VÝSKUM NASA NAZNAČUJE, ŽE NA MARSE BOLO KEDYSI VIAC VODY, AKO JE V SEVERNOM ĽADOVOM OCEÁNE

0
84
Model planéty Mars so starovekým oceánom (Foto: NASA's Goddard Space Flight Center)

Podľa vedcov z NASA, ktorí pomocou pozemských observatórií skúmali atmosféru červenej planéty, mohol staroveký oceán na Marse obsahovať viac vody, ako obsahuje pozemský Severný ľadový oceán.

Vedci hľadali odpovede na otázku, prečo táto obrovská zásobáreň vody opustila povrch. Podrobnosti o pozorovaní a výpočtoch boli zverejnené v časopise Science.[sociallocker]

“Náš výskum poskytuje spoľahlivý odhad objemu vody na Marse v minulosti a to na základe určenia množstva vody, ktoré sa postupne stratilo do vesmíru,” povedal Geronimo Villanueva, vedecký pracovník z NASA Goddard Space Flight Center a hlavný autor nového článku. “Vďaka tejto práci, môžeme lepšie pochopiť históriu vody na Marse.”

Pred cca 4,3 miliardami rokov mal Mars pravdepodobne dostatok vody pre pokrytie celého jeho povrchu tekutou vrstvou s hĺbkou asi 450 stôp (137 m). Oveľa pravdepodobnejšie by však voda vytvorila oceán zaberajúci takmer polovicu severnej pologule Marsu, ktorý by v niektorých oblastiach dosahoval hĺbku viac než jednu míľu (1,6 km).

Nový odhad je založený na podrobných pozorovaniach Európskeho južného observatória (Very Large Telescope) v Čile, Keckových teleskopov a NASA Infrared Telescope Facility na Havaji. Vedci za pomoci týchto silných prístrojov rozlišovali chemické známky dvoch mierne odlišných foriem vody v atmosfére Marsu. Jednou z nich je známa H2O. Druhou je HDO, prirodzene sa vyskytujúca variácia, v ktorej je jeden atóm vodíka nahradený ťažšou formou, nazvanou deutérium.

Porovnaním dnešného pomeru HDO ku H2O vo vode na Marse s pomerom vo vode uväznenej v marťanskom meteorite, ktorého vek je datovaný na približne 4,5 miliardy rokov vedci dokázali merať následné zmeny v atmosfére a určiť, koľko vody uniklo do vesmíru.

Tím v priebehu  takmer 6 rokov, ktoré sa rovnajú zhruba trom rokom Marsku, nikoľkokrát mapoval hladiny H2O a HDO. Z výsledných dát vznikla globálna snímka každej zlúčeniny, rovnako ako ich pomeru. Tieto mapy, ktoré boli prvé svojho druhu, odhalili regionálne rozdiely tzv. mikroklímy a sezónne zmeny, aj keď je moderný Mars v podstate púšť.

Výskumný tím sa zaujímal predovšetkým o oblasti blízko severného a južného pólu Marsu, pretože polárne ľadové čiapočky zadržiavajú najväčšie známe vodné zásoby planéty. Predpokladá sa, že ľad, ktorý je v nich uložený, dokumentuje vývoj vody na Marse od obdobia noachianu (ktoré skončilo asi pred 3,7 miliardami rokov) až do súčasnosti.

Z meraní atmosferickej vody v polárnych oblastiach, vedci určili obohatenie, alebo relatívne množstvo dvoch typov vôd v trvalých ľadovcoch planéty. Obohatenie ľadovcov im ukázalo, koľko vody musel Mars stratiť – objem 6,5 krát väčší, než je objem súčasných polárnych čiapočiek. To znamená, že objem Starovekého marťanského oceánu musel byť minimálne 20 miliónov kubických kilometrov (5 miliónov kubických míľ).

Na základe dnešného povrchu Marsu, sa táto voda pravdepodobne nachádzala v severnej planine, ktorá je vzhľadom na svoje nízke položenie považovaná za dobrého kandidáta pre dno oceánu. Starobylý oceán by pokryl 19 percent povrchu planéty. Pre porovnanie Atlantický oceán zaberá 17 percent zemského povrchu.

“Ak Mars stratil také veľké množstvo vody, je pravdepodobné, že planéta bola vlhká oveľa dlhšiu dobu, než sa myslelo predtým a mohla byť teda dlhšie vhodná pre život,” hovorí Michael Mumma, spoluautor článku a vedúci vedecký pracovník NASA Goddard Space Flight Center.

NASA študuje Mars s radom kozmických lodí a vozidiel v rámci agentúrneho programu Mars Exploration Program, vrátane povrchových vozidiel Opportunity a Curiosity, kozmických sond Odyssey a Mars Reconnaissance Orbiter na obežnej dráhe a sondy MAVEN, ktorá dorazila k červenej planéte v septembri 2014, aby skúmala jej horné vrstvy atmosféry.

V roku 2016 je plánovaný štart misie s názvom InSight,  ktorej cieľom je prvý prieskum vnútornej stavby Marsu. Agentúra taktiež spolupracuje na misiách ESA (Európseja vesmírnej agentúry) nazvaných 2016 ExoMars a 2018 ExoMars. Ďalšie vozidlo NASA zamieri na Mars v roku 2020.

Program NASA nazvaný Mars Exploration Program sa snaží charakterizovať a pochopiť Mars ako dynamický systém, vrátane jeho súčasného a minulého životného prostredia, klimatických cyklov, geológie a biologického potenciálu. NASA súčasne rozvíja schopnosti pilotovaných letov potrebné pre budúce spiatočné misie na Mars naplánované okolo roku 2030.[/sociallocker]

Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z diskusie
Upozorniť ma na
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments