VŠETKO, ČO VÁM POVEDALI O PLASTOCH, JE LOŽ – ODPOVEĎ NIE JE RECYKLÁCIA

0
628

Recyklácia je len zbabelým útekom vlád a veľkých korporácií. Ak chceme zastaviť masívne znečisťovanie planéty, musíme prijať a uskutočniť veľmi odlišné kroky.

Teraz, v tomto momente, choďte do kuchyne, otvorte chladničku a špajzu a vyberte všetko, čo je zabalené v plaste. Balenia s cestovinami, ryža (alebo quinoa, to je jedno), fľaše od olivového oleja alebo sójovej omáčky, tehla syra, kartón mlieka alebo džúsu, balenie, v ktorom je zabalené mäso alebo ryba, balenie so špenátom, avokádo, platový košík s cherry paradajkami, bylinky a nádoby na korenie, fľaše s umývacími prostriedkami, špongie (balenia od nich, a často aj špongia samotná). A zoznam môže takto pokračovať do nekonečna – a to je len jedna miestnosť.

Máte pocit, že to v poriadku, všakže? Pretože recyklujete. Alebo preto, lebo je to príbeh, ktorým nám vymyli mozog, aby sme to všetko akceptovali: že ak si zaobstaráme zopár nádob a budeme separovať odpad, ktorý vezmú nejakí milí páni a potom ho nejakým magickým spôsobom odstránia bez negatívneho dopadu na životné prostredie, že sa tým všetko vyrieši? Recyklácia je však dospelou verziou, ako nám nasadiť klapky na oči, zapchať uši a a popri tom všetkom si vyspevovať „lalalala!“. A zatiaľ všetky morské tvory veľmi rýchlo vymierajú; vzduch, ktorý dýchame, je tak znečistený, že obmedzenia a nové normy sú už na smiech; prírodné katastrofy sú z roka na rok silnejšie a ničivejšie a, samozrejme, nemožno zabudnúť na to, že planéta sa závratne rúti do ďalšej katastrofy s názvom globálne otepľovanie.

Dnes už našťastie mnohých z nás prebudil budíček. Správy o tom, že anglická vláda zvažuje zmenu spôsobu recyklácie plastov vyvoláva otázky typu ako presne chcú recyklovať?, pritom odpoveď na túto otázku nie je veľmi efektívna.

Zo všetkého toho množstva plastov, ktoré nájdete v kuchyni, dve tretiny nemožno recyklovať (tieto štatistiky hovoria o Veľkej Británii. Ako sme na tom na Slovensku, za rok 2018, nájdete bližšie informácie tu). Ak si pozorne prečítate balenia, zistíte, že na väčšine z nich je uvedené drobnými písmom „aktuálne nerecyklovateľné“. Dokonca aj termopapier, na ktorý väčšina obchodných reťazcov tlačí zoznam nakúpených položiek, obsahuje škodlivý BPA (Bisfenol A),ktorý sa nedá recyklovať.

Je nutné, aby sme si nezakrývali oči pred realitou, koľko plastu skončí na skládkach, ale čo je možno ešte dôležitejšie, je, že musíme prekoncipovať celú filozofiu recyklácie. Keď ide o plast, recyklácia nie je riešením – v takomto prípade by mala byť recyklácia posledná možnosť.

Recyklácia nie je niečo, čo vlády alebo charity robia pre dobrý pocit – je to priemysel v hodnote stoviek miliárd dolárov. Pokles cien ropy alebo zmena environmentálnej politiky Činy majú tú hybnú silu ovplyvniť profit, ktorý plynie z recyklácie. Ak si vezmeme štatistiky, až 70 % potenciálne recyklovateľného plastového odpadu, ktorý vyprodukuje Európa, skončí na skládke, v oceáne alebo v spaľovni, pričom sa do ovzdušia uvoľňujú škodlivé a toxické látky.

Plast – narozdiel od skla alebo kovu – sa nedá recyklovať donekonečna a po niekoľkých recyklačných cykloch je vyradený a rozkladá sa aj niekoľko storočí. Jedna taká plastová fľaša zostane na zemi v takmer nezmenenej podobe minimálne 450 rokov. (Tu nájdete informácie o tom, ako dlho sa jednotlivé produkty rozkladajú).

Aj keby sme dokázali plast jednoducho a donekonečna recyklovať, je tu stále jeden zádrhel – súčasný plast vyrábame z ropy, ktorá sa získava napríklad frakovaním (vysvetlenie vo videu – SK titulky priložené), čo je jedným zo spôsobov, ktorý najviac poškodzuje životné prostredie a popritom vznikajú uhlíkové emisie a dochádza ku kontaminácii okolitých oblastí, pričom vystavuje ľudské zdravie riziku.

Je jasné, že niečo treba zmeniť, a v tomto prípade nejde o recykláciu. Ak skutočne chceme zmenu a skoncovať s devastovaním prírody jednorazovými plastami, odpoveď je jednoduchá: vlády sa musia zamerať na celkové zastavenie produkcie plastu.

Jednorazové plasty by mali byť okamžite zakázané, alebo, ak nie zakázané, tak by, prinajmenšom, mali byť na ne uvalené enormné dane. Toto nie je radikálny postoj: britská vláda vždy prijíma zákonne nariadenia proti nebezpečenstvu. Napríklad taká nezákonnosť marihuany je založená na tom, že u malého percenta ľudí sa môžu rozvinúť zdravotné problémy ako dôsledok jej užívania, ale napríklad taký tabak, alkohol alebo cukor aj naďalej podliehajú zdaneniu na základe myšlienky, že nie sú pre nás dobré a ak sa chceme sebapoškodzovať, tak potom by sme si za to mali zaplatiť.

A aby toho nebolo málo, plast zamoruje našu planétu aj toxínmi, pričom spoločnosť nevykazuje žiadne známky obmedzenia či úplného zastavenia jeho produkcie. Dopad klimatickej zmeny je do značnej miery nezvrátiteľný, ale nie nezastaviteľný – všetko, čo je nutné spraviť, je uprednostniť budúcnosť ľudskej rasy nad naše pohodlie. Plastové sáčky, slamky a znovu použiteľné poháre sú začiatok, ale kým nezačneme penalizovať výrobu jednorazových plastov, dovtedy bude plast prítomný všade.

Existuje hneď niekoľko oblastí, v ktorých je jednorazový plast nevyhnutný, ale vo väčšine prípadov je absolútne zbytočný a jeho požitie nemá zmysluplné opodstatnenie. Ak by zisky spoločností narástli používaním iných druhov obalov – alebo žiadnych obalov – nastala by skutočná zmena, ktorá by zasiahla aj životné prostredie, tentokrát pozitívne. Spotrebitelia sa už dnes môžu rozhodnúť, či si zvolia cestu bez plastov, ale nie je to vždy také jednoduché. Nákup vecí ako sú potraviny, drogéria, domáce produkty a elektronika bez plastových obalov je časovo náročné a môže byť aj celkom drahé. Udržateľný spôsob života by nemal byť voľbou pre elitu alebo ľavičiarov. Malo by ísť o normu pre nás všetkých. Je však na zodpovednosti a prístupe politických strán a lídrov, aby obmedzili alebo znemožnili možnosť profitovať z výroby jednorazových plastov.

Recyklácia nie je riešením nášho problému s plastom: je to len zbabelý počin vlád, nenásytných korporácií a lenivých spotrebiteľov, za ktorý sa môžu schovať. Musíme si uvedomiť skutočnú šírku masívneho problému, ktorý sme si sami spôsobili, ak sa chceme pohnúť vpred a niečo s týmto problémom spraviť – a musíme tak spraviť skôr, kým nebude neskoro.

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na