S TEPLEJŠÍMI DŇAMI PRÍDE AJ GLOBÁLNA NEROVNOSŤ

1
320

Rastúce teploty kvôli klimatickej zmene silno zasiahnu ekonomický rast krajín po celom svete

Vyzerá to tak, že extrémne horúčavy ekonomike vôbec neprajú. Úroda bude klesať, ľudia budú menej pracovať, keďže budú v práci menej produktívni.

Preto je narastajúci počet extrémne horúcich dní je jednou z nepríjemných vyhliadok klimatickej zmeny. Aby sme dokázali predpovedať, ako veľmi budú jednotlivé krajiny znášať alebo prosperovať z klimatickej zmeny, tím vedcov zo Standfordskej Univerzity v Kalifornii, Berkeley, preskúmal historické záznamy, ako teploty ovplyvňujú kľúčové aspekty ekonomiky. Keď použili tieto dáta, aby vypočítali, ako jednotlivé krajiny budú reagovať na otepľovanie krajiny, zistili, že výsledky nie sú optimistické.

Odhaduje sa, že priemerný svetový príjem do konca storočia bude o 23% nižší v porovnaní so situáciou, ak by nedošlo ku klimatickej zmene. Ale dôsledky teplejšieho sveta budú prerozdelené nerovnomerne – medzi severské krajiny, vrátane Ruska a väčšiny Európy, ktoré budú profitovať z rastúcich teplôt. Nerovnomerný dopad otepľovania „môže znamenať masívnu zmenu štruktúry svetovej ekonomiky,“ tvrdí Solomon Hsiang, profesor na Goldman School of Public Policy v Berkeley, jeden z výskumníkov, ktorý detailne zdokumentoval historický dopad teplôt. Dokonca už v roku 2050 (pozri mapu nižšie) sú ekonomické rozdiely krajín výrazné.

Nakoľko chudobné krajiny, vrátane krajín v Južnej Amerike a Afrike, sú už dnes zasiahnuté a čelia ďaleko teplejšiemu podnebiu ako je ideál na ekonomický rast, vplyv rastúcich teplôt bude pre ne značne poškodzujúci. Do konca storočia bude priemerný príjem pre 60% ľudí v najchudobnejších krajinách sveta o 70% menej v porovnaní so situáciou, ak by nedošlo ku klimatickej zmene, zhrnul Hsiang a jeho kolegovia v nedávnom výskume uverejnenom v časopise Nature. Sám tvrdí o výsledku rastúcich nasledovné: „Dôjde k rozsiahlej redistribúcii bohatstva od chudobných smerom k bohatým.“

Zmena v HDP na obyvateľa vo svete bez globálneho otepľovania do konca tohto storočia.

Po kliknutí na obrázok sa dostanete na originál článku. Pri obrázku s nadpisom PERCENT CHANGE GDP – 2099 máte  možnosť si zvoliť medzi rokmi (2030, 2050 a 2099) a pozrieť sa aj na odhadované HDP jednotlivých krajín v uvedených rokoch.

Teplejšie počasie je len jedným z následkov klimatickej zmeny; presuny zrážok a čoraz častejšie drsné počasie ako hurikány patria medzi ďalšie. Analýzou teplôt však Hsiang a jeho spolupracovníci získali presnejšie výpočty, ako by zmena klímy mohla ovplyvniť hospodárstvo. Ukazuje sa, ako tvrdí Hsiang, že teplota má prekvapivo konzistentný vplyv na rôzne oblasti ekonomiky: ponuka pracovných síl, produktivita práce a poľnohospodárske výnosy dramaticky klesajú, keď sa teploty pohybujú v rozpätí 20°C až 30°C. „Či už berieme do úvahy plodiny, alebo ľudí, horúce dni sú rozhodne zlé,“ skonštatoval Hsiang. „Dokonca aj tie najbohatšie a technologicky najvyspelejšie krajiny sveta zasiahnu negatívne dôsledky [zmeny klímy],“ vysvetľuje Hsiang citujúc dáta, ktoré ozrejmujúce, že každý deň s teplotami nad 30°C stojí amerického občana 20 dolárov z nezarobeného platu. „To už sú reálne peniaze.“

Počet dní nad 35°C (95 °F) dramaticky stúpne v mnohých častiach USA, Európy ale aj Ázie, ak sa náhle nezmení klimatická zmena

Je nám však všetkým jasné a nie je to pre nikoho ani novinka, že vysoké teploty ovplyvňujú poľnohospodárstvo a spôsob, akým fungujeme a cítime, nie je nový. A skutočne je to tak. Hsiang odkazuje na štúdiu uskutočnenú na začiatku 20. storočia a skúmala optimálne teploty vo fabrikách pre továrenských robotníkov a vojakov. Ale on a jeho kolegovia dokázali vyčísliť, ako (veľmi) zmeny teplôt pozmenia celkovú ekonomickú produktivitu pre všetky krajiny.

Hsiang a jeho kolegovia sa v každej krajine zamerali na ročný hospodársky obrat a priemerné ročne teploty od rokov 1960 až do 2010. Na to použili pokročilé štatistické techniky, aby izolovali vplyvy teplôt od ostatných premenných, ako sú napríklad zmeny v politických štruktúrach a finančných cykloch. Takáto analýza, ako sám tvrdí, je možná, pretože máme prístup k dátam, ktoré majú dlhšiu historickú platnosť, a výpočtová sila počítačov dosiahla úroveň, ktorá takéto kalkulácie zvládne. Následne, použitím klimatických modelov na premietnutie budúcich teplôt, vedci dokázali odhadnúť hospodársky rast v priebehu zvyšku storočia, ak, samozrejme, vstupné dáta, t.j. historický vývin, bude platiť aj naďalej.

Hsiang a jeho kolektív si taktiež posvietili na vplyv vysokých teplôt na správanie a zdravie. Dospeli k záveru, že násilie a úmrtnosť stúpa so zvyšujúcou sa teplotou. To, čo nazýva [Hsiang] „obsesiou“ spoločenskými vplyvmi teploty možno pochádza z jeho čkolení vo fyzických vedách. Hoci teploty zohrávajú dôležitú a nespochybniteľnú rolu v chemických a fyzikálnych procesoch, ale jej vplyvy na spoločnosť a ľudské správanie si už uvedomujeme menej. A napriek tomu, ako potvrdzuje aj jeho posledná práca, klíma „je pre našu ekonomiku rozhodujúca,“ uzatvára Hsiang. Teraz len dúfa, že prídu na to a budú môcť poskytnúť nové chápanie toho, ako otepľujúci sa svet ovplyvní blahobyt v našej budúcnosti.

 


Vysoké teploty, nízka úroda a upadajúca ekonomika (grafy)

(vodorovne – teploty (v °C) Máj – Dec v regióne El Niňo
zvisle – %-na pravdepodobnosť/rok občianskych nepokojov)Riziko občianskych konfliktov
Pravdepodobnosť občianskych konfliktov v tropických oblastiach vzrastá počas rokov po El Niňo v porovnaní s obdobím po La Niňa opodľa štúdie (Hsiang a kol., 2011)


(vodorovne – maximálne denné teploty (v °C)
zvisle – pravdepodobnosť používania hanlivých výrazov v médiách)

Používanie hanlivých výrazov v médiách
Štúdia viac ako miliardy tweetov ukázala nárast hanlivých výrazov v období, keď teploty  prekonali hranicu 20°C, čo len dokazuje priamu väzbu rastúceho tepla a sociálnych interakcií (Baylis, 2015)


(vodorovne – maximálne denné teploty (v °C)
zvisle – zmeny v práci a výkonnosti [min/deň])

Ponuka práce (USA)
V priemysle, ktorý je najviac vystavený vplyvom klímy, čas strávený prácou závratne klesá pri teplotách nad 30°C
 (Graff Zivin and Neidell, 2014)


(vodorovne – priemerné denné teploty (v °C)
zvisle – záznam o celkovej produktivite)

 

Celková produktivita faktorov (Čína)
Kľúčovým meradlom ekonomickej produktivity je prudký pokles horúceho počasia. Štúdie na amerických občanoch dokazujú, že vo vysokých teplotách dochádza k pracovnému útlmu a prudkému poklesu produktivity práce. (Zhang a kol., 2016)


(vodorovne – hodinová zmena teploty (v °C)
zvisle – záznam o výnosoch kukurice)

Výnosy z kukurice (USA)
Štúdia odhalila, že výnosy obilnín stúpajú len do maximálnej teploty 30°C, kde sa [výnosy] ostro lámu a strmo klesajú. Podobné výsledky boli zistené aj pre bavlnu a sójové zrná (Schlenker a Roberts, 2009)

1
DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
1 Diskusné vlákna
0 Odpovede na vlákno
0 Odberatelia
 
Komentár s najväčším počtom reakcií
Najhorúcejšie vlákno diskusie
1 Autori komentárov
蚂蚁乐居 Nedávni autori komentárov
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
najnovšie najstaršie najpopulárnejšie
Upozorniť ma na
蚂蚁乐居
Nezareg.

真心不错,不得不支持一下先!