OTCOVSKÉ VOĽNO PO PÔRODE OPÄŤ V NEDOHĽADNE, KOALÍCIA A ĽSNS OPOZIČNÝ NÁVRH NEPODPORILI

0
117
Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com

Novela zákona o sociálnom poistení poslankyne Simony Petrík v pléne opäť neprešla a Slovensko tak zostáva v otázke otcovskej dovolenky na chvoste Európy.

Poslankyňa Simona Petrík predložila opätovne svoj návrh novely zákona do parlamentu, no ten neprešiel do druhého čítania. Poslankyňa navrhovala, aby sa okruh nemocenských dávok poskytovaných z nemocenského poistenia rozšíril o dávku otcovskej popôrodnej starostlivosti, tzv. otcovskú dovolenku.

Novela počítal s tým, že otec by získal počas šestonedelia matky a dieťaťa po dobu 2 týždňov platené voľno s nárokom na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne. Nárok na otcovskú by mal len vtedy, ak by bol v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistený najmenej 270 dní, čo je  rovnaká podmienka ako v prípade poskytovania materskej.

Ako uvádza dôvodová správa Simony Petrik, “účelom otcovského je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa. Otec je po narodení dieťaťa nezastupiteľný pri starostlivosti o staršie deti počas pobytu manželky v pôrodnici.”

V správe sa ďalej uvádza: “Je dokázané, že otcovská „dovolenka“ vedie aj po jej skončení k väčšej angažovanosti otcov na starostlivosti o ich deti. Zdieľanie rodičovských povinností tiež zmazáva znevýhodnenie žien na trhu práce. Dnes už síce otcovia nárok na materskú majú, no nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa.”

V návrhu a správe sa zdôrazňuje, že “Slovenská republika patrí v súčasnosti k menšine členských štátov Európskej únie, v ktorých otcovské alebo obdobná podpora absentuje. V troch štvrtinách členských štátov (21 z 28) je totiž stav nasledovný:

Členský štát Právna úprava
Belgicko 10 dní, z toho prvé tri 100 % a ďalších 7 dní 82 % z predchádzajúcej mzdy (vyššia výška ako materská)
Bulharsko 15 dní, 90 % z predchádzajúceho zárobku (rovnaká výška ako materská)
Česká republika 7 dní, 70 % denného vymeriavacieho základu
Dánsko 14 po sebe idúcich dní (10 pracovných), 100 % predchádzajúcej mzdy (väčšinou viac ako materská)
Estónsko 10 pracovných dní, 100 % predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
Grécko 2 dni, 100 % predchádzajúceho príjmu (väčšinou rovnaká výška ako materská)
Španielsko 13 po sebe idúcich dní, v prípade narodenia ďalšieho dieťaťa +2 dni, 100 % predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
Fínsko 54 dní, platba závisí na predchádzajúcom príjme, až 75 % z predchádzajúceho príjmu, minimálne však 23,92 eur za deň (iný spôsob stanovenie výšky ako u materskej)
Francúzsko 11 pracovných dní, 100 % predchádzajúceho obmedzeného príjmu, pre verejný sektor obmedzený nie je (rovnaká výška ako materská)
Maďarsko 5 dní behom prvých dvoch mesiacov života dieťaťa, 100 % predchádzajúceho platu (väčšia výška než materská)
Taliansko 1 deň 100 % predchádzajúcej mzdy (vyššia než materská), je možné previesť so súhlasom matky jeden pracovný deň z materskej na otca
Litva 28 dní po narodení dieťaťa, 100 % z predchádzajúceho obmedzeného príjmu (rovnaká výška ako materská)
Luxembursko 2 dni 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
Lotyšsko 10 kalendárnych dní (8 pracovných), 100 % z predchádzajúcej mzdy (vyššia než materská)
Malta 2 dni 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
Holandsko 2 dni 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
Poľsko 14 dní 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
Rumunsko 5 pracovných dní (ďalších 10 v prípade, že otec navštevuje kurzy starostlivosti o dieťa), 100 % predchádzajúceho príjmu (vyššia výška než materská)
Švédsko 14 dní, 80 % z predchádzajúceho obmedzeného príjmu (väčšinou rovnaká výška ako materská)
Slovinsko 90 kalendárnych dní , prvých 15 dní 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská), potom základná pevná čiastka
Spojené kráľovstvo 14 dní 90 % priemerného mesačného príjmu, ak osoba zarába menej ako 167 eur za týždeň, alebo pevná čiastka (obdobná výška ako u materskej)

Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky (2017)

Novelu zákona v hlasovaní nepodporili koaliční poslanci, z ktorých sa väčšina zdržala, okrem poslancov za MOST-HÍD Kataríny Csefalvayová a Martina Fedora, ktorý hlasovali ZA. Návrh nepodporil jediný opozičný klub, a to ĽS Naše Slovensko. Väčšina nezaradených poslancov návrh novely podporila.

Snahy o legislatívne zakotvenie takéhoto, v Európe už štandardného sociálneho benefitu nie sú nové. Tá istá nezaradená poslankyňa predložila rovnakú novelu zákona aj v roku 2017, no parlament ju ani vtedy nepodporil.

Pritom vtedajší premiér Robert Fico v máji 2017 sám avizoval, že „otec si bude môcť vybrať platenú dovolenku v priebehu jedného mesiaca od narodenia dieťaťa. A táto dovolenka bude platená tak, že pôjde o 10 dní v priemernej mzde, ktorú tento človek zarábal”, no jeho ministerstvo práce predložilo ani jeden návrhy novely zákona.

Návrh týkajúci sa novely Zákonníka práce predložil poslanec za KDH Július Brocka už v roku 2007 a opakovane v roku 2015, podľa ktorého by otcovská dovolenka trvala jeden týždeň a otec dieťaťa by ju mohol čerpať počas prvého mesiaca od narodenia dieťaťa, no taktiež nebol NRSR prijatý.

Slovensko tak naďalej zostáva jedinou krajinou aj v rámci V4, v ktorej nie je otcovská dovolenka po narodení dieťaťa zakotvená v zákone. Ak toto sociálne zvýhodnenie neposkytuje štát, na ťahu môžu byť ešte zamestnávatelia, ktorým žiaden zákon nezakazuje poskytnúť svojim zamestnancom platené voľno v čase narodenia dieťaťa.

Hoci Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení “nevidí najmenší dôvod, aby otcovská dovolenka išla na úkor zamestnávateľov”, faktom zostáva, že niektorí zamestnávatelia už takýto benefit pre pracujúcich otcov ponúkajú a zakotvili ho vo svojej kolektívnej zmluve.

Hoci pracujem v oblasti kultúry a angažujem sa v komunálnej politike, snažím sa vnímať veci kontextuálne, holisticky a v globálnom merítku. Aj preto sa dlhé roky venujem popri iných aktivitách (ako turistika, cestovanie, fotografovanie, remeslá, tvorba webov a podpora rôznych projektov) aj spracúvaniu článkov a videí o ekológii a geopolitike, s dôrazom na vojenské intervencie (priame či zástupné) západného sveta, ku ktorému sa hlásime a ktorého hodnoty máme spoluvytvárať. Na jednej strane vnímame značnú dávku neobjektívnosti a s tým spojenú absenciu či dezinterpretáciu informácií v rámci slovenských médií hlavného prúdu, na druhej strane sa neubránime záplave množstva správ tzv. alternatívy, ktoré sú často a právom označované za konšpirácie a hoaxy (teda neoverené či neoveriteľné fakty). Verím však, že nezávislé spravodajstvo môže byť aj vecné a kvalitné, a môže dotvárať objektívny obrázok reality dneška. Záleží to však na nás spoločne - na autoroch i čitateľoch /divákoch /poslucháčoch.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na