STRATA BIODIVERZITY AKO ZÁVAŽNÁ HROZBA KONCA SVETA, NO NIKTO SA TAK NESPRÁVA

0
53

Radikálna a hromadná zmena je nevyhnutná a to okamžite, už neznesie odklad

Najmenej 1 milión druhov rastlín a zvierat sú na pokraji vyhynutia. Tak znie zhrnutie Medzinárodnej vedecko-politickej platformy na biodiverzitu a funkcie ekosystému (IPBES), ktoré uverejnil Globálny asesment zo 6. mája. Mnohí boli zdesení zisteniami IPBESu, o čom sa popísali aj desiatky excelentne sumarizujúcich článkov, ktoré obsiahli tieto miestami desivé správy.

Ale sú správy naozaj také šokujúce? Áno, ale len ak ste nedávali pozor.

Pravdu povediac, cítil som sa ako bez života, keď som sa dozvedel o zisteniach IPBES-u. A viem, že nie som jediný. Posledných 20 rokov vedci upozorňovali spoločnosť na rozsiahlu stratu biodiverzity a informovali o závažnosti celej situácie, ale aj o tom, čo bude s ľudstvom, ak zapríčiníme zánik každého jedného tvora na našej planéte. Snažili sme sa preto hovoriť o tomto probléme dostatočne nahlas, aby sme vzbudili pozornosť, ale aj patrične optimisticky, aby ľudia neprepadali cynizmu a necítili sa byť vinní za ekologickú katastrofu.

Je na čase prestať ľudí šetriť a povedať realitu tvrdo a na rovinu. Tento „tradičný postoj“ zasadzovania sa v štýle umierneného prihovárania sa o zmenu zjavne nefunguje. A náš čas vyhnúť sa katastrofe nám preteká pomedzi prsty.

„Strata biodiverzity“ sa netýka len vyhynutia charizmatických druhov, akými sú panda veľká a čierny nosorožec. Znamená to tiež, že opeľovače, na ktorých sme závislí kvôli 75% našich plodín, nadobro zmiznú. Morský rybolov skolabuje. Zvieratá, ktoré prenášajú choroby, sú zvyčajne na muške predátorov, by sa mohli vymknúť spod kontroly a vystaviť ľudí riziku nových parazitov a chorôb prenášaných kliešťami. A áno, prídeme aj o megafaunu ako slony, žirafy a bizóny. Vaše vnúčence vám neuveria, keď im budete hovoriť o veľkých mačkovitých šelmách a hrozných žralokoch, ktoré kedysi existovali na Zemi.

Celá správa od IPBES nebude nejaký čas k dispozícii, ale Sumár pre politických činiteľov, ktorý zhŕňa tie najdôležitejšie body záveru výboru a určuje, čo je nutné vykonať, aby sme znížili mieru besu záťaží klimatických zmien pre budúce generácie, je dostupný už online.

Hlavný záver správy je, že ľudia menia prírodné systémy, na ktorých závisia naše životy, a to v „ohromnej miere“.


A gray rhinoceros (rhino) laying on the ground at the Auckland Zoo.

Toto pre nás neskončí dobre. Nech už žijete kdekoľvek, máte akékoľvek množstvo peňazí alebo ste si toho vedomý, alebo nie, ale príroda pracuje vo váš prospech. Zvieratá, rastliny a hmyz postupne miznú z povrchu Zeme. A na rozdiel od toho, čo si niektorí myslia, technológia nám nebude stačiť, aby sme si s jej použitím vytvorili cestu z tejto krízy.

Žiadne miesto na Zemi nie ušetrené pred ľudským zásahom. Plastový odpad sa hromadí a zahlcuje ako najvyššie pohoria tak aj najhlbšie priekopy na planéte. Nenávratne sme zmenili 75 % povrchu planéty. Dve tretiny oceánu sa rapídne mení, najmä kvôli otepľovaniu a nadmernému rybolovu. Zničili sme 85 % mokradí, ktoré predstavujú kritický ekosystém pre našu ochranu pred prírodnými katastrofami. V priebehu posledných 150 rokov sme vyhubili polovicu koralov, pritom len za necelé posledné tri roky takmer 50 % ikonickej Veľkej koralovej bariéry. A áno, takmer jeden milión druhov čelí vyhynutiu kvôli tomu, čo sme my – ja a ty, naši priatelia, susedia, známi – spravili alebo k čomu sme nepriamo prispeli.

Ak vás už ani toto nevydesí, čítajte ďalej: strata biodiverzity zdecimuje aj zásoby jedla. Náš súčasný poľnohospodársky systém je postavený na pestovaní kukurice, obilia a chove hydiny, u ktorej sme zvýšili produkciu do čo najvyššej možnej miery. Ale, rovnako dôležité je mať aj odlišné portfólio zvierat a rastlín, aby sa zachovala genetická a druhová diverzita v našich rastlinách a dobytku, ktoré musíme vykrmovať dokonca aj v čase, keď prepukne choroba alebo sa rozšíri patogén alebo, povedzme, keď sa celým svetom preženie klimatická katastrofa.

Podľa správy od IPBES, najmenej 1 000 z 5 631 druhov domestikovaných cicavcov sú ohrozené (pritom 559 z nich už vymrelo do roku 2016). Navyše, divo-rastúci príbuzní mnohých odrôd miznú z prírody, čím bránia našej schopnosti sa adaptovať na budúcu klimatickú zmenu.

Realita, z ktorej niet úniku, je taká, že všetko to zlé, čo som práve popísal, sa deje už dnes, a to rýchlejšie ako pred 50 rokmi. A aj keď to možno nie je jasné z nadpisov, ale všetko to vymieranie a nivočenie je naša chyba.

Neistý osud miliónov druhov sa dostal už aj na titulné stránky novín, ale tou najdesivejšou časťou z celej správy pre mňa bolo, že výsledky výskumu potvrdili, že ľudstvo sa zahnalo do kúta, v ktorom naša existencia môže pokračovať len v prípade transformačných zmien ekonomického, sociálneho a politického systému.

Ak si myslíte, že je nepravdepodobné, že k niečomu takému dôjde, pridajte sa do klubu.

Medzinárodné spoločenstvo uskutočnilo žiaľ len polovičaté pokusy o takúto transformačnú zmenu predtým. Správa od IPBES si určila dva ciele: prvým je Aichiho biodiverzitný cieľ pre rok 2020 a 2030 – Agenda pre udržateľný rozvoj. Aichiho biodiverzitný cieľ sa pohyboval od takých jednoduchých cieľov ako je „najneskôr do roku 2020 si budú ľudia vedomí hodnoty biodiverzity a krokov, ktoré treba podniknúť na jej zachovanie a udržateľné používanie“ až k myšlienkam tak ambicióznym ako, že „do roku 2015 budú minimalizované početné antropogénne tlaky vyvíjané na koralové útesy a ďalšie zraniteľné ekosystémy, na ktoré má silný dopad klimatická zmena alebo acidifikácia (zvýšenie kyslosti) oceánov, aby sme zachovali ich integritu a funkčnosť.“


A house on a dry farm.

 


Nepodarí sa nám splniť, ak už sme náhodou nesplnili, zhruba 80% týchto cieľov. A keďže z biodiverzity rapídne ubúda, svet sa vzďaľuje od Agendy udržateľného rozvoja, ako je ukončenie chudoby a zlepšenie ľudského zdravia a života.

Tou „dobrou“ správou je, že nikto nebude právne postihovaný alebo obmedzovaný za toto zlyhanie, takže môžeme aj naďalej pokračovať v našej činnosti, ak chceme a pľundrovať bez obmedzení. Na druhej strane, niektorí z nás, a to najmä z dôvodu klimatickej zmeny, ako napríklad chudobné krajiny, pocítia dopady straty biodiverzity ešte dlho pred nami.

Ale už tou naozaj dobrou správou v týchto ťažkých časoch je, že my všetci, ktorí žijeme v západných, teda rozvinutých krajinách, ak sme mali tú moc toto všetko spôsobiť, potom máme tú moc tieto veci aj zmeniť. Ale to všetko si vyžiada skutočne radikálne prepracovanie spoločnosti a vytvoriť systém, ktorý vnesie environmentálne externality na trh, zvýši finančnú transparentnosť a všetko – od poľnohospodárstva po prístup ku vzdelaniu – bude rozdeľované spravodlivejšie. Alebo, ako poznamenáva Eric Levitz z New York magazínu, „ak sa chceme vyhnúť samovražde na globálnej úrovni“ musíme položiť základy a „rozbehnúť medzinárodnú vládu, ktorá bude venovať svoju pozornosť vzájomnej závislosti všetkých živých vecí.“

Jednoduché, že?

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na