažili všemožne dostať do miestnosti poslednej rozlúčky s Jánom DUCKÝM. Keď sa im v tom usporiadateľská služba snažila na základe priania pozostalých zabrániť, vyvolávali konflikty, ktoré pietny obrad narušovali a dehonestovali.

Konflikt vyvrcholil po smútočnom akte, kedy sa spomenutí novinári snažili za každú cenu dostať do blízkosti Vladimíra MEČIARA. Posledná rozlúčka s Jánom DUCKÝM sa zvrhla, jednoznačne “zásluhou” niektorých novinárov naklonených súčasnej vládnej moci, na nechutnú ťahanicu medzi prítomnými účastníkmi pietneho aktu a novinármi, z ktorej sa novinári opäť snažia vytĺcť politický kapitál a diskreditovať Vladimíra MEČIARA.

Žiaľ, všetko nasvečuje tomu, že tak robia prinajmenšom s tichou podporou niektorých predstaviteľov súčasnej vládnej moci…

MARIÁN KARDOŠ

(Článok pochádza z týždenníka Hnutia za demokratické Slovensko s názvom Slovensko do toho!, z čísla 3/1999, ktoré vyšlo 21. januára 1999)

Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z diskusie
Upozorniť ma na
guest
0
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre