VEREJNOSŤ NEDÔVERUJE VEDE. MÁME ROK 2017. TO MUSÍME NAPRAVIŤ!

0

Život vo svete, kde pravda neexistuje

V tomto svete, v ktorom pravda nie je až taká zaujímavá, vo svete zamorenom falošnými správami a alternatívnymi faktami, došlo k masívnemu rozkolu medzi vedeckou komunitou a väčšinou spoločnosti. Navyše, nezhody sa netýkajú len jedného problému.

Napriek tomu, čo vravia vedci, značné množstvo ľudí stále verí tomu, že geneticky modifikované potravin sú zdraviu škodlivé, iní sa obávajú, že vakcíny viac škodia ako pomáhajú a alarmujúci počet ľudí je presvedčených, že globálne otepľovanie nie je  výtvorom človeka.

OBRAZOK TABULKA PEW

„V spoločnosti panuje napätie. [Ľudia] majú obavy, či sa vedci naozaj nemýlia. Môžeme vôbec dôverovať priemyslu?“ vysvetľuje pre Futurism Arthur Caplan, zakladateľ a riaditeľ Oddelenia pre medicínsku etiku (Division of Medical Ethics) na New Yorkskej Univerzite.

Caplan si ale myslí, že vedecká komunita má ešte stále dosť síl na to, aby si opäť získali dôveru verejnosti.

Komunikácia je základ

Podľa Kaplana, obnovenie dôvery začína lepšou komunikáciou. Vedci sa môžu roky, možno i desiatky rokov venovať jednej oblasti, pretože ich zameranie je extrémne náročné. Nie každý projekt vychytá chytľavý názov a jeho výsledky sú ľahko stráviteľné, preto sa vedecká komunita musí zamerať aj na hľadanie ľudí, ktorí si už získali dôveru verejnosti, aby im pretlmočili a vysvetlili prácu miesto toho, aby sa spoliehali na tisk ako prostredník.

„Musíme mať vedcov, ktorí dokážu takéto správy a novinky odkomunikovať,“ trvá na svojom Caplan. „Nemáme veľa dobrých rečníkov. Spomedzi stovky tisícov vedcov tu máme zhruba 6, ktorí to vedia.“

Mať charizmatických, dôveryhodných ambasádorov vedy ako sú Neil deGrasse Tyson a Michio Kaku, ktorí vedia vysvetliť vedecké fakty a prelomy prijateľným spôsobom, pochopiteľným pre širokú verejnosť, je nesmierne dôležité, ak dôjde na oblasti vedy, v ktorých sú etika základom. Caplana tvrdí, že napríklad genetická manipulácia je jedným z príkladov.

„Mnohí ľudia nechápu, o čom je vlastne technológia,“ vysvetľuje Caplan. „Boja sa, že ju požijú zlí ľudia na zlé veci, a naozaj nevidia druhú stranu mince alebo jej benefity.“ Verejnosť musí pochopiť, že vedci nie sú egomaniaci hrajúci sa na Boha s genetikou, ale bežní ľudia, ktorí vidia spôsoby, akými by veda mohla zachraňovať životy.

Ďalšia generácia

Ak sa zameriame na tvorbu lepších komunikačných kanálov, veda má šancu si opäť získať dôveru verejnosti. Dôsledky by boli ohromujúce.

Napríklad, informovanie o klimatických zmenách by bolo omnoho jednoduchšie, ak by ďalších 37% verejnosti verilo, že človek za týmto javom stojí ľudská činnosť (dosiahnuť rovnakú úroveň, ako sa píše v prieskume Pew Research). Ak by politici chceli byť znovu zvolení, boli by nútení predložiť legislatívu, ktorá by adresovala túto problematiku, a [už spomínaná] tretina populácie by najpravdepodobnejšie podnikla zmeny na osobnej úrovni, aby sa problému dostala patričná pozornosť, napr. prostredníctvom prechodu na elektrické automobily.

Omnoho dôležitejšie je ale ako získanie dôvery verejnosti je nadobudnúť ju od bodu nula, v spolupráci s budúcimi generáciami, a to najmä v súvislosti s kontroverznými oblasťami štúdií. Dnešná mládež možno ešte nemá predsudky, ktoré majú dnešní starší ľudia, no vedecká komunita robí veľmi málo, aby k nim prenikla.

„Je nutné, aby sa na stredných školách začali seriózne etické a vedecké diskusie [súvisiace s týmito oblasťami]. Napokon, sú to práve budúce generácie, ktoré sa budú musieť popasovať s týmito problémami, pričom s drvivou väčšinou z nich sa nevedú žiadne diskusie, aj keď sú o ňu [mladí ľudia] zaujímajú,“ tvrdí Caplan. „Zanedbávame vysoké školy a ak zo škôl vyjdú nevzdelaní ľudia, ktorí nemajú úctu k vede, potom budeme znášať následky.“

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na