PLAST V PITNEJ VODE NA CELOM SVETE, ODHAĽUJE ŠTÚDIA

2

Exkluzívne:  Testy ukazujú, že miliardy ľudí po celom svete pijú vodu s obsahom plastových čiastočiek, ktoré boli prítomné až v 83% testovaných vzorkách.

Žijeme na planéte plnej plastu. Čo to znamená pre naše zdravie? (alebo tu).

4696Priemerné hodnoty množstva plastu v 500 ml vody sa pohybujú v USA od 4,8 do 1,9 v Európe. Foto: Michael Heim/Alamy

Kontaminácia mikroplastmi zistená v pitnej vode po celom svete viedla vedcov k požiadavkám neodkladne preskúmať vplyv plastov na zdravie.

Výsledky skúmaných vzoriek vody z vodovodu z viac ako tuctu krajín analyzovali vedci pre potreby vyšetrovania spoločnosti Orb Media, ktorá sa podelila o zistenia s the Guardian. Podľa zistení až 83% vzoriek obsahovali plastové vlákna.

Spojené štáty obsadili prvé miesto s najvyššou kontamináciou, až 94%, pričom plastové vlákna vo vode z vodovodu sa našli aj vo vzorkách z budovy Kongresu, v centrále US Agentúry pre ochranu životného prostredia, či v Trump Toweri v New Yorku. Libanon a India obsadili druhé a tretie miesto.

Európske štáty, vrátane VB, Nemecka a Francúzska, mali hoci najnižšiu koncentráciu kontaminácie, ale stále to boli vysoké hodnoty – 72%. Priemerné hodnoty plastových vlákien nájdených v každej 500 ml vzorke sa pohybovali od 4,8 v Spojených štátoch po 1,9 v Európe.

Nové analýzy naznačujú všadeprítomný rozsah kontaminácie mikroplastmi v globálnom prostredí. Predchádzajúce práce sa vo veľkej miere zameriavali na znečistenie plastmi v oceánoch, z čoho vyplýva, že ľudia jedia mikroplastové čiastočky v kontaminovaných morských plodoch.

„Máme dostatok dát zo skúmania prírody, a dopad, aký to na ňu má, by nás mal rozhodne zaujímať a trápiť,“ vyjadril svoje znepokojenie doktor Sherri Mason, expert na mikroplast na Štátnej New Yorskej univerzite vo Fredonia, ktorý dozeral na analýzu od Orbu. „Ak to ovplyvní prírodu, prečo si potom myslíme, že nás sa to nedotkne?“

 

800

Zväčšený obrázok mikrovlákien zo šiat z výtoku práčky. Jedna štúdia dokonca odhalila, že flísová bunda uvoľní každým praním až 250 000 vlákien.
Fotka: Courtesy of Rozalia Project

 

Ďalšia štúdia, tentokrát uskutočnená v Írskej republike, vydaná v júni tiež našla vzorky vody kontaminovanej mikroplastmi. „Netušíme, aké sú zdravotné riziká a z toho dôvodu by sme mali byť nanajvýš opatrní a postupovať podľa zásady predbežnej opatrnosti a vynaložiť čo najviac úsilia a zistiť, aké sú reálne riziká,“ nechala sa počuť doktorka Anne Marie Mahon z Galway-Mayo Inštitútu technológie, ktorý uskutočnil výskum.

Mahon prezradila, že by sme mali obávať dvoch vecí: veľmi malých čiastočiek plastov a chemikálii alebo patogénov , ktoré sa na nich usadzujú. „Ak sa tam nachádzajú vlákna, je možné, že nanočastice sú tam tiež, no nedokážeme ich zmerať,“ a dodáva, „len čo dosiahnu rozmery nanometru, dokážu preniknúť do bunky a to znamená, že sa dostanú aj do orgánov a to nám robí starosti.“ Orbu analyzoval zachytené častice väčšie ako 2,5 mikróna, t.j. 2500-krát väčšie ako nanometer (1nm = 0,000 001 mm)

Mikroplasty priťahujú baktérie, ktoré sa nachádzajú v splaškách. Mahon dodáva: „Nejedna štúdia zistila, že na mikroplastoch sa usadzujú škodlivé patogény, ktorých zbavujeme vodu v čističkách odpadových vôd.“

Obraz o rozsahu globálnej kontaminácie mikroplastmi len začína naberať jasné kontúry, a to len vďaka štúdiám (aj tým vyššie spomenutým), ale aj štúdii v Nemecku, kde našli stopy vlákien a fragmenty vo všetkých z 24 značiek pív, ktoré testovali. Prekvapujúcou správou sú ale aj čiastočky [mikroplastov] nájdené v mede a cukre. V Paríži v roku 2015 vedci objavili mikroplasty padajúce z oblohy, a odhadli, že každoročne padne na Paríž 3-10 ton nánosu mikroplastov, a dokonca sa hromadia aj v domovoch ľudí.

Spomínaný výskum viedol Frank Kelly, profesor životného prostredia na King’s College v Londýne, a v roku 2016 vystúpil v parlamentnom vyšetrovaní VB so slovami: „Ak ich vdýchneme, mohli by potenciálne priniesť so sebou aj chemikálie do spodných častí našich pľúc a možno ich zaviesť aj do celého obehového systému.“ Po zhliadnutí výsledkov od Orb-u, Kelly prezradil Guardianu, že je nutné okamžite uskutočniť výskum, ktorý sa zameria na zdravotné riziká prijímania plastových čiastočiek.

Nový výskum testoval štandardnou technikou odstraňovania kontaminácie z iných zdrojov 159 vzoriek na Minnesotskej univerzite verejného zdravia. Vzorky pochádzali z celého sveta, vrátane Ugandy, Ekvádoru a Indonézie.

Ako mikroplasty skončia v našej pitnej vode je pre nás záhadou, ale atmosféra je jedným zo zrejmých zdrojov, pričom vlákna sa do nej dostávajú aj každodenným nosením oblečenia, z roztrhaných šiat alebo kobercov. Ďalšou samostatnou kapitolou sú sušičky – tie má takmer 80% amerických domácností – ktoré odvetrávajú priamo do otvoreného priestoru a zamorujú tak mikroplastom vzduch.

„Seriózne sa domnievame, že jazerá [a ďalšie vodné plochy] by mohli byť znečistené kumulatívnym atmosférickým odpadom,“ povedal Johnny Gasperi, z Univerzity Paris-Est Créteil, ktorý pracoval na štúdií v Paríži. „Z prípadu Paríž sme zistili, že v atmosférickom odpade sa dnes nachádzajú ohromné množstvá [plastových] vlákien.“

Plastové vlákna sú tiež splachované do vodných systémov a podľa zistení z nedávnej štúdie každým praním sa uvoľní až 700 000 týchto vlákien. Dažde takisto vedia splaviť životnému prostrediu škodlivé mikroplasty, čo by mohlo vysvetľovať, prečo aj voda v studniach v Indonézii bola nimi zamorená.

V Bejrúte, Libanone, zásoby vody pochádzaj z prírodných prameňov, ale 94% vzoriek boli kontaminované. „Tento výskum len kĺže po povrchu, ale je jedným z najznepokojujúcejších,“ prezradil Hussam Hawwa z environmentálneho konzultačného strediska Difaf, ktorý zberal vzorky pre Orb.

 

1240

Tento planktonický štetinatoústovec, Sagitta setosa, skonzumoval modré vlákno plastu o dĺžke 3 mm. Pritom planktón je nevyhnutnou súčasťou morského života a celého morského potravinového reťazca. Foto: Richard Kirby/Courtesy of Orb Media

Mahon tvrdí, že súčasné vodné filtre neodstránia všetky mikroplasty: „Nedá sa povedať so 100 %-nou istotou, že táto voda neobsahuje žiadne mikroplasty. Čo sa týka vlákien, ich priemer je 10 mikrónov (1 µm = 0,001 mm) a bolo by veľmi nezvyčajné, ak by ich naše vodné filtračné systémy zachytili.“

V balenej voda sa zjavne tiež nenachádza voda bez mikroplastov a neposkytne tak uspokojivú náhradu miest pitnej vody, keďže aj v niektorých ďalších komerčných značkách, ktoré testovala spoločnosť ORB, sa našli stopy po plastoch

Každý rok ľudstvo vyprodukuje takmer 300 miliónov ton plastov a okrem tých 20%, ktoré sa zrecyklujú alebo spália, väčšina z nich skončí na skládkach alebo v mori. V správe z júla sa píše, že od 50. rokov minulého storočia ľudstvo vyprodukovalo 8,3 miliardy ton plastov. Výskumníci sa tiež dopracovali k tomu, že plastický odpad je už všadeprítomný [v životnom prostredí].

Mahon varuje, že nové analýzy pitnej vody sú desivé, ale je ešte potrebné zopakovať celý postup, nájsť zdroje kontaminácie a vyhodnotiť možné zdravotné riziká.

Prezradila, že plasty sú veľmi užitočné, ale spravovanie odpadu sa musí výrazne zlepšiť: „Potrebujeme plasty, ale sme to práve my, kto nimi škodí [životnému prostrediu], keď sa ich zbavujeme nezodpovedným spôsobom.“

2
DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
1 Diskusné vlákna
1 Odpovede na vlákno
0 Odberatelia
 
Komentár s najväčším počtom reakcií
Najhorúcejšie vlákno diskusie
2 Autori komentárov
MATEJ KOTIANTomas Nedávni autori komentárov
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
najnovšie najstaršie najpopulárnejšie
Upozorniť ma na
Tomas
Nezareg.
Tomas

Kazdy rok lidstvo vyprodukuje 300 ton plastoveho odpadu ? Toto asi nebude spravny udaj … 300 t je velmi male cislo, ci nie ?