“ZABÍJAJÚ NÁS AKO PSI” – MASAKRE V BOLÍVII ESKALUJÚ POTOM AKO ARMÁDA DOSTALA “LICENCIU NA ZABÍJANIE” (+ VIDEO)

0
238
Truhly zabitých demonštrantov zanechané po rozohnaní smútočného sprievodu, zdroj: facebook

Píšem z Bolívie len niekoľko dní potom, čo som bola svedkom vojenského masakru 19. novembra v benzínovom závode Senkata v domorodom meste El Alto a rozohnania smútočného sprievodu 21. novembra, ktorý si pripomínal obete masakru. Toto sú bohužiaľ príklady modus operandi de facto vlády, ktorá sa chopila kontroly krajiny po štátnom prevrate, ktorý prinútil Eva Moralesa vzdať sa moci.

Tento štátny prevrat spôsobil masívne protesty, vrátane blokád, ktoré sa rozšírili naprieč  krajinou ako súčasť národného štrajku, ktorý túto novú vládu vyzýva na rezignáciu. Jedna dobre organizovaná blokáda je práve v meste El Alto, kde obyvatelia vytvárajú bariéry v okolí benzínového závodu Senkata, bránia tankerom opustiť závod a zamedzujú hlavný zdroj benzínu pre La Paz.

Nová vláda odhodlaná prelomiť blokádu, poslala večer 18. novembra do oblasti vrtuľníky, tanky a ťažko ozbrojených vojakov. Nasledujúci deň vypukol chaos, keď vojaci začali obyvateľov rozháňať slzotvorným plynom a následne strieľali do davu. Dorazila som tam hneď po streľbe. Nahnevaní obyvatelia ma vzali na miestne kliniky, kam boli odvezení ranení. Videla som lekárov a zdravotné sestry, ktorí sa zúfalo snažili zachrániť životy a vykonávať núdzové operácie v ťažkých podmienkach s nedostatkom lekárskeho vybavenia. Videla som päť mŕtvych tiel a desiatky ľudí s ranami po guľkách. Niektorí práve prichádzali do práce, keď ich zasiahli guľky. Smutná matka, ktorej syn bol zastrelený, kričala medzi vzlykaním: „Zabíjajú nás ako psi!“ Nakoniec bolo potvrdených osem mŕtvych a desiatky zranených.

Video zabitých demonštrantov bezpečnostnými zložkami v meste El Alto

Nasledujúci deň sa z miestneho kostola stala improvizovaná márnica, kde sa mŕtve telá – z ktorých ešte stále kvapkala krv – zoradili na laviciach a lekári vykonávali pitvu. Vonku sa zhromaždili stovky ľudí, ktorí prišli vyjadriť spolupatričnosť s rodinami mŕtvych a zozbierali peniaze na truhly a pohreb. Smútili nad mŕtvymi a zlorečili vládu za útok a miestnu tlač za to, že odmieta povedať pravdu o tom, čo sa deje.

Miestne spravodajstvo o udalostiach v Senkate bolo takmer tak zarážajúce ako nedostatok zdravotníckych pomôcok. Vláda sa de facto vyhrážala novinárom obvinením z protištátnej činnosti, ak by šírením „dezinformácií“ šírili protesty, takže mnohé média sa na mieste ani neukázali. Hlavná televízna stanica informovala o troch úmrtiach (rovnako tak svetová tlač, pozn. prekladateľa) a z násilností obviňovala protestujúcich, pričom slovo v hlavnom vstupe dala novému ministrovi obrany Fernandovi Lopezovi, ktorý absurdne tvrdil, že vojaci nevystrelili „jedinú guľku“ a že „teroristické skupiny“ sa s použitím dynamitu pokúšali preniknúť do benzínového závodu.

Al Jazzera ako jedna z mála médii priniesla zábery z rozohnania pokojnej procesie za mŕtvych demonštrantov bezpečnostnými zložkami

Niet divu, že veľa Bolívijcov netuší, čo sa deje. Robila som rozhovori s desiatkami ľudí na oboch stranách politického spektra. Mnoho z tých, ktorí podporujú faktickú vládu, ospravedlňuje represiu ako spôsob obnovenia stability v krajine a odmieta zosadenie Moralesa označiť ako štátny, tvrdiac, že vo voľbách 20. októbra došlo k podvodu, ktorý vyvolal konflikt. Tieto tvrdenia ohľadom podvodu, ktoré boli vyvolané správou Organizácie amerických štátov (OAK), boli vyvrátené Centrom pre ekonomický a politický výskum, think-tankom vo Washingtone, D.C.

Morales, prvý domorodý prezident v krajine s domorodou väčšinou, bol nútený utiecť do Mexika po tom, čo jeho rodinní príslušníci a stranícki lídri čelili výhražkám na zabitie, ale aj reálnym útokom, vrátane podpálenia domu Moralesovej sestry. Bez ohľadu na kritiku voči Evo Moralesovi, ktorá sa týka hlavne jeho rozhodnutia vládnuť štvrté funkčné obdobie, je nepopierateľné, že pod jeho vedením zaznamenala Bolívia rastúce hospodárstvo, ktoré znížilo chudobu a nerovnosť medzi obyvateľmi. Priniesol tiež relatívnu stabilitu krajine s pestrou históriou prevratov a otrasov. A možno čo je najdôležitejšie, Morales bol symbolom, že domorodá väčšina v krajine už nemohla byť naďalej ignorovaná.

Nová vláda zlikvidovala pôvodné domorodé symboly a namiesto toho trvá na nadvláde kresťanstva a Biblie pred domorodými tradíciami, ktoré samodeklarovaná prezidentka Jeanine Añez charakterizovala ako „satanské“. Tento nárast rasizmu sa odzrkadlil aj na násilí voči domorodým protestujúcim, ktorí požadujú rešpektovanie svojej kultúry a tradícií.

Jeanine Añez, tretia najvyššia členka bolívijského senátu, sa po Moralesovej rezignácii sama prehlásila za prezidentku, napriek tomu, že v zákonodarnom zbore nemala potrebné kvórum, ktoré by ju mohlo za hlavu štátu schváliť. Všetci ľudia pred ňou v rade postupnosti, ktorí mohli prevziať moc, patria do Morasovej politickej strany MAS a pod nátlakom museli rezignovať. Jedným z nich je Victor Borda, prezident dolnej komory kongresu, ktorý odstúpil po tom, čo bol jeho dom podpálený a jeho brat unesený a zajatý.

Po prevzatí moci Añezovej vláda hrozila zatknutím zákonodarcov strany MAS a obvinila ich z „podvratnej činnosti a podnecovania“, napriek tomu, že táto strana má väčšinu v oboch komorách kongresu. Medzinárodné spoločenstvo odsúdilo vydanie dekrétu novej vlády, ktorý armáde priznáva imunitu pri obnovenie poriadku a stability. Tento dekrét bol označený ako „licencia na zabíjanie“ a „neobmedzená moc“ k represiám a ostro ju kritizovala tiež Medziamerická komisia pre ľudské práva (ACHR).

Výsledkom tohto dekrétu bola smrť, represie a masívne porušovanie ľudských práv. Za týždeň a pol od prevratu zomrelo pri protestoch 32 ľudí, pričom viac ako 700 bolo zranených. Tento konflikt sa vymkýna spod kontroly a obávam sa, že sa ešte zhorší. Na sociálnych médiách sa povráva, že časť vojenských a policajných jednotiek odmieta vládne príkazy na represie voči protestujúcim. Nie je prehnané tvrdiť, že by to mohlo viesť k občianskej vojne. Preto toľko Bolívijcov zúfalo žiada o medzinárodnú pomoc. „Armáda má zbrane a licenciu na zabíjanie, my nemáme nič,“ zakričala matka, ktorého syna práve zastrelili v Senkate. „Prosím, povedzte medzinárodnému spoločenstvu, aby sem prišli a zastavili to.“

Rozhovor s Medeou Benjamin (autorkou článku) a zábery z protestov v Bolívii

DISKUSIA K ČLÁNKU

UPOZORNENIE: Vážení­ čitatelia. Verí­me, že budete prí­kladom lepšej spoločnosti aj kultivovanými diskusiami. Pozorne si prečí­tajte pravidlá diskusie, aby sme Váš príspevok nemuseli vymazať, prípadne podstúpiť orgánom činným v trestnom konaní­. Publikovaní­m prí­spevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali, porozumeli im, súhlasí­te s nimi a zaväzujete sa ich dodržiavať. Nezverejňujte prosí­m príspevky porušujúce pravidlá. Ďakujeme.

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
Upozorniť ma na