V AKEJ MIERE SA PODIEĽA PRODUKCIA MASA NA GLOBÁLNOM OTEPĽOVANÍ?

0

Svetlo sveta uzreli nové dôkazy vyvracajúce mýty o tom, že „chov zvierat a konzumácia mäsa sú najväčšími prispievateľmi globálneho otepľovania“. Správu nájdete aj na tomto krátkom linku sks.to/meat.

Spaľovanie fosílnych palív z dôvodu produkcie energie a chov zvierat prispievajú najväčším podielom ku množstvu skleníkových plynov, ktoré sa dostávajú do atmosféry a tým zhoršujú globálne otepľovanie. Nevynímajúc odlesňovanie ako jedného z „vinníkov“. V globálnom merítku je spaľovanie fosílnych palív za účelom tvorby energie zodpovedné za 60% skleníkových plynov a emisií antropogénneho pôvodu, odlesňovanie obsadilo na stupni „víťazov“ druhú priečku s objemom 18% a chov zvierat sa pohybuje v rozmedzí 14 až 18% (odhady sú od World Resources InstituteUN Food and Agriculture Organization, a Pitesky a spol. 2009).

world ghgDiagram o zdrojoch celosvetovej produkcie skleníkových plynov a emisií Zdroj: the World Resources Institute.

Takže, ako môžete vidieť, vidíte, chov poľnohospodárskych zvierat a konzumácia mäsa značne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, avšak ďaleko menej ako spaľovanie fosílnych palív. V rovnako veľkej miere sa na tomto probléme podieľa aj spaľovanie fosílnych palív v rozvojových krajinách, ktoré využívajú viac energie, a zvýšili aj produktivitu dobytku (Pitesky a spol. 2009). Napríklad v Spojených štátoch je energia produkovaná z fosílnych palív zodpovedná za 80 % z celkového množstva skleníkových plynov v porovnaní so 6 % zo živočíšneho poľnohospodárstva (odhady pochádzajú od World Resources Institute a štúdie Pitesky a spol. 2009).

usa ghgDiagram od World Resources Institute o ľudskej produkcii skleníkových plynov v Spojených štátoch.

Ako živočíšna výroba prispieva ku globálnemu otepľovaniu?

Jednou z hlavných príčin, prečo živočíšna výroba prispieva ku globálnemu otepľovaniu, je deforestácia, t.j. odlesňovanie, spôsobené expanziou pastvín a ornej pôdy, ktorá sa potom využíva na pestovanie krmiva. Okrem toho je navyše živočíšna výroba zodpovedná v globálnom merítku aj za 9% človekom vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého (UN FAO).

Poľnohospodársky chov zvierat je význačným zdrojom aj ďalších skleníkových plynov. Prežúvavce produkujú metán, ktorý patrí ku skleníkovým plynom a je 20-krát silnejší ako oxid uhličitý. Sektor poľnohospodárskych zvierat zodpovedá za 37% človekom vytvorených metánových emisií a celosvetovo za zhruba 65% človekom vyprodukovaného oxidu dusičného (hlavným zdrojom je hnojivo) (UN FAO).

Hovädzie mäso je najväčší problém

Produkcia hovädzieho mäsa si vyžaduje viac zdrojov (napr. pôdu, hnojivo a vodu) ako pri iných druhoch mäsa. Nielen prežúvavce, ale aj dobytok, produkujú metán, ktorý iné živočíchy (napr. prasatá a kury) neprodukujú.

V roku 2014 Eschel a spol. odhadla, že produkcia hovädzieho mäsa si žiada 28-krát viac pôdy, 6-násobne väčšie množstvo hnojív a 11-krát toľko vody ako produkcia bravčového či hydiny. Štúdia tiež zistila, že produkcia hovädzieho má na svedomí 4-krát viac skleníkových plynov ako kaloricky rovnaké množstvo bravčového a 5-krát viac ako totožné množstvo hydiny.

Konzumácia zeleniny zatiaľ produkuje menej skleníkových plynov. Napríklad zemiaky, ryža a brokolica produkujú približne 3-5-krát menej emisií ako rovnaké množstvo hydiny alebo bravčového (Environmental Working Group 2011).  Dôvod je jednoduchý – je ďaleko efektívnejšie vypestovať plodiny a zjesť ich ako ich najprv vypestovať, potom nimi nakŕmiť zvieratá, keďže z nej naberajú na objeme, a potom (vykŕmené) zvieratá zjesť.

emisie 2

Vyhodnotenie životného cyklu skleníkových plynov bežných zdrojov proteínov a zeleniny (EWG 2011).

Ako ľahko možno čísla nesprávne pochopiť?

Často sa hovorí o tom, že stať sa vegánom je ten najlepší krok k vyriešeniu problému globálneho otepľovania. Hoci je pravda, že znížením konzumácie mäsa (ale najmä hovädzieho a jahňaciny) by sme prispeli k poklesu množstva skleníkových plynov, toto tvrdenie je len nadsázkou.

Nezriedka používaným porovnaním je, že v globálnom merítku má chov poľnohospodárskych zvierat väčší podiel na človekom vytvorených skleníkových emisií (14-18%) ako transport (13,5%). Transport je, pravdaže, jedným z hlavných príčin spaľovania fosílnych palív, pritom len elektrina a kúrenie zodpovedá za 25% všetkých skleníkových plynov.

V rozvinutých krajinách, v ktorých ešte k tomu tvrdia, že „vegánstvo vyrieši problém“ chovu poľnohospodárskych zvierat, sa produkcia mäsa podieľa na globálnom otepľovaní v menšej miere ako fosílne palivá. Napríklad v takých Spojených štátoch fosílne palivá produkujú viac ako 10-krát väčší objem skleníkových plynov ako chov poľnohospodárskych zvierat.

Nie je to tak, aby sa minimalizoval výrazný vplyv poľnohospodárskych zvierat na globálne otepľovanie (ako aj ďalšie s nimi súvisiace environmentálne problémy), ktoré spôsobuje najmä produkcia hovädzieho alebo jahňaciny, ale je rovnako dôležité nezveličovať jeho podiel a tak neprehliadať aj výrazný podiel fosílnych palív na vyšších globálnych teplotách.

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na