ERDOGAN VYZVAL K ZJEDNOTENIU MOSLIMSKÉHO SVETA

0
436
Hostia summitu v Istanbule, zdroj: FB page Organisation of Islamic Cooperation (OIC)

Erdogan vyzval k zjednoteniu moslimského sveta pri príležitosti konania summitu Organizácie islamskej spolupráce v Istanbule 13 – 14. apríla 2016.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval moslimské štáty k zjednoteniu v boji proti terorizmu a k prekonaniu sektárskych rozporov počas otváracieho prejavu na výročnom summite Organizácie islamskej spolupráce (OIC) v Istanbule, za účasti saudského kráľa i iránskeho prezidenta.

“Domnievam sa, že najväčšou výzvou, ktorú musíme prekonať, je sektárstvo. Moje náboženstvo nie je sunnitské ani šiítske. Moje náboženstvo je islam,” povedal Erdogan vo svojom úvodnom prejave. “Sektárstvo je najväčším zdrojom nebezpečenstva, ktorému čelí moslimský svet. Musíme sa zjednotiť a riešiť tieto problémy sami.”

Erdogan tiež povedal, že cudzie národy ktoré sa zapojili do vývoja v regióne, “to nerobili pre mier, ale pre ropu”. Pre CNN uviedol, že islamský svet bol “rozdrvený pod ťarchou jedného z najzávažnejších problémov, od prvej svetovej vojny” a že “ozbrojené konflikty, občianske vojny, destabilizované štáty a zastarané politické štruktúry” zbavili mnohé moslimské krajiny mieru a stability. Podľa jeho slov “je to všetko umocnené v Sýrii a inde, prostredníctvom vojenskej intervencie a podporou nelegitímnych vlád zo strany cudzích krajín s malou alebo žiadnou znalosť histórie, hodnôt a sociálnych štruktúr regiónu.”

Erdogan tiež vyzval k reforme Organizácie spojených národov, čím naznačil, že nedostatočné zastúpenie moslimských krajín v Bezpečnostnej rade OSN nebolo fér.

Turecko prevezme počas summitu, ktorý sa koná pod témou “jednoty a solidarity pre spravodlivosť a mier”, predsedníctvo OIC na najbližšie dva roky. Cieľom Anakry bolo počas stretnutia prispieť k zníženiu rozdielov medzi odhadovanými 1,7 miliardami moslimov vo svete. “Bratovražedné konflikty spôsobujú veľkú bolesť. Sektárstvo nás rozdeľuje. Dúfajme, že tento summit pripraví podmienky na zahojenie niektorých rán.” vyjadril sa turecký minister zahraničných vecí.

Vlastná politika Turecka na Strednom Východe je však sama sporná a niekoľko moslimských štátov vznieslo námietku voči podpore fundamentálnych islamských opozičných skupín v Sýrii práve zo strany Turecka.

Tridsať hláv štátov a vlád z väčšinových moslimských krajín sa každoročne zúčastňuje stretnutia, ktoré sa koná už od roku 1967 s cieľom prekonať rozdiely v moslimskom svete.
Medzi tohtoročných kľúčových hostí patrili saudský kráľ Salman a iránsky prezident Hasan Rúhání, ktorých krajiny sa angažujú na opačných stranách konfliktov v Sýrii a Jemene.

Chýbali však aj lídri niektorých štátov, vrátane jordánskeho kráľa Abdalláha a egyptského prezidenta Abdel Fattah al-Sisiho. Vzťahy medzi Ankarou a Káhirou sa doteraz nespamätali z prevratu v roku 2013, počas ktorého bol zosadený prezident Mohamed Morsi, vodca Moslimského bratstva, podporovaný Tureckom, zatiaľ čo vzťahy s Jordánskom sú poznačené rozdielnymi postojmi na situáciu v Sýrii.

Istanbul ako dejisko summitu je považované za symbolické hostiteľské mesto, vzhľadom na jeho bývalé postavenie hlavného mesta Osmanskej ríše, ktorej vládcovia boli považovaní za kalifov islamu.

Okázalé bolo hlavne privítanie kráľa Salman v hlavnom meste Turecka, čo značí dramatické zlepšenie vzťahov medzi Tureckom a Saudskou Arábiou. Erdogan osobne privítal saudského kráľa priamo na letisku a odovzdal mu najvyššie vyznamenanie Turecka pre zahraničného vodcu. Desiatky čiernych limuzín odviezli kráľa a delegáciu do luxusného hotela pri Bospore.

Saudská Arábia a Turecko veria, že jedine odstránenie prezidenta Bašára al-Asada je kľúčom k riešeniu sýrskeho konfliktu a zastaveniu povstaleckých skupín bojujúcich proti jeho vláde. Analytici však varujú, že Turecko musí postupovať opatrne pri svojom spojenectvom so Saudskou Arábiou, ktorá je taktiež v drvivej väčšine sunnitská, tak aby z toho nevzišla sektárska aliancia zameraná proti šiítskemu Iránu, s ktorým sú Saudovia v diplomatickom boji kvôli vplyvu v oblasti Perzského zálivu.

MATEJKO
Geopolitike a predovšetkým vojenským intervenciám sa venujem posledných 15 rokov, v rámci toho príležitostne prekladám články a videá geopolitického charakteru, s dôrazom na historický kontext a kultúrno-spoločenské súvislosti, ako aj na vplyv západnej hemisféry na zvyšok sveta. Posledných 6 rokov sa intenzívne venujem predovšetkým konfliktu v Sýrii, komunikujem s rôznymi nezávislými novinármi priamo zo Sýrie a o udalostiach informujem na FB stránke Sýrsky spravodaj Panteon. Som otec, cestovateľ, kultúrny antropológ, turista a environmentalista, angažovaný v komunálnej politike, ktorému nie sú ľahostajné ani udalosti a vývoj vo svete.

PRIDAŤ REAKCIU

Please enter your comment!
Please enter your name here