KDE TÁ VŠETKA SRANDA KONČÍ

0

???

Odznova.

Jedná slovná vata. Jedná slovná veta. Vata a veta. Čo som dneska zažil a čo som dneska prežil. Deň za dňom. Nato tu som, aby som nebol nikde inde. V informačnej vojne, alebo na informačnej vojne???

Cyklus domestikácie človeka. Človek ako jeden z mála, ktorý sa nad slnko jasnejší narodil.

Pod slnko temnejší z neho sa odrodil. Odrodený zo zla celého ducha. Odznova. Otvára sa strana politická. Vôjde niekto a hraje sa na seba. Prečo som len sa sám ja od seba som narodil sa?

Mienim ja existovať, alebo koeksistovať? Rozmýšlam, že či som človek ktorý koexistuje so zvieraťom alebo zviera je mnou a koexistujeme s človekom. Tretie oko teda medzi piatimi očami.

Dívam sa na situáciu tak, že je stratou zmyslu pre realitu sa v tejto situácii rozhodovať pre dobro všetkých zúčasnených. Život v spoločnosti spoločenských zvierat v spoločnosti akých de-fakto nežijem a stále sa pýtam seba, že aká je hodnota počinu vzhľadom k jeho činiteľovi a kde vedie oná hranica medzi výchovou a domestikáciou.

Že spoločenské zviera je domestikované by ma určite nenapadlo veď aj prichádzam z druhého sveta. Tak som aspoň pochopil, že odtiaľ sa vraciam pokiaľ sa vraciam kam idem.

Kde teda tá sranda tou cestou tam sem vôbec končí?? Budúcnosť nie je sľúbená nikomu inému ako mne?? Kto ja som z budúcnosti ten kto prichádza zdvihnúť prst varovania?? Z najhlbšej samoty o priepastnom popoludní??

Ako rátam tak rátam sa vždy mám k sebe asi tak ako objekt k subjektu. Kde sa mám k sebe vziať?? Vyvatovaná humanita falošnej slušnosti a poslušnosti. Stačí aby sa človek stal rutinérom v utrpení, v duševne zjazvenom mene oka.

Otvor v noci cez ňu sa prechádza námesačný živel čo žerie so stádom. Lúka je zelená poďme sa pásť. Rastú tam všetky myšlienky a čerstvé ako mladé sedemnástky ich môžme ovoňať.

Skrslo v iskre dávno-veku, že v priepasti sa blislo na lepšie začiatky koncov bez masky hore. Vzdávam sa pani spoločnosť už nechcem jesť z tvojej misy jednej. Budem sa ťa musieť vydať hľadať niekde inde. Na moste v proste som ťa dlho nevidel lebo vedenie-videnie mi sa predĺžilo, chcem povedať proces v pohybe slobodnej vôle. Nie nechcel som klamať zadarmo neklamem. Za peniaze hovorím pravdu o zmysloch, ktorých sa zbavujem ´konaním´teda páchaním zla.

Moja doba prišla bezomňa. Chcem pozostať ešte na okamžik v tichom kútiku a potom sa ticho stratiť pomedzi onu líniu domestikácie a autostimulácie akou je formálne svedomie vyvatované ´výchovou´. Vyvatované svedomie humanity prestalo hrýzť a z hrude už nepočuť žiadne falošné tóny.

Automat sa sugestívne rozhodol sám pre seba. Vždy vyššie o stupeň vo forme na mieste akej sa rozháda so všetkým ´publikom´…plebejským davom aký reaguje pomaly, ale so smrteľnou vážnosťou; tu som už kde noha človeka vkročila do tela z mŕtvychvstalého zo dna ….

Dobrá rada nad zlato zo slnka z akého sa sype popol na hlavu. Prebudenie bude drsnejšie ako narodenie sa po sebe. Už ťa nikto nepozná takého akým si naozaj iba ty jeden. Nikto, ale nie je jeden iba ako ty. Nerozhoduješ o sebe aj keď rozhadzuješ rukami nohami o preteky. Dvihneš si sebavedomie ako zrak k vrcholku nejakého temného pozadia vôle aké pridáva otec.

Vôľa vôľa čo robí slovo skutkom a skutok slovom. Na slovo aké ho robí. Všetko je dovolené a nič nie je zakázané. Nič sa ale nedá definovať lebo definuje všetko. Okrem iného čo mi je jedno. Pozostáva z hromadenia. Análno psychický optimálny výkon. Spoločensky stabilizovaná odroda mŕtvoly čo chtiac-nechtiac si robí svoje zo smoly šťastie.

Náhodou som od seba už viditeľne iný. Viem sa porovnať s vonkajším komplexom. Komplexom do akého som vnútený na bedrách aké mi naložili. Zatvára sa vedomie činu z vonku. Len ťažko sa bude opakovať proces skracovania sebazáchovy v pohybe vôle zo seba. Shopenhaver ju nedomyslel. Musel sa zachcieť. Vedomie vzalo roha.

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na