Ako občania euroatlantického spoločenstva demokracií, chceme vyjadriť našu sústrasť a solidaritu s ľudom Ruskej federácie v ich boji proti terorizmu. Masoví vrahovia, ktorí obsadili školu č. 1 v Beslane spáchali odporný teroristický čin, pre ktorý neexistuje žiadne odôvodnenie ani ospravedlnenie. Zatiaľ čo ostatní masoví vrahovia zabili deti a neozbrojených civilistov, úmyselné cielenie na toľko nevinných detí v škole je bezprecedentný akt barbarstva, ktorý porušuje hodnoty a normy nášho spoločenstva a ktorý musia všetky civilizované národy odsúdiť.
Súčasne sme hlboko znepokojený tým, že tieto tragické udalosti sú používané k ďalšiemu podkopávaniu demokracie v Rusku. Ruské demokratické inštitúcie boli vždy slabé a krehké. To, že sa v januári 2000 stal prezidentom Vladimír Putin, ich urobilo ešte slabšími. Systematicky podkopáva slobodu a nezávislosť tlače, zničil kontroly a rovnováhy v Ruskom federálnom systéme, svojvoľne uväznil ako skutočných tak aj domnelých politických súperov, z volebných kandidátok odstránil legitímnych kandidátov, prenasledoval a zatýkal vodcov mimovládnych organizácií a oslabil ruské politické strany. V nadväznosti na hrozný zločin v Beslane, prezident Putin oznámil plány na ďalšiu centralizáciu moci a presadzovanie opatrení, ktoré priblížia Rusko o krok bližšie k autoritárskemu režimu.
Vyjadrujeme tiež svoje obavy ohľadom zhoršujúceho sa správania Ruska v zahraničných vzťahoch. Zahraničná politika prezidenta Putina je stále viac poznamenaná výhražným postojom voči ruským susedom a energetickej bezpečnosti v Európe, návratom rétoriky militarizmu a ríše a odmietaním plnenia záväzkov medzinárodných zmlúv Ruska. Nástroje štátnej moci sa zdajú byť vo všetkých aspektoch ruského politického života prestavované a rastie dominancia bezpečnostných služieb. Sme presvedčení, že toto riadenie nemôže byť prijaté ako základ skutočného partnerstva medzi Ruskom a demokraciami NATO a Európskej únie.
Tieto kroky sú iba najnovšími dôkazmi, že súčasné ruské vedenie sa odpútalo od základných demokratických hodnôt euroatlantickej komunity. Západ v minulosti až príliš často mlčal a so svojou kritikou bol zdržanlivý vo viere, že kroky prezidenta Putina zlým smerom boli dočasné a dúfal, že Rusko sa čoskoro vráti na demokratickú a prozápadnú cestu. Lídri Západu naďalej prijímali prezidenta Putina tvárou v tvár rastúcim dôkazom, že krajina sa pohybuje zlým smerom a že jeho stratégia pre boj proti terorizmu produkuje menej a menej slobody. Pevne veríme, že diktatúra nebude a nemôže byť odpoveďou na problémy Ruska a veľmi reálne hrozby, ktorým čelí.[sociallocker id=2937][/sociallocker]
Vedúci predstavitelia Západu musia uznať, že naša súčasná stratégia voči Rusku zlyháva. Našou politikou sa nepodarilo prispieť k demokratickému Rusku, ktoré sme si priali a ktoré by si ľudia v tejto veľkej krajine po tom všetkom utrpení, ktoré vydržali zaslúžili. Je na čase, aby sme si premysleli, ako a do akej miery s Putinovým Ruskom spolupracovať a dať samých seba jednoznačne na stranu demokratických síl v Rusku. V tomto kritickom okamihu v dejinách, kedy Západ presadzuje demokratickú zmenu po celom svete, vrátane širšieho Blízkeho východu je nutné, aby sme sa pri posudzovaní správania Moskvy nepozerali na inú stranu, alebo nevytvárali dvojaký štandard pre demokraciu v krajinách, ktoré ležia na východe Európy. Musíme hovoriť pravdu o tom, čo sa v Rusku deje. Dlhujeme to obetiam v Beslane a desiatkam tisíc ruských demokratov, ktorí stále bojujú o udržanie demokracie a ľudskej slobody vo svojej krajine.
28. september 2004
Podpísaní:
Urban Ahlin Madeleine K. Albright Giuliano Amato
Uzi Arad Timothy Garton Ash Anders Aslund
Ronald D. Asmus Rafael L. Bardaji Wladyslaw Bartoszewski
Arnold Beichman Jeff Bergner Joseph R. Biden
Carl Bildt Max Boot Ellen Bork
Pascal Bruckner Mark Brzezinski Reinhard Buetikofer
Janusz Bugajski Michael Butler Martin Bútora
Daniele Capezzone Per Carlsen Gunilla Carlsson
Ivo Daalder Massimo D’Alema Pavol Demeš
Larry Diamond Peter Dimitrov Thomas Donnelly
Nicholas Eberstadt Uffe Elleman-Jensen Helga Flores Trejo
Francis Fukuyama Jeffrey Gedmin Bronislaw Geremek
Carl Gershmann Marc Ginsberg Andre Glucksmann
Phil Gordon Karl-Theodor von und zu Guttenberg
Istvan Gyarmati Pierre Hassner Václav Havel
Richard C. Holbrooke Toomas Ilves Bruce Jackson
Donald Kagan Robert Kagan Craig Kennedy
Penn Kemble Glenys Kinnock Bernard Kouchner
Jerzy Kozminski Ivan Krastev William Kristol
Girts Valdis Kristovskis Ludger Kuehnhardt Mart Laar
Vytautas Landsbergis Stephen Larrabee
Mark Leonard Sabine Leutheusser-Schnarrenberger
Tod Lindberg Tom Malinowski
Will Marshall Margarita Mathiopoulos
Clifford May John McCain Michael McFaul
Matteo Mecacci Mark Medish Thomas O. Melia
Sarah E. Mendelson Michael Mertes Ilir Meta
Adam Michnik Richard Morningstar Joshua Muravchik
Klaus Naumann Dietmar Nietan James O’Brien
Janusz Onyszkiewicz Cem Ozdemir Can Paker
Mark Palmer Martin Peretz Friedbert Pflueger
Danielle Pletka Florentino Portero Samantha Ravich
Janusz Reiter Alex Rondos Jim Rosapepe
Jacques Rupnik Eberhard Sandschneider
Randy Scheunemann Christian Schmidt
Gary Schmitt Simon Serfaty Stephen Sestanovich
Radek Sikorski Stefano Silvestri Martin Šimečka
Gary Smith Abraham Sofaer James Steinberg
Gary Titley Ivan Vejvoda Saša Vondra
Celeste Wallander Ruth Wedgood Richard Weitz
Kenneth Weinstein Jennifer Windsor R. James Woolsey
Pozn. List bol jedným zo série listov a vyhlásení tzv. Projektu pre nové americké storočie. Projekt pre nové americké storočie (anglicky The Project for the New American Century, skrátene PNAC) bol think tank amerických neokonzervatívcov. Cieľom PNAC bolo “povýšiť americkú globálnu vedúcu úlohu”. Organizácia uvádzala, že “americké vodcovstvo je dobré ako pre Ameriku tak aj pre svet.” Z dvadsiatich piatich ľudí, ktorí podpísali zakladajúce vyhlásenie o zásadách PNAC, desať pôsobilo v administrácii amerického prezidenta Georgea W. Busha, vrátane osôb ako Dick Cheney, Donald Rumsfeld a Paul Wolfowitz.
