„STOPKA“ KONZUMÁCII HOVÄDZIEHO BY POMOHLA K ZNÍŽENIU UHLÍKOVEJ STOPY, TVRDÍ EXPERT

0

Štúdia upozornila na to, že produkcia červeného mäsa v porovnaní s ostatnými druhmi mäsa (bravčové a kuracie) si vyžaduje 28-krát viac pôdy a 11-krát viac vodných zdrojov.

Aerial-view-of-World-s-la-010

Produkcia hovädzieho zodpovedá za 5-krát vyššie množstvo emisií ako kuracie či bravčové.
Photograph: Alamy

Podľa slov expertov, ktorí pracovali na novej štúdii, by konzumácia menšieho množstva červeného mäsa prispela viac k zníženiu skleníkových plynov ako úplný zákaz používania áut.

Rozsiahly vplyv produkcie mäsa na životné prostredie bol známy, ale až výskum ukázal nové hodnoty a mieru škody, hlavne čo sa týka hovädzieho. K produkcii obľúbeného červeného mäsa je za potreby 28-krát väčšie množstvo pôdy ako pre bravčové alebo kuracie, a 11-krát viac vody, pričom počas procesu spracovania je do atmosféry uvoľnených 5-krát viac emisií. Ak vezmeme do úvahy ešte aj celkové množstvo kalórií v hovädzom mäse, tak v porovnaní s bežnými plodinami, ako sú napríklad zemiaky, pšenica a ryža, sú výsledky ešte hrozivejšie – 160-krát väčšie množstvo pôdy, pričom sa vyprodukuje 11-krát viac skleníkových plynov.

Poľnohospodárstvo sa značne podieľa na globálnom otepľovaní, a to konkrétne až s 15% podielom  zo všetkých emisií, z čoho polovica (zo spomínaných 15%) vyplýva len z chovu a spracovania hovädzieho dobytka. Navyše, ohromné množstvá obilnín a vody, ktoré sa spotrebujú pri chove dobytka, tiež spôsobujú vedcom vrásky, pretože si plne uvedomujú populačnú krízu, ktorá nás dostihne v roku 2050, kedy na planéte majú pribudnúť ďalšie 2 miliardy ľudí. Žiaľ, predošlé naliehanie  na zníženie konzumácie mäsových výrobkov, aby sa pomohlo životnému prostrediu alebo zachovali zásoby zŕn, boli veľmi kontroverzné.

„To najdôležitejšie, k čomu dospela štúdia, je v akej ohromnej miere predčí bravčové ostatné druhy mäsa,“ vyjadril sa prof. Gidon Eshel, z Bard College v štáte New York, ktorý viedol výskum vplyvu hovädzieho mäsa. Dodal tiež, že zníženie dotácií na produkciu mäsa by bol ten najmenej kontroverzný spôsob znižovania jeho konzumácie.

„Pevne dúfam, že vlády nebudú zasahovať do jedálnička bežných ľudí, no zároveň tu máme mnohé provládne kroky, ktoré dávajú prednosť súčasným diétám, v ktorých zvieratá zohrávajú hlavnú rolu,“ a dodáva: „Odstráňte umelú podporu, ktorá končí v živočíšnom priemysle, a rast cien sa postará o zvyšok. Takto by vláda v menšej miere zasiahla do stravovacích návykov občanov.“

Eshelov tím analyzoval, koľko pôdy, aké množstvo vody a dusíkatých hnojív je treba vynaložiť na chov hovädzieho a výsledky porovnali so spracovávaním hydiny, bravčového, vajec a mliečnych výrobkov. Zistilo sa, že hovädzie má ďalekosiahlejší dopad na životné prostredie ako ostatné druhy mäsa, pretože prežúvavce dokážu vyťažiť z konzumovanej potravy len malé množstvo energie. „Len nepatrný zlomok potravy, ktorú dobytok skonzumuje, sa mu dostane do krvného obehu, a teda ohromné množstvo energie sa stráca,“ vysvetľuje Eshel. Kŕmiť dobytok zrnom miesto trávy len podporuje túto neefektivitu. Ani dobytok kŕmený trávou na tom nebol lepšie, pričom jeho výsledky v produkcii škodlivých emisií presahoval uhlíkovú stopu ostatnej živočíšnej produkcie. Jediný druh mäsa, ktorý nezahrnuli do štúdie, ktorú publikovali v journal Proceedings v National Academy of Sciences, bolo jahňacie mäso, ktoré sa začalo v Spojených štátoch konzumovať len nedávno.

Profesor Tim Benton z Univerzity v Leeds prezradil, že nová štúdia sa opiera o národné dáta v Spojených štátoch a nie o štúdia vyplývajúce z fariem, no napriek tomu poskytuje veľmi užitočný prehľad. „Zachytáva celkový obraz,“ povedal a dodal, že dobytok zohráva kľúčovú rolu v udržateľnosti svetovej agrikultúry.

„Najefektívnejší spôsob, akým by ľudia najviac znížili svoju uhlíkovú stopu, nie je nechať neviesť motorové vozidlá, ale jesť ďaleko menej červeného mäsa,“ tvrdí Benton. „Ďalšia nedávna štúdia naznačuje, že najlepším zásahom, ktorým by došlo k uvoľneniu kalórií, ktoré by ľudí nasýtili, by bolo ukončenie používania zŕn pri produkcii hovädzieho.“  Avšak, sám dodáva, že takýto krok bol vždy terčom kritiky, pretože tak „spustíme začarovaný kruh.“

Profesor Mark Sutton z Centra pre ekológiu a hydrológiu vo Veľkej Británii sa tiež vyjadril k veci: „Vlády by mali pozorne zvážiť túto správu, ak chcú zlepšiť celkovú efektívnosť produkcie a znížiť dopady na životné prostredie. Vyhýbanie sa nadmernej konzumácii mäsa, najmä hovädziemu, životnému prostrediu len prospeje.“

Ďalšia nezávislá štúdia, ktorá si posvietila na stravovacie návyky desiatky tisícov Britov, odhalila, že  stravovacie návyky u ľudí konzumujúcich mäso prispievajú dvojnásobne viac k množstvu skleníkových plynov ako vegetariánska diéta.

Štúdiu o diéte v Británii uskutočnili vedci na Oxfordskej univerzite, ktorí vďaka nej zistili, že mäsová strava – viac ako 100 g denne – vyprodukuje 7,2 kg oxidu uhličitého. Na druhej strane objem CO2 v kombinácii vegetariánskej a rybej diéty bolo len 3,8 kg denne, pričom vegánska diéta dosiahla hodnoty len 2,9 kg. Do výskumu sa zapojilo 30 000 ľudí konzumujúcich mäso, 16 000 vegetariánov, 8000 ľudí konzumujúcich ryby a 2000 vegánov.

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na