VEDCI VARUJÚ: ČELÍME ŠIESTEMU GLOBÁLNEMU VYMIERANIU DRUHOV

0

 

 

Výskumníci hovoria o „biologickom vymieraní“ na základe štúdie, ktorá odkrýva, že v posledných desaťročiach vyhynuli miliardy populácií.

Postupné „vymieranie druhov“ v posledných desaťročiach znamená, že šieste masové vymieranie druhov v histórii Zeme už prebieha a je omnoho závažnejšie, ako boli pôvodné obavy.

Vedci analyzovali bežné aj vzácne druhy organizmov a zistili, že miliardy regionálnych či lokálnych populácií zmizlo. Na vine je podľa nich preľudnenie a nadmerná konzumácia a upozorňujú, že ľudstvo je na zozname ohrozených druhov, no ešte je vraj čas konať.

Štúdia vydaná v Zborníku Národnej akadémie vied sa tentokrát zdržiava bežne triezveho tónu a nazýva masívny úbytok živočíchov  „masívnym vymieraním“, ktoré „ohrozuje samotné základy ľudskej civilizácie“.

Prof Gerardo Ceballos z Universidad Nacional Autónoma de México, ktorý viedol tím vedcov poznamenáva: „Situácia je už tak závažná, že by bolo neetické držať jazyk za zubami a vystríhať sa ostrého jazyka.“

Predošlé štúdie ukázali, že mnohé druhy vymierali značne rýchlejšie ako milióny rokov predtým, ale napriek tomu vymieranie druhov sa vyskytlo ojedinele – vedci dospeli k týmto záverom na základe analýz postupnej straty biodiverzity. Nová práca však nazerá na problém zo širšieho spektra a registruje, že mnohé bežné druhy, ktoré sa strácajú po celom svete, vymierajú v oblastiach, kde sa zmenšuje ich prirodzené prostredie.

Vedci zistili, že tretina z tisíc druhov, ktoré strácajú populáciu, nie sú aktuálne považované za ohrozené, ale že v posledných dekádach uhynulo zhruba 50% všetkých živočíchov. Detailné dáta sa týkajú suchozemských živočíchov – pričom takmer polovica z nich stratila za posledných sto rokoch 80% z celkovej populácie. Vedci taktiež dospeli k záveru, že miliardy populácií cicavcov, vtákov, plazov a obojživelníkov uhynulo na celej planéte, z čoho usúdili, že šieste masívnej vymieranie druhov pokročilo omnoho ďalej, ako sa pôvodne myslelo.

Takmer polovica zo 177 skúmaných druhov cicavcov stratila viac ako 80% ich populácie medzi rokmi 1900 a 2015

2018-08-12 (1)

Zhrnutie: „Vyplývajúce biologické vymieranie bude mať zjavne závažné ekologické, ekonomické a sociálne následky. Ľudstvo bude musieť napokon zaplatiť vysokú cenu za decimáciu korábu oplývajúceho životom v široko-ďaleko nami známom vesmíre.“

Tvrdia, že ešte ostáva priestor pozastaviť či spomaliť vymieranie, ale výhliadky už nie sú také ružové: „Všetko smeruje k tomu, že v nasledujúcich dvoch dekádach budeme svedkami omnoho silnejšieho útoku na biodiverzitu, a to nemaľujeme žiadny pochmúrny obraz budúcnosti  života na Zemi, vrátane toho ľudského.“

Živočíchy vymierajú kvôli deštrukcii ich prirodzeného prostredia, toxickému znečisteniu, invázii cudzokrajných druhov a klimatickej zmene. Ale tou primárnou príčinou týchto všetkých faktorov sú „preľudnenie a neprestávajúci populačný rast, ale aj nadmerná konzumácia, najmä bohatších vrstiev spoločnosti,“ tvrdií tím vedcov spoločne s Prof Paulom Ehrlichom zo Stanfordskej Univerzity v Spojených štátoch, ktorí vydali v roku 1968 knihu Populačná bomba – pôvodná, no za to kontroverzná, práca.

„Seriózne varovanie, s ktorými prichádzame, musí byť vzaté do úvahy, a postúpená ďalej, nakoľko naša civilizácia je absolútne závislá od rastlín, zvierat, a mikroorganizmov na Zemi, ktoré ju podporujú nevyhnutným ekosystémom počnúc opeľovaním a ochranou až po zásobovanie potravou z mora udržiavaním klímy vhodnej pre život,“ prezradil Ehrlich Guardianu. Ďalšie služby ekosystému zahŕňajú čistý vzduch a vodu.

„Čas konať sa rýchlo kráti,“ povedal a dodáva „žiaľ, potrvá veľmi dlhú dobu, kým znovu začneme ako civilizácia fungovať, ak máme prežiť, ale jedným z krokov, ktoré už možno dnes podniknúť, je v oblasti spotreby jedla a ‘zaplátať’ ten neporiadok, ktorý sme narobili – prírodné rezervácie, zákony o ochrane diverzity.“ Ceballos sa domnieva, že je nutné založiť medzinárodnú inštitúciu, ktorá by dotovala globálnu prírodnú rezerváciu.

Výskum analyzoval dáta 27 500 druhov suchozemských stavovcov z IUCN a zistilo sa, že tretine z nich sa za posledné desaťročia ich stavba tela zmenšila. V mnohých prípadoch ide o bežné druhy a Ceballos poskytol aj príklad zo svojho okolia: „Kedysi u nás na dome každým rokom hniezdili lastovičky – v Mexiko City – ale za posledných desať rokov som tu nevidel žiadne.“

Na vymieranie živočíchov poukazuje aj prípad leva: „Lev bol historicky prítomný na väčšine územia Afriky, v južnej Európe a na Strednom východe, až po Indiu. Dnes je väčšina levej populácie preč.“

Súčasný a historický výskyt levov

2018-06-02 (5)Profesor Stuart Pimm z Univerzity Duke v Spojených štátoch, ktorý sa ale nezúčastnil výskumu, potvrdil, že záver správy je vcelku pravdivý, ale nesúhlasí s tvrdením, že k šiestemu vymieraniu druhov už došlo: „Ešte k nemu [masovému vymieraniu] nedošlo – nachádzame sa totiž na jeho okraji.“

Pimm tiež prezradil, že z výskumu vzišli aj otázniky. „Mali by sme sa báť straty mnohých živočíšnych druhov – rozhodne áno – ale je to dosť hrubý spôsob, ako to dokázať. V niektorých častiach sveta dochádza k masívnym stratám živočíchov, na druhej strane, v niektorých častiach sveta zas nastal nebývalý rozkvet. V krajinách ako Južná Afrika, je to dosť kruté, ale miestnym organizáciám sa tam darí ochraňovať levy.“

Robin Freeman, zo Zoologickej spoločnosti v Londýne, vo Veľkej Británii: „Hoci sú výsledky zaujímavé, to najzaujímavejšie sa ukrýva v detailoch. Čo teda poháňa úpadky v niektorých oblastiach?“

Freeman bol členom tímu, ktorý v roku 2014 vydal analýzu o 3000 druhoch, ktorá naznačovala, že od roku 1970 sme stratili 50% živočíšnej populácie, čo sa zhoduje s novou prácou, ale bola založená na odlišných vstupných IUCN dátach. Napriek tomu súhlasí, že priamočiarosť je viac ako dôležitá: „Ľudia si musia byť vedomí katastrofických úpadkov, ktoré vidíme. A domnievam sa, že na toto je priestor v novej práci, aj keď je tu veľmi tenká hranica.“

Problém preľudnenia ako koreň environmentálnych problémov bol dlho vnímaný ako kontroverzný. Ehrlich v roku 1968 uviedol, že stovky miliónov ľudí umrie od hladu v 70. rokoch, ale nestalo sa tak, čiastočne kvôli novým plodinám s vysokým výnosom, ktoré Ehrlich sám označil ako za možné.

Ehrlich si uvedomil „chyby“ v knihe Populačná bomba, ale vyjadril sa, že bola vo svojej podstate šlo o úspech – upozorniť ľudí na globálne environmentálne otázky a problémy a úlohu ľudstva. Jeho odkaz ostáva aj naďalej trochu hrubý: „Ukážte mi vedca, ktorý tvrdí, že nemáme populačný problém a ja vám ukážem idiota.“

Predošlé masové vymierania:

Koniec Ordoviku, pred 443 miliónmi roko

Drsná doba ľadová viedla k poklesu morskej hladiny o 100 m, vyhladeniu 60-70% všetkých druhov, ktoré v tom čase predstavovali prevažne morské tvory. Krátko po roztopení ľadovcov oceány „hladovali“ po kyslíku.

Neskorý Devón, približne pred 360 miliónmi rokov

Desivo dlhá klimatický zmena, opäť ťažko zasiahla život v plytkých moriach a vyhladila tak 70 druhov vrátane takmer všetkých koralov.

Perm-Trias, približne pred 250 miliónmi rokov

Najväčšie – viac ako 95% druhov uhynulo vrátane trilobitov a veľkého hmyzu – súvisí s masívnymi erupciami sopiek na Sibírii, ktoré zapríčinili ničivé globálne otepľovanie.

Trias-Jura, približne pred 200 miliónmi rokov

Tri štvrtiny tvorov zmizli,znovu najskôr kvôli ďalšiemu sopečnému výbuchu a tak dinosaury dostali priestor a rozšírili sa po celej planéte.

Obdobie Kriedy-Treťohôr, pred 65 miliónmi rokov

Dopad obrovského asteroidu na Mexiko krátko po ohromnej vulkanickej erupcii v oblasti dnešnej Indie znamenali koniec éry dinosaurov a hlavonožcov. Cicavce spolu s ľuďmi následne využili situáciu a chopili sa vlády.

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na