Deň recyklovania pripadá v Amerike na stredu a Zelené prázdniny existujú z dobrého dôvodu: Recykláciou sa odpadky dostanú z ulíc a chodníkov, nie je potrebné ťažiť toľko vzácnych kovov a navyše ponúka nové pracovné miesta.

Recykláciou sa tiež prispieva k nevypúšťaniu CO2 do ovzdušia. Podľa Popular Mechanics, každou tonou zrecyklovaných hliníkových plechoviek (čo je cca 64 000 kusov) je atmosféra ušetrená o 10 ton CO2.

Recyklácia nie je však všeliek. Existujú dokonca aj lepšie myšlienky, ktoré by zabránili vypúšťaniu CO2 emisií do ovzdušia, ale prezident Donald Trump sľúbil, že nepodporí Parížsku klimatickú dohodu.

Rozhodnutie prišlo krátko po tom, ako svet zažil najhorúcejší rok od roku 1880 – v tomto roku vedci začali merať a viesť teplotné záznamy z celého sveta – a piaty najvyšší teplotný rekord za posledných 12 rokov. V roku 2016 sa priemerné svetové teploty zvýšili o 2,3 F (1,26 °C) oproti predindustriálnym priemerom, čo je nebezpečne blízko k 1,5 °C, ktorý stanovil medzinárodný výbor ako hraničný.

„Globálne otepľovanie sa nedá zastaviť,“ priznáva  Gavin Schmidt, klimatológ a riaditeľ Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií v NASA. „Všetko, čo sa doteraz udialo, zapadá do celej skladačky.“

To znamená, že ak by aj uhlíkové emisie padli zajtra na nulu, najbližšie storočia by sme žali klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou. A všetci dobre vieme, že ľudstvo neprestane zo dňa na deň produkovať emisie. Kľúčovým krokom podľa Schmidta je spomaliť klimatickú zmenu natoľko, aby sme sa jej dokázali bezbolestne prispôsobiť.

Takto by vyzerala zem o 100 rokov, ak by sa nám podarilo spomaliť klimatické zmeny.

„Myslím si, že 1,5 °C [2,7 °F] už nie je pre nás dosiahnuteľný (do roku 2100),“ vyjadril Schmidt svoje sklamanie. Túto hranicu prekonáme už roku 2030.

xHINgRZqBfw5lNhZYmME21g-z-oGw1iuvdKVj1jHqiE

Ale Schmidt napriek tomu ostáva optimistický a verí, že priemerné svetové teploty neprekročia 3,6 °F [2 °C]. OSN dúfa, že sa takémuto nárastu vyhneme.

Predstavme si, žeby sme sa ocitli niekde na rozmedzí týchto hraničných hodnôt. Na konci storočia by sme sa žili vo svete, ktorý bude teplejší v priemere o 3 °C ako dnes.

K8vh4poyliFILHwhqPsyk92USN-dfQ21ima2nkW_e98

Ale priemerné povrchové teploty neukazujú celý obraz. Teplotné anomálie – o koľko sa teplota v danej oblasti líši od normálu v tom-ktorom regióne – sa rýchlo rozkolíše.

Napríklad, teplota za polárnym kruhom vyletela na jeden deň nad bod mrazu v roku 2016 – to je extrémne horúco na arktickú oblasť. A k takýmto abnormalitám bude dochádzať čoraz častejšie.

To znamená, že roky ako 2016, v ktorom dosiahla snehová pokrývka najmenšiu plochu v histórii záznamov, budú celkom bežné. Letá v Grónsku by mohli byť do roku 2050 bez snehu a ľadu.

V roku 2012 sa začalo topiť 97% snehovej pokrývky v Grónsku. Kedysi k tomu dochádzalo raz za sto rokov, ale do konca 21. storočia sa takéto javy budú odohrávať každých 6 rokov.

Dobrou stránkou je to, že ľad v Antarktíde zostane relatívne stabilný, a prispeje tak minimálnym dielom k zvýšeniu hladiny morí.

No netvrdíme, že nedôjde k nečakanému rozpadu ľadových vrstiev, ktorý by mohol prekvapiť výskumníkov zvýšením hladiny mora.

Dokonca aj v tom najoptimistickejšom scenári stúpnu hladiny oceánov do roku 2100 o 0,5-1 m. To by mohlo vyhnať až 4 milióny ľudí zo svojich obydlí.

Oceány absorbujú tretinu všetkého oxidu uhličitého v atmosfére. Výsledkom procesu sú teplejšie a kyslejšie oceány. Nárast teplôt preto povedie k zvýšenej kyslosti morí po celom svete.

V trópoch preto dôjde k takmer úplnému vyhubeniu koralových útesov. Podľa najoptimistickejšieho scenára je v ohrození polovica tropických koralov.

A aj keby sme znížili množstvo emisií, letá v trópoch by sa do roku 2050 mohli predĺžiť o polovicu. Ďalej na sever sa počet dní bude pohybovať medzi 10-20% ročne.

Bez kontrolovania emisií (scenár, z ktorého je treba tiež niečo vyťažiť), trópy si zachovajú svoje mimoriadne horúce teploty počas celého leta. V zónach s teplotnými výkyvmi by teploty minimálne počas tretiny zo dňa dosiahli teploty, ktoré dnes považujeme za nezvyčajné.

Doknca aj nepatrné oteplenie pravdepodobne dá zabrať vodným zdrojom. V dokumente z roku 2013, vedci predpovedali, že svet začne čeliť z roka na rok intenzívnejším suchám. Síce to ostáva otvorené, ale klimatická zmena môže spôsobiť závažné obdobia súch na 40% súše – čo je dvakrát väčšia plocha, ako máme dnes.

A potom tu máme ešte počasie. Ak nám mal El Ňiño z rokov 2015-2016 niečo naznačiť, tak to, že prírodné katastrofy a poveternostné úkazy ako napríklad vlny búrok, lesné požiare či vlny horúčav, budeme do roku 2070 zažívať častejšie, pričom ich sila a výskyt bude z roka na rok narastať.

Práve teraz ľudstvo stojí nad priepasťou. Ak budeme aj naďalej ignorovať varovné signály, môžeme očakávať to, čo Schmidt už dnes v duchu predvída ako „celkom odlišná planéta“ – zhruba tak rozdielna, ako sa líši dnes od obdobia poslednej doby ľadovej.

Schmidt sa domnieva, že Zem v roku 2100 bude niečo medzi „o trošku teplejšie ako dnes a o omnoho teplejšie ako dnes.“ Jasne povedané: planéta, na ktorej budú [teplotné] rozdiely zabíjať milióny ľudí, alebo nie.

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na