ZOZNAM KOGNITÍVNYCH SKRESLENÍ

1

Na preklade z originálu z anglickej verzie Wikipédie a iných materiálov sa podieľali:

Peter Vrbatovič, Boris Demovič, Adam Veselovský, Matúš Tremko, Damián Filo, Patrik Barančo, Anton Smataník a Marek Kopilec


Kognitívne skreslenia môžu byť rozdelené do štyroch kategórií: skreslenia vznikajúce z prílišného množstva informácií, nedostatočného významu, potreby konať rýchlo a obmedzení pamäti.

Kognitívne skreslenia sú systematické modely odchýlok od normy alebo racionality v úsudku a často sa študujú v psychológii a behaviorálnej ekonómii.

Hoci realita týchto skreslení je potvrdená replikovateľným výskumom, často existujú spory o tom, ako klasifikovať tieto skreslenia alebo ako ich vysvetliť. Niektoré sú výsledkom pravidiel spracovania informácií (t. j. mentálnych skratiek) heuristiky, ktoré mozog používa na rozhodovanie alebo úsudky. Skreslenia majú rôzne formy a prejavujú sa ako kognitívne (chladné) skreslenia ako je duševný šum alebo motivačné (horúce) skreslenia, napríklad keď sú domnienky skreslené zbožným uvažovaním. Oba efekty môžu byť prítomné v rovnakom čase.

Existujú tiež spory o niektorých týchto skresleniach, ako či sa považujú za zbytočné alebo iracionálne alebo či vedú k užitočným postojom alebo správaniu.

Hoci tento výskum zahŕňa predovšetkým ľudské subjekty, niektoré zistenia, ktoré preukázali skreslenia, sa našli aj v zvieratách. Napríklad hyperbolické diskontovanie sa pozorovalo u potkanov, holubov a opíc.

 

Rozhodovanie, presvedčenie a skreslenia v správaní.

Mnohé z týchto skreslení ovplyvňujú formovanie viery, obchodné a ekonomické rozhodnutia a ľudské správanie vo všeobecnosti.

Ambiguity effect
Efekt nejednoznačnosti: Tendencia vyhýbať sa pri rozhodovaní možnostiam, u ktorých informácie o úspešnosti sú neurčité alebo chýbajú.

Anchoring
Kotvenie: Tendencia sa pri rozhodovaní silno spoliehať (resp. zakotviť) na najvýraznejšiu informáciu, ktorú dostaneme. Tá potom ovplyvňuje naše ďalšie rozhodnutia.

Anthropocentrism
Antropocentrizmus: Pojem, ktorý kladie do stredu javu, procesu a vesmíru človeka, ktorého považuje za jediné a najdôležitejšie súcno vo svete. Človek má vlastnú hodnotu, zatiaľ čo príroda má iba inštrumentálnu hodnotu. Opakom je biocentrizmus. (Zdroj

Antropomorfismus
Antropomorfizmus: Snaha charakterizovať zvieratá, predmety a abstraktné pojmy ako znaky, emócie a zámery podobné ľudskému charakteru.

Attentional bias
Pozornostná selekcia: Označuje jav, ktorý spôsobuje, že jedinec v procese rozhodovania, nevyhodnotí všetky možné výsledky. Pozornosť venuje iba jednému alebo dvom možným výsledkom. Ostatné alternatívne možnosti sú ignorované. (Zdroj)

Automation bias
Klam automatizácie: Jedná sa o tendenciu jedinca uprednostňovať návrhy počítačom riadených automatizovaných systémov a opačne ignorovať riešenia navrhnuté človekom aj keď sú správne.

Availability heuristic
Heuristika dostupnosti: Jav, v ktorom jednotlivci odhadujú pravdepodobnosť výskytu udalosti podľa jednoduchosti, s akou si vedia spomenúť na príklady alebo asociácie danej udalosti. (Zdroj)

Availability cascade
Kaskáda dostupnosti: Samoposilňujúci jav, v ktorom sú informácie vnímané ako hodnoverné a pravdivé vďaka rastúcemu opakovaniu (resp. „opakuj informáciu, dokým sa nestane pravdivou“)

Backfire effect

Spätný efekt: Reakcia na vyvrátenie dôkazov posilnením ich predchádzajúcich presvedčení.

Bandwagon effect

Efekt skupinového vozňa: Tendencia robiť (alebo veriť) veciam, pretože veľa iných ľudí robí (alebo verí) v to isté. Súvisí so správaním skupiny a stáda.

Base rate fallacy or Base rate neglect

Chyba základnej sadzby alebo zanedbanie základnej sadzby: Tendencia ignorovať základné informácie (generické, všeobecné informácie) a sústrediť sa na konkrétne informácie (informácie, ktoré sa týkajú iba určitého prípadu).

Belief bias

Skreslenie viery: Efekt, kde niekoho hodnotenie logickej sily argumentu je skreslené vierohodnosťou záveru.

Ben Franklin effect

Efekt Bena Franklina: Osoba, ktorá urobila láskavosť niekomu, má väčšiu pravdepodobnosť, že urobí pre túto osobu ďalšiu láskavosť, ako keby bola dostala od tejto osoby láskavosť.

Berkson’s paradox

Berksonov paradox: Tendencia nesprávne interpretovať štatistické experimenty zahŕňajúce podmienené pravdepodobnosti.

Bias blind spot

Skreslenie slepej škvrny: Tendencia vidieť sa ako menej zaujatý ako ostatní ľudia, alebo byť schopný identifikovať viac kognitívnych skreslení v iných než v sebe.

Bystander effect

Vedľajší účinok: Tendencia myslieť si, že iní budú konať v krízovej situácii. Je to sociálny psychologický fenomén, v ktorom je menej pravdepodobné, že jednotlivci ponúknu pomoc obeti, keď sú prítomní iní ľudia. Čím väčší je počet okolostojacich osôb, tým menej pravdepodobne pomôže niektorý z nich. Niekoľko faktorov prispieva k efektu vedľajších účastníkov vrátane nejednoznačnosti, súdržnosti a rozširovania zodpovednosti, ktoré posilňujú vzájomné popieranie závažnosti situácie.

Choice-supportive bias

Skreslenie podpornej voľby: Tendencia pamätať si niečie voľby ako lepšie než v skutočnosti boli.

Clustering illusion

Ilúzia zoskupovania: Tendencia nadhodnocovať význam malých sérií, stôp alebo zhlukov vo veľkých vzorkách náhodných údajov.

Confirmation bias

Potvrďujúce skreslenie: Tendencia vyhľadávať, interpretovať, sústrediť sa a pamätať si informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje svoje názory.

Congruence bias

Skreslenie zhody: Tendencia testovať hypotézy výlučne prostredníctvom priameho testovania namiesto testovania možných alternatívnych hypotéz.

Conjunction fallacy

Omyl spojenia: Známy aj ako problém Linda je tendencia predpokladať, že špecifické podmienky sú pravdepodobnejšie než všeobecné.

Conservatism (belief revision)

Konzervativizmus (revízia viery): Tendencia nedostatočne prehodnotiť svoju vieru, keď je prezentovaný nový dôkaz.

Continued influence effect

Efekt pokračujúceho vplyvu: Tendencia veriť predtým naučenej dezinformácii aj po jej náprave. Nesprávna informácia môže stále ovplyvniť závery, ktoré vzniknú po vykonaní korekcie.

Contrast effect

Kontrastný efekt: Zvýšenie alebo zníženie určitého vnímania stimulov v porovnaní s nedávno pozorovaným kontrastným objektom.

Courtesy bias

Zdvorilostné skreslenie: Tendencia vyjadrovať názor, ktorý je spoločensky správnejší ako skutočný názor, aby sa nikto neurazil.

Curse of knowledge

Kliatba vedomostí: Keď lepšie informovaní ľudia považujú za veľmi ťažké premýšľať o problémoch z pohľadu menej informovaných ľudí.

Declinism

Úpadkárstvo: Predispozícia pozerať sa na minulosť priaznivo (ružová retrospekcia) a budúcnosť negatívne.

Decoy effect

Efekt návnady: Je to fenomén, pri ktorom spotrebitelia budú mať tendenciu mať špecifickú zmenu v preferencii medzi dvoma možnosťami, keď sú prezentované aj s treťou možnosťou, ktorá je asymetricky dominantná. Preferencie pre možnosť A alebo B sa môžu meniť v prospech možnosti B, keď je predložená možnosť C, v ktorej úplne dominuje možnosť B (nižšia vo všetkých ohľadoch) a čiastočne dominuje možnosť A.

Default effect

Efekt predvolenia: Keď je možnosť výberu medzi viacerými možnosťami, môže existovať tendencia uprednostniť predvolenú možnosť.

Denomination effect

Efekt pomenovania: Tendencia utrácať viac peňazí, ak sú denominované v malých množstvách (napr. mince) skôr než veľké množstvá (napríklad účty).

Disposition effect

Efekt dispozície: Tendencia k predaju majetku, ktorý narastá na hodnote a odolať predaju majetku, ktorý klesol v hodnote.

Distinction bias

Rozlišovacie skreslenie: Tendencia vidieť dve možnosti ako viac odlišné, keď sa vyhodnocujú súčasne než keď sa vyhodnocujú oddelene.

Dunning–Kruger effect

Dunning–Kruger efekt: Tendencia nekvalifikovaných jednotlivcov nadhodnocovať vlastnú schopnosť a tendenciu odborníkov podceňovať svoju vlastnú schopnosť.

Duration neglect

Zanedbanie trvania: Je to psychologické zistenie, že ľudské úsudky o nepríjemnosti bolestivých zážitkov závisia veľmi málo od trvania týchto skúseností. Viaceré experimenty zistili, že tieto úsudky majú tendenciu ovplyvniť dva faktory: vrchol (keď bola skúsenosť najviac bolestivá) a ako rýchlo sa bolesť zmenšuje. Ak sa zmenší pomalšie, skúsenosť sa považuje za bolestivú.

Empathy gap

Medzera empatie: Tendencia podceňovať vplyv alebo silu pocitov v sebe alebo iných.

Endowment effect

Efekt nadácie: Je to hypotéza, že ľudia pripisujú veci väčšiu hodnotu iba preto, že ju vlastnia. V rámci paradigmy oceňovania budú mať ľudia tendenciu platiť viac, aby si ponechali niečo, čo vlastnia, než získali niečo, čo nevlastnia – dokonca ani vtedy, keď nie je dôvod na pripútanosť alebo dokonca aj keby to bolo len pred pár minútami. V rámci výmennej paradigmy sa ľudia, ktorým sa darí, zdráhajú obchodovať s iným dobrom podobnej hodnoty.

Exaggerated expectation

Prehnané očakávania: Založené na predpokladoch, že skutočné dôkazy sa ukážu byť menej extrémne ako naše očakávania.

Experimenter’s or expectation bias

Experimentátorove alebo očakávacie skreslenie: Tendencia experimentátorov uveriť, odobriť a publikovať údaje, ktoré sa zhodujú s ich očakávaniami o výsledku experimentu a nesúhlasiť, vyradiť alebo znížiť zodpovedajúce váhy údajov, ktoré sa javia ako v rozpore s týmito očakávaniami.

Focusing effect

Zaostrovací efekt: Tendencia klásť príliš veľký význam jednému aspektu udalosti.

Forer effect or Barnum effect

Efekt Forer alebo Efekt Barnum: Pozorovanie, že jednotlivci pripisujú vysokú presnosť hodnoteniam opisov ich osobnosti, ktoré údajne sú prispôsobené konkrétne pre nich, ale sú v skutočnosti nejasné a dostatočne všeobecné na to, aby sa vzťahovali na širokú škálu ľudí. Tento účinok môže poskytnúť čiastočné vysvetlenie rozšíreného prijatia niektorých nadprirodzených názorov a praktík, ako je astrológia, veštenie, čítanie aury a na niektoré typy osobnostných testov. Vzhľadom na to, že hodnotiace vyhlásenia sú nejasné, ľudia im pripisujú svoj vlastný význam, a preto sa pre nich vyhlásenie stávajú osobné. Tiež jednotlivci s väčšou pravdepodobnosťou súhlasia s negatívnymi hodnoteniami seba samých, ak vnímajú osobu, ktorá prezentuje hodnotenie ako vysokokvalitného profesionála.

Form Function Attribution Bias

Skreslenie prisudzovania funkčnej formy: Tendencia ľudí konať systematické chyby v prípade, že komunikujú s robotom nachádzajúcim sa v ľudsko-robotickej interakcii. Vysvetľuje sa to spôsobom, že ľudia dávajú svoje očakávania a predpoklady na robota na základe jeho podoby (formy) a atribúty funkcie, ktorá nie vždy odzrkadľuje jeho funkcionalitu.

Framing effect

Rámcový efekt: Informácie, ktoré poskytujú rôzne riešenia z rovnakej informácie v závislosti od toho, či je táto informácia odôvodnená.

Frequency illusion

Frekvenčná ilúzia: Ilúzia, v ktorej meno, slovo alebo akýkoľvek iný počuteľný zvuk, ktorý prednedávnom niekomu prišiel do pozornosti sa zrazu zmení na nepravdepodobnú frekvenciu krátko po tom (nejedná sa o ilúziu čerstvosti taktiež nie o selektívne skreslenie). Tento fenomén je prezývaný aj ako Baader-Meinhof fenomén.

Functional fixedness

Predikcia funkčnej fixácie: Limituje osobu používať objekt iba na jej tradičný účel.

Gambler’s fallacy

Klam gamblerstva: Tendencia myslieť si, že budúce možnosti sú prístupné cez minulé udalosti, ak sú v skutočnosti nezmenené. Klam pochádza z mylnej konceptualizácie zákonu veľkých čísel“. Napríklad: Hodil som mincou a padla 5–krát hlava, ak hodím šiestykrát, bude oveľa väčšia pravdepodobnosť, že padne panna.

Hard–easy effect

Ťažko-ľahký efekt: Závisí od úrovne náročnosti určitej činnosti, istota v úsudku je príliš konzervatívna a nedostatočne extrémna.

Hindsight bias

Predsudok spätného pohľadu: Osoba trpiaca týmto skreslením sa často prejavuje vetou Ja som to celú dobu vedela. Je to tendencia vidieť ako veci dopadnú v rovnakom čase, v akom sa už stali.

Hostile attribution bias

Skreslenie nepriateľského prísudku: Tendencia označovať prejavy ostatných za nepriateľské, aj keď tieto prejavy nemajú priamy nepriateľský zámer.

Hot-hand fallacy

Klam horúcej ruky: Taktiež známa ako Fenomén horúcej ruky alebo horúca ruka je nepodložená predstava osoby, ktorá uspela v náhodnej aktivite raz, a myslí si, že sa jej to podarí znovu.

Hyperbolic discounting

Hyperbolické diskontovanie: Sú to rozhodnutia, ktoré sa z momentálneho hľadiska zdajú výhodné, ale neplatí to pre dlhodobé hľadisko. Hyperbolické diskontovanie vedie k nekonzistentnosti rozhodnutí priebehom času – ľudia vytvárajú rozhodnutia, ktoré by v budúcnosti neurobili na základe rovnakého dôvodu. Taktiež známy ako predsudok prítomného momentu a je často spájaný s Dynamickou inkonzistenciou. Výborný príklad tohto javu je štúdia, ktorá ukazuje, že pri výbere týždeň dopredu si 74% ľudí vyberie ovocie, ale ak je táto voľba prevedená v aktuálny deň 70% zúčastnených si vyberie čokoládu.

Identifiable victim effect

Efekt identifikovateľnej obete: Tendencia reagovať silnejšie na jednu identifikovanú osobu v ohrození ako na veľkú skupinu ohrozených ľudí.

IKEA effect

IKEA efekt: Tendencia ľudí dávať neúmerne vysokú hodnotu veciam, ktoré oni čiastkovo zhromaždili ako napríklad nábytok od IKEA, bez ohľadu na kvalitu konečného výsledku.

Illicit transference

Nedovolený prenos: Je to neformálny klam, ktorý sa vyskytuje, keď argument predpokladá, že neexistuje žiadny rozdiel medzi pojmom v rozdelení (s odkazom na každého člena triedy) a kolektívom (odkazujúc na samotnú triedu ako celok). Existujú dve varianty tohto omylu:

Klam zloženia – predpokladá, že to, čo platí pre jednotlivé časti, platí pre celok. Tento klam je tiež známy ako argumentovanie od špecifického k všeobecnému.

Klam delenia – predpokladá, že to, čo platí pre celok, je pravdivé pre jeho časti (alebo niektoré podmnožiny častí).

Illusion of control

Ilúzia kontroly: Je to tendencia ľudí nadhodnocovať svoju schopnosť kontrolovať udalosti; napríklad keď ktokoľvek cíti pocit kontroly nad výsledkami, na ktoré preukázateľne nemá vplyv.

Illusion of validity

Ilúzia platnosti: Viera, že naše úsudky sú presné, najmä ak sú dostupné informácie konzistentné alebo vzájomne korelované.

Illusory correlation

Iluzórna korelácia: Nepresné vnímanie vzťahu medzi dvoma nesúvisiacimi udalosťami.

Illusory truth effect

Efekt iluzórnej pravdy: Tendencia veriť, že vyhlásenie je pravdivé, ak je ľahšie spracované alebo ak bolo uvedené viacnásobne, bez ohľadu na jeho skutočnú pravdivosť.

Impact bias

Skreslenie dopadu: Tendencia nadhodnocovať dĺžku alebo intenzitu vplyvu budúcich pocitov.

Information bias

Informačné skreslenie: Tendencia vyhľadávať informácie aj vtedy, keď nemôžu ovplyvniť činnosť.

Insensitivity to sample size

Necitlivosť na veľkosť vzorky: Tendencia podceňovať zmeny v malých vzorkách.

Irrational escalation

Iracionálna eskalácia: Fenomén, v ktorom ľudia ospravedlňujú zvýšenie investícií do rozhodnutia na základe kumulatívnej predchádzajúcej investície, a to napriek novým dôkazom, ktoré naznačujú, že rozhodnutie bolo zrejme nesprávne. Tiež známy ako klam utopených nákladov.

Law of the instrument

Zákon nástroja: Nadmerné spoliehanie sa na známy nástroj alebo metódy, ignorovanie alebo podhodnotenie alternatívnych prístupov. Ak všetko, čo máte, je kladivo, všetko vyzerá ako klinec.

Less-is-better effect

Efekt „Menej je lepšie“: Je to typ zmeny preferencií, ku ktorému dochádza vtedy, keď je preferovaná menšia alebo nižšia alternatíva návrhu, ak sa posudzuje samostatne, ale nie je vyhodnotená spoločne. Termín bol prvýkrát navrhnutý Christopherom Hseeom.

Look-elsewhere effect

Efekt Pozrite sa inde: Je to fenomén v štatistickej analýze vedeckých experimentov, kde zjavne štatisticky významné pozorovanie mohlo skutočne vzniknúť náhodou kvôli veľkosti parametrového priestoru na vyhľadávanie. Viac všeobecne známe v štatistikách ako problém viacnásobných porovnaní, termín získal v roku 2011 určitú pozornosť médií v kontexte hľadania Higgsovho bozónu v Large Hadron Collider.

Loss aversion

Averzia k strate: V kognitívnej psychológii a teórii rozhodovania sa averzia voči stratám vzťahuje na tendenciu ľudí uprednostňovať predchádzanie stratám pri získavaní ekvivalentných ziskov: je lepšie nestratiť 5 dolárov než nájsť 5 dolárov. Táto zásada je veľmi dôležitá v oblasti ekonomiky. To, čo odlišuje stratu averzie od averzie voči riziku, spočíva v tom, že užitočnosť peňažnej výplaty závisí od toho, čo sa predtým stalo alebo sa očakávalo.

Mere exposure effect

Efekt jednoduchej expozície: Tendencia vyjadriť prehnanú náklonnosť k veciam len z dôvodu dôverného vzťahu k nim.

Money illusion

Ilúzia peňazí: Tendencia sústrediť sa skôr na nominálnu hodnotu peňazí než na jej hodnotu z hľadiska kúpnej sily.

Moral credential effect

Efekt morálneho poverenia: Tendencia sledovať výsledky nepredpojatosti k zvýšeniu následných predsudkov. Prípadne sebahodnotenie je termín používaný v sociálnej psychológii a marketingu na opis podvedomého javu, v ktorom zvýšená dôvera a pocit bezpečia v niekoho vlastný obraz alebo predstavu o sebe má tendenciu, aby sa jednotlivec menej zaoberal následkami následného nemorálneho správania, a preto je pravdepodobnejšie, že urobí nemorálne rozhodnutia a bude nemorálne konať.

Negativity bias or Negativity effect

Skreslenie negativity alebo negatívny účinok: Psychologický jav, pri ktorom ľudia majú väčšiu pamäť na nepríjemné spomienky v porovnaní s pozitívnymi spomienkami.

Neglect of probability

Zanedbanie pravdepodobnosti: Tendencia úplne ignorovať pravdepodobnosť pri rozhodovaní v neistote.

Normalcy bias

Skreslenie normálnosti: Odmietnutie plánovať alebo reagovať na katastrofu, ktorá sa nikdy predtým nestala.

Not invented here

Tu nevynájdené: Averzia kontaktovať sa s alebo použiť produkty výskumu, štandardov alebo vedomostí vyvinutých mimo skupiny. Súvisí s efektom IKEA.

Observer-expectancy effect

Efekt pozorovateľsko-očakávací: Keď výskumník očakáva daný výsledok, a preto nevedome manipuluje s experimentom alebo nesprávne interpretuje údaje, aby ich našiel (pozri tiež očakávaný účinok subjektu).

Omission bias

Skreslenie opomenutia: Tendencia posudzovať škodlivé činy ako horšie, menej morálne než rovnako škodlivé opomenutia (nečinnosti).

Optimism bias

Optimistické skreslenie: Tendencia byť nadmerne optimistický, nadhodnocovať priaznivé a príjemné výsledky (pozri tiež zbožné úsilie, valenčný efekt, skreslenie pozitívneho výsledku).

Ostrich effect

Pštrosí efekt: Ignorácia očividnej (negatívnej) situácie.

Outcome bias

Predsudok výsledku: Tendencia posudzovať rozhodnutie na základe eventuálneho výsledku namiesto úsudku na základe kvality rozhodnutia v čase, kedy bolo rozhodnutie vykonané.

Overconfidence effect

Efekt prílišnej sebadôvery: Prílišná sebaistota v jednotlivých odpovediach na otázky. Napr. na určité typy otázok, odpovede, ktoré ľudia hodnotia 99% určitosťou sa ukazujú nesprávne v 40% prípadoch.

Pareidolia
Pareidolia: Neurčitý a náhodný podnet (často obrázok alebo zvuk) je vnímaný ako výrazný. Napr. tvár v oblakoch, muž na mesiaci alebo neexistujúci zvuk vychádzajúci z nahrávky prehrávanej spätne.

Pessimism bias

Pesimistické skreslenie: Tendencia ľudí, obvzášť ľudí trpiacich depresiou, preceniť pravdepodobnosť negatívnych vecí, ktoré sa im dejú.

Placebo effect

Placebo efekt: Uverenie skutočnosti, že daný jav je podložený skutočnosťou, ktorá nie je ničím opodstatnená.

Planning fallacy

Plánovací klam: Tendencia podceniť dokončenie zadania včas.

Post-purchase rationalization

Ponákupná racionalizácia: Tendencia presvečiť sa racionálnym argumentom po kúpe, že kúpa priniesla opodstatnenú hodnotu.

Pro-innovation bias

Pre-inovačné skreslenie: Tendencia mať nadmerný optimizmus pre vynález alebo pre využiteľnosť vynálezu pre spoločnosť, pričom sa často zlyháva pri identifikácií jeho limitov a slabín.

Projection bias

Projekčné skreslenie: Tendencia preceniť ako veľmi naše budúce ja zdieľa preferencie, myšlienky a hodnoty vedúce nás do podpriemerných možností.

Pseudocertainty effect

Efekt pseudoistoty: Tendencia robiť voľby s averziou voči riziku, ak je očakávaný výsledok pozitívny, ale aj robiť rozhodnutia s vyhľadávaním rizika pre vyhnutie sa negatívnym výsledkom.

Reactance

Vzoprenie sa: Túžba urobiť opak toho, čo niekto chce urobiť, z potreby odolať vnímanému pokusu obmedziť vašu slobodu voľby (pozri tiež Reverzná psychológia).

Reactive devaluation

Reaktívna devalvácia: Devalvovanie návrhov len preto, že údajne pochádzali od súpera.

Recency illusion

Ilúzia čerstvosti: Ilúzia, že používanie slov alebo jazykov je nedávna inovácia, keď je v skutočnosti dlho platná (pozri aj frekvenciu ilúzie).

Regressive bias

Regresívne skreslenie: Určitý stav mysle, kde sú vysoké hodnoty a vysoké pravdepodobnosti nadhodnotené, zatiaľ čo nízke hodnoty a nízka pravdepodobnosť sú podhodnotené.

Restraint bias

Klam zdržanlivosti: Tendencia nadhodnocovať svoju schopnosť ukázať zdržanlivosť tvárou v tvár pokušeniu.

Rhyme as reason effect

Rým ako efekt dôsledku: Rýmujúce sa vyhlásenia sú vnímané ako pravdivé. Slávny príklad sa používa v procese O.J. Simpsona, kedy obhajoba používala rýmovanie sa.

Risk compensation/Peltzman effect

Kompenzácia rizika/Peltzmanov efekt: Tendencia vziať väčšie riziká, keď vnímaš zvyšujúcu sa bezpečnosť.

Selection bias

Selektívna zaujatosť: Tendencia spoznať niečo viac, keď nás niečo vedie k tomu viac sa zaujímať. Napríklad, keď kupujeme auto, tak máme tendenciu pozorovať podobné vozidlá častejšie ako predtým. Oni nie sú náhle bežnejšie – len sme si ich všimli viac. Tiež sa to nazýva skreslenie výberu pozorovateľov.

Selective perception

Selektívne vnímanie: Tendencia nevidieť a rýchlejšie zabudnúť na podnety, ktoré spôsobujú emocionálne nepohodlie a odporujú našim predchádzajúcim názorom. Napríklad učiteľ môže mať obľúbeného študenta, pretože je zaujatý zvýhodňovaním v skupine. Učiteľ ignoruje slabé výsledky študenta. Naopak, nemusí si všimnúť postup svojho najmenej obľúbeného študenta.

Semmelweis reflex

Semmelweis reflex: Tendencia odmietnuť nové dôkazy, ktoré sú v rozpore s paradigmou.

Sexual overperception bias/sexual underperception bias

Skreslenie nadmernej sexuálnej precitlivenosti/skreslenie nedostatočnej sexuálnej citlivosti: Tendencia nadhodnocovať/podceňovať sexuálny záujem inej osoby o seba.

Social comparison bias

Skreslenie sociálneho porovnávania: Tendencia, pri rozhodovaní, uprednostniť potenciálnych kandidátov, ktorí nekonkurujú mojim vlastným silným stránkam.

Social desirability bias

Skreslenie sociálnej príťažlivosti: Je to tendencia respondentov prieskumu odpovedať na otázky spôsobom, ktorým budú pozitívne vnímaní inými. Môže mať formu nadmerného hlásenia dobrého správania alebo nedostatočného hlásenia o zlom alebo nežiadúcom správaní.

Status quo bias

Skreslenie status quo: Tendencia mať rád veci, ktoré ostávajú pomerne rovnaké.

Stereotyping

Stereotypy: Očakáva sa, že člen skupiny bude mať určité charakteristiky avšak bez aktuálnych informácií o tejto osobe.

Subadditivity effect

Efekt prídavku: Tendencia usudzovať, že pravdepodobnosť celku je nižšia ako pravdepodobnosť jednotlivých častí.

Subjective validation

Subjektívne overenie: Vnímanie, že niečo je pravdivé, ak viera subjektu vyžaduje, aby to bola pravda. Priraďuje tiež vnímané prepojenia medzi náhodami.

Surrogation

Nahradzovanie: Strata pohľadu na strategický koncept, že opatrenie je určené na reprezentovanie a následne sa koná akoby opatrenie bolo predmetom záujmu.

Survivorship bias

Skreslenie prežitia: Sústredenie sa na ľudí alebo veci, ktoré prežili nejaký proces a neúmyselne prehliadnúť kvôli nedostatočnej viditeľnosti tie, ktoré nedokázali.

Time-saving bias

Skreslenie úspory času: Podhodnotenie času, ktorý by sa mohol zachrániť (alebo stratiť) pri zvyšovaní (alebo znižovaní) z pomerne nízkej rýchlosti a nadhodnotení času, ktorý by sa mohol zachrániť (alebo stratiť) pri zvyšovaní (alebo znižovaní) z pomerne vysokej rýchlosti.

Third-person effect

Efekt tretej osoby: Viera, že masovo komunikované mediálne správy majú väčší vplyv na iných ako na nás.

Parkinson’s law of triviality

Parkinsonov zákon o trivialite: Tendencia dávať neprimeranú váhu triviálnym problémom. Tiež známe pod názvom „Bicyklový prístrešok“ vysvetľuje, prečo sa organizácia môže vyhnúť špecializovaným alebo zložitým veciam, ako je návrh jadrového reaktora, namiesto toho sa zameria na niečo ľahko uchopiteľné a odmeňujúce priemerného účastníka ako napríklad zostrojenie bicyklového prístrešku.

Unit bias

Skreslenie základnej jednotky: Tendencia chcieť dorobiť daný diel úlohy alebo veci. Silné účinky najmä u konzumácii potravín.

Weber–Fechner law

Weberov–Fechnerov zákon: Problémy pri porovnávaní malých rozdielov vo veľkých množstvách.

Well travelled road effect

Efekt dobre prejdenej cesty: Podcenenie trvania často prechádzaných trás a precenenie prechodu menej známej trasy.

Women are wonderful effect

Efekt „Ženy sú úžasné“: Tendencia pridávať ženám na pozitívnych hodnotách viac ako mužom.

Zerorisk bias

Skreslenie nulového risku: Tendencia skresľovať malé riziko na nulu v dôsledku znižovania väčšieho rizika na omnoho menšie.

Zero-sum bias

Bezstratové skreslenie: Skreslenie pri situácií, ktorá je vnímaná ako bezstratová (napr. jedna osoba získava na úkor druhej).


 

Sociálne skreslenia

Actor-observer bias

Skreslenie účastníka-pozorovateľa: Tendencia vysvetľovať správanie iných jednotlivcov s nadmerným zdôrazňovaním vplyvu ich osobnosti a s podceňovaním vplyvu ich situácie (pozri tiež základnú chybu prisudzovania) a na vysvetlenie vlastného správania robiť opak (t.j. nadmerne zdôrazňovať vplyv našej situácie a podceňovať vplyv našej osobnosti).

Authority bias

Poslušnosť voči autorite: popisuje ľudskú tendenciu pripisovať väčšiu váhu názorom autorít a byť týmito názormi omnoho viac ovplyvnený. Tento jav skúma a presne popisuje Milgramov Experiment (1961).

Cheerleader effect

Efekt roztlieskavačky: Efekt roztlieskavačky, taktiež známy ako efekt atraktivity skupiny je kognitívne skreslenie, vykreslujúce jednotlivca prináležiaceho skupine ako atraktívnejšieho ako mimo nej. Tento pojem je založený na výskume Drewa Walkera, Edwarda Vula (2013) a van Osch et al (2015).

Defensive attribution hypothesis

Hypotéza obranného prisudzovania: Je súbor presvedčení, ktoré ľudia používajú pri obrane proti strachu, že sa stanú obeťou alebo príčinou nejakej nešťastnej udalosti. Obvykle si vytvárame obranné prisudzovanie, keď sme svedkami alebo sa dozvieme o nejakej nepríjemnej udalosti postihujúcej niekoho iného. Tieto pripisovania viny závisia od akýchkoľvek podobností medzi svedkom a osobou (osobami), ktorá bola postihnutá nešťastím. Pripisujeme tomu viac vlastnej zodpovednosti, keď sa osobné a situačné podobnosti nepodobajú na našu situáciu. Pripisovanie zodpovednosti umožňuje pozorovateľovi veriť, že nešťastie bolo kontrolovateľné, a preto sa mu dalo predísť.

Egocentric bias

Egocentrické skreslenie: Je tendencia príliš sa spoliehať na vlastnú perspektívu a/alebo mať lepší názor na seba ako na realitu. Zdá sa, že je výsledkom psychologickej potreby uspokojiť svoje ego a taktiež má pozitívny vplyv na konsolidáciu pamäte. Výskum ukázal, že na skúsenosti, myšlienky a presvedčenia sa ľahšie vzpomína, keď sa zhodujú s vlastnými, čo spôsobuje egocentrický pohľad na vec. Michael Ross a Fiore Sicoly prvýkrát identifikovali toto kognitívne skreslenie vo svojej štúdii z roku 1979, Egocentrické predsudky v dostupnosti a atribúcii. Egocentrické skreslenie považuje väčšina psychológov za všeobecne zastrešujúci termín, pod ktorý spadajú ďalšie súvisiace javy.

Extrinsic incentives bias

Zaujatosť v prospech vonkajších faktorov (Skreslenie vnútornými faktormi) – preceňovanie vonkajších faktorov podmieňujúcich motívy/ správanie druhého človeka na úkor vnútorných

False consensus effect

Efekt chybného konsenzu – tendencia preceňovať mieru, do akej s nami druhí ľudia súhlasia

Forer effect (aka Barnum effect)

Forerov efekt – tendencia prisudzovať privysokú presnosť opisu našej osobnosti, ktorý je údajne špeciálne upravený na nás, hoci v skutočnosti je vágny a dosť všeobecný na to, aby sa dal použiť na široké spektrum ľudí. Príklad: Denné horoskopy.

Fundamental attribution error

Chyba základného prisudzovania (Skreslenie vnútornými faktormi) – preceňovanie vnútorných čŕt človeka pri snahe vysvetliť jeho správanie, pričom sa podceňuje význam a vplyv vonkajších faktorov (okoností) podmieňujúcich dané správanie

Group attribution error

Chyba skupinového prisudzovania – neobjektívne presvedčenie, že charakteristika jedinca odráža charakteristiku skupiny, ku ktorej patrí, resp. že výsledok rozhodnutia skupiny sa musí zákonite odzrkadliť v preferenciách jednotlivých členov danej skupiny, dokonca aj keď dostupné informácie jasne naznačujú opak

Halo effect

Halo efekt: Tendencia, aby sa osobnosté pozitívne a negatívne črty prelievali od jednej osobnostnej oblasti k inej vo vnímaní iných (pozri aj stereotyp fyzickej atraktívnosti).

Illusion of asymmetric insight

Ilúzia asymetrického pohľadu: Ľudia vnímajú ich vedomosti o svojich rovesníkov, aby prekonali vedomosti svojich rovesníkov o nich.

Illusion of external agency

Ilúzia externého vplyvu: Keď ľudia vidia sebou tvorené preferencie akoby namiesto toho boli spôsobené dôkladnými, efektívnymi a láskavými činiteľmi

Illusion of transparency

Ilúzia priehľadnosti: Ľudia nadhodnocujú schopnosť ostatných poznať ich a tiež preceňujú ich schopnosť poznať ostatných.

Illusory superiority

Ilúzia nadradenosti: Nadhodnocovať svoje žiaduce kvality a podceňovať nežiaduce kvality vo vzťahu k iným ľuďom. (Taktiež známy ako efekt jazera Wobegon, Efekt lepšieho ako priemer alebo skreslenie nadradenosti.)

Ingroup bias

Vnútroskupinové skreslenie: Tendencia ľudí umožniť prednostné zaobchádzanie k iným, ktorých oni vnímajú ako členov ich skupín.

Just-world hypothesis

Hypotéza „Iba svet: Tendencia ľudí chcieť veriť, že svet je v základe taký, spôsobujúc racionalizovanie si inak nevysvetliteľnej nespravodlivosti, ktorú si obeť(e) zaslúžia.

Moral luck

Morálne šťastie: Tendencia ľudí pripisovať väčšie alebo menšie mravné postavenie na základe výsledku udalosti.

Naïve cynicism

Naivný cynizmus: Predpokladať viac sebeckých skreslení v iných než v sebe.

Naïve realism

Naivný realizmus: Viera, že vidíme realitu, aká v skutočnosti je, objektívne bez skreslení, že fakty sú pre všetkých jasné, že racionálni ľudia s nami súhlasia, a že tí, ktorí nie, tak sú buď neinformovaní, leniví, iracionálni alebo zaujatí.

Outgroup homogeneity bias

Skreslenie mimoskupinovej homogenity: Jednotlivci vidia členov ich vlastnej skupiny ako relatívne premenlivejších než členov iných skupín.

Self-serving bias

Skreslenie samozásluh: Tendencia pripisovať viac zodpovednosti za úspechy ako za zlyhania. Môže sa prejaviť aj ako tendencia k tomu, aby ľudia hodnotili nejednoznačné informácie spôsobom, ktorý by bol prospešný ich záujmom (pozri tiež predsudky, ktoré slúžia skupinám).

Shared information bias

Skreslenie zdieľaných informácií: Známe ako tendencia pre členov skupiny tráviť viac času a energie diskutovaním o informáciách, s ktorými všetci členovia sú už stotožnení (zdieľané informácie) a menej času a energie diskutovaním informácií, o ktoré sa iba nejakí členovia zaujímajú (nezdieľané informácie).

Sociability bias of language

Predpojatosť jazyka: Neúmerne vyššie zastúpenie slov súvisiacich so sociálnymi interakciami v porovnaní so slovami súvisiacimi s fyzickými alebo mentálnymi aspektmi správania vo väčšine jazykov. Toto skreslenie sa pripisuje povahe jazyka ako nástroj umožňujúci ľudské interakcie. Keď sa ako zdroj informácií používajú slovné deskriptory, sociálne skreslenia takýchto deskriptorov sa objavujú vo faktoro-analytických štúdiách ako faktor súvisiaci s prosociálnym správaním.

System justification

Systémové ospravedlňovanie: Tendencia brániť a posilniť status quo. Existujúce sociálne, ekonomické a politické opatrenia majú tendenciu byť uprednostňované a alternatívy znevažované, niekedy aj na úkor individuálneho a kolektívneho záujmu. (Pozri tiež predpojatosť status quo.)

Trait ascription bias

Skreslenie prisovanej vlastnosti: Tendencia ľudí vidieť ich samých ako relatívne premenlivých v oblasti osobnosti, správania a nálady, zakiaľ vidieť ostatných ako viac predvídateľných.

Ultimate attribution error

Konečná prisudzujúca chyba: Podobne ako pri základnej chybe pripisovania, v tejto chybe je pravdepodobné, že človek vytvorí interné priradenie celej skupine namiesto jednotlivcov v skupine.

Worse-than-average effect

Efekt „Horší ako priemer“: Tendencia veriť si, že som horší než iní v úlohách, ktoré sú obtiažne.


 

Chyby a skreslenia pamäte

V oblasti psychológie a kognitívnej vedy je skreslenie pamäte kognitívne skreslenie, ktoré zvyšuje alebo zhoršuje spomienky pamäte alebo ktoré mení obsah vykázanej pamäte. Existuje mnoho typov skreslení v pamäti, vrátane:

Bizarreness effect

Efekt bizardnosti: Bizardný materiál sa lepšie rozpomína než bežný materiál.

Choice-supportive bias

Skreslenie podporujúcej sa voľby: V samoospravedlňujúcom správaní spätne pripisujúc, že voľba bola uskutočnená na základe viac informácií než ako bola, keď bola robená.

Change bias

Skreslenie zmeny: Po investíciách úsilia v produkciu zmeny spomínajúc si na predchádzajúci výkon ako ťažší ako v skutočnosti bol.

Childhood amnesia

Detská amnézia: Zachovanie niekoľkých spomienok pred vekom 4 ročného človeka.

Conservatism or Regressive bias

Konzervativizmus alebo regresívne skreslenie: Tendencia zapamätať si vysoké hodnoty a vysoké pravdepodobnosti/frekvencie skôr ako nižšie, než boli skutočne a nížšie než vyššie, než boli skutočne. Na základe dôkazov nie sú spomienky dosť extrémne.

Consistency bias

Skreslenie konzistencie: Nesprávne rozpomenuteľné niekoho minulé postoje a správanie, keď sa ponášajú na súčasné postoje a správanie.

Context effect

Kontextový efekt: Poznanie a spomienky sú závislé na kontexte, takže také mimokontextové spomienky sú ťažšie na pripomenutie než spomienky v rámci kontextu.

Cross-race effect

Efekt kríženej rasy: Tendencia ľudí jednej rasy mať ťažkosti s identifikáciou členov inej rasy, ako je ich vlastná.

Cryptomnesia

Kryptomnézia: Forma zlého prisudzovania, kde je pamäť zamieňaná za predstavivosť, pretože neexistuje žiadna subjektívna skúsenosť jestvujúcej spomienky.

Egocentric bias

Skreslenie sebeckosti: Je to tendencia spoliehať sa príliš silno na vlastnú perspektívu a/alebo mať vyšší názor na seba ako na realitu. Zdá sa, že je výsledkom psychologickej potreby uspokojiť svoje ego a byť výhodná pre konsolidáciu pamäti. Výskum ukázal, že skúsenosti, myšlienky a presvedčenia sa ľahšie spomínajú, keď sa zhodujú s vlastnými, čo spôsobuje sebecký náhľad.

Fading affect bias

Skresľujúci efekt vyblednutia: Skreslenie, v ktorej emócia spojená s nepríjemnými spomienkami rýchlejšie zmizne, než emócie spojené s pozitívnymi udalosťami.

False memory

Falošná pamäť: Forma zlého úsudku, kde sa fantázia zamieňa za pamäť.

Generation effect (Self-generation effect)

Efekt tvorenia (Efekt vlastnej tvorby): Samostatne generované informácie sa najlepšie pamätajú. Napríklad ľudia si môžu lepšie rozpomenúť spomienky na výroky, ktoré vytvorili, než podobné výroky, ktoré vytvorili iní.

Google effect

Google efekt: Tendencia zabudnúť na informácie, ktoré možno ľahko nájsť pomocou internetových vyhľadávačov.

Hindsight bias

Skreslenie spätného pohľadu: Sklon vidieť minulé udalosti ako predvídateľnejšie než v skutočnosti boli; tiež nazývaný Všetko som to vedel účinok.

Humor effect

Efekt humoru: Na vtipné veci sa ľahšie spomína ako nevtipné, čo možno vysvetliť rozlišovacou schopnosťou humoru, zvýšeným kognitívnym časom spracovania na pochopenie humoru alebo emocionálnym vzrušením spôsobeným humorom.

Illusion of truth effect

Ilúzia pravdivého efektu: Ľudia pravdepodobne identifikujú ako pravdivé výroky tie, ktoré predtým počuli (aj keď si ich vedome neuvedomujú, že ich počuli) bez ohľadu na skutočnú platnosť vyhlásenia. Inými slovami, je pravdepodobné, že osoba verí známym vyhláseniam než neznámym.

Illusory correlation

Iluzórna korelácia: Nepresné pamätanie si vzťahu medzi dvoma udalosťami.

Lag effect

Efekt oneskorenia: Fenomén, pri ktorom je učenie väčšie, keď sa štúdium rozloží v priebehu času, na rozdiel od toho, aby sa študovalo rovnaký čas pri jednom posedení. Pozrite si tiež efekt odstupu.

Leveling and sharpening

Zarovnanie a ostrenie: Deformácie pamäti, ktoré sa prejavujú stratou detailov v spomienkach v čase, často súbežne s ostrením alebo selektívnymi spomienkami na určité udalosti, ktoré majú zveličený význam vo vzťahu k detailom alebo aspektom skúseností stratených zarovnaním. Obe skreslenia sa môžu posilňovať v čase opakovaním spomínaním alebo znovurozprávaním spomienok.

Levels-of-processing effect

Efekt úrovní spracovania: Rôzne metódy kódovania informácií do pamäte majú rôzne úrovne účinnosti.

List-length effect

Efekt dĺžky listu: Menšie percento položiek sa zapamätá v dlhšom zozname, ale vzhľadom na zvýšenie dĺžky zoznamu sa zvyšuje aj absolútny počet položiek, ktoré si človek pamätá.

Misinformation effect

Efekt dezinformácie: Pamäť sa stáva menej presnou v dôsledku rušivých informácií po udalosti.

Modality effect

Efekt prispôsobivosti: Rozpomenutie pamäte je vyššie pre posledné položky zoznamu, keď boli položky zoznamu prijaté prostredníctvom reči, než keď boli prijaté prostredníctvom písania.

Mood-congruent memory bias

Skreslenie Zhodná nálada pamäte: Zlepšené rozpomínanie informácií, ktoré sa zhodujú s aktuálnou náladou.

Next-in-line effect

Efekt ďalšieho v poradí: Ľudia, ktori sa striedajú v skupinovej debate majú tendenciu marginalizovať rečníka, ktorý hovoril tesne pred nimi.

Part-list cueing effect

Efekt čiastkového zoznamu: Ak sa zameriame na niekoľko položiek zo zoznamu a neskôr sa vrátime k jednej z nich, zdôrazníme ju tak a ťažšie si vybavíme zvyšok.

Peak–end rule

Pravidlo vrcholového konca: Zdá sa, že ľudia vnímajú nie súhrn skúseností, ale priemer toho, aké boli na vrchole a ako skončili.

Persistence

Pretrvávanie: Nežiadúci opakovaný výskyt spomienok na traumatickú udalosť.

Picture superiority effect

Efekt nadradenosti obrazu: Predstava, že pojmy, ktoré sa naučia pri prezeraní obrázkov sa ľahšie a často rozpomenú, než pojmy, ktoré sa naučia prezeraním ich náprotivkov ako písaných slovných foriem.

Positivity effect (Socioemotional selectivity theory)

Efekt pozitivity: Starší ľudia uprednostňujú pozitívne myšlienky pred negatívnymi vo svojich spomienkach

Primacy effect, recency effect & serial position effect

Efekt prvenstva, aktuálny efekt a efekt sériovej polohy: Položky na konci zoznamu sa vybavia najľahšie, nasledujú tie na začiatku, avšak tie v strede sa pamätajú najťažšie.

Processing difficulty effect

Efekt obtiažnosti spracovania: Informácia, ktorá zaberie viac času na čítanie a zamýšlalo sa nad ňou viac (spracovaná s väčšími ťažkosťami) je ľahšie zapamätateľná.

Reminiscence bump

Náhle spomienky: Rozpomínanie si na viac osobných udalostí z dospievania a ranej dospelosti ako osobných udalosti z iných životných období. Bolo to identifikované štúdiom autobiografickej pamäte a následným vykreslením veku kódovania spomienok

Rosy retrospection

Rúžové spomienky: Spomienky na minulosť ju vykresľujú krajšiu ako reálne bola.

Self-relevance effect

Efekt vlastnej relevantnosti: Spomienky vzťahujúce sa k sebe sú ľahšie rozpomenuteľné než podobné informácie týkajúce sa ostatných.

Source confusion

Zdroj zmätku: Mätúce epizodické resp. spomienky vytvárajú skreslené spomienky.

Spacing effect

Efekt odstupu: Informácia je lepšie rozpomenuteľná ak s vystavenie sa opakuje dlhší čas než menší. Je tak lepšie používať rozloženú prezentáciu a nie hromadnú prezentáciu. Prakticky tento účinok naznačuje, že hromadenie (intenzívne štúdium na poslednú chvíľu) v noci pred skúškou nie je pravdepodobné, že bude rovnako účinné ako štúdium v intervaloch v dlhšom časovom rámci.

Spotlight effect

Efekt reflektora: Je to fenomén, v ktorom ľudia majú tendenciu veriť, že sú viac vnímaní ako v skutočnosti.

Stereotypical bias

Skreslenie stereotypov: Pamäť sa uchyľuje k stereotypom.

Suffix effect

Efekt prípony: Zmenšenie aktuálneho efektu, pretože zvučná vec sa pripojí k zoznamu, na ktorý sa subjekt nemusí rozpamätať.

Suggestibility

Ovplyvniteľnosť: Forma zlého prisudzovania, kde sa myšlienky, ktoré navrhovateľ predkladá, zamieňajú za spomienky.

Tachypsychia

Rýchle myslenie: Keď sa čas vnímaný individuálnym človekom buď predlžuje, čo spôsobuje, že udalosti sa spomaľujú, alebo skracujú.

Telescoping effect

Teleskopický efekt: Tendencia presunúť nedávne udalosti späť v čase a vzdialené udalosti dopredu v čase, čím sa nedávne udalosti zdajú vzdialenejšie a vzdialenejšie udalosti ako novšie.

Testing effect

Testovací efekt: Skutočnosť, že si ľahšie zapamätáte informácie, ktoré ste si prečítali prepísaním namiesto opätovného prečítania.

Tip of the tongue phenomenon

Tip jazykového javu: Keď je subjekt schopný rozpamätať sa na časti veci alebo súvisiace informácie, ale frustrujúco neschopný sa rozpamätať na celú vec. Toto sa považuje za príklad blokovania“, kde viaceré podobné spomienky sa rozpamätajú a navzájom sa rušia.

Travis syndrome

Travisov syndróm: Preceňovanie súčasnosti. Súvisí s myšlienkou osvietenectva o vývoji a so zdôrazňovaním vplyvu času s apelom na ideu, že novšia myšlienka je lepšia.

Verbatim effect

Doslovný účinok: že podstata toho, čo niekto povedal, je lepšie zapamätateľná než doslovné znenie. Je to preto, že spomienky sú výklady, nie presné kópie.

Von Restorff effect

Von Restorff efekt: U položka, ktorá vyčnieva je pravdepodobnejšie ľahšie zapamätanie než u ostatných.

Zeigarnik effect

Zeigarnik efekt: Nedokončené alebo prerušené úlohy sa pamätajú lepšie ako dokončené.

 

P.S.: Ak by ste našli akékoľvek chyby a nepresnosti, kontaktujte nás a radi opravíme.

1
DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
1 Diskusné vlákna
0 Odpovede na vlákno
1 Odberatelia
 
Komentár s najväčším počtom reakcií
Najhorúcejšie vlákno diskusie
1 Autori komentárov
JURAJ MICHáLEK Nedávni autori komentárov
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií z disusie  
najnovšie najstaršie najpopulárnejšie
Upozorniť ma na
JURAJ MICHáLEK
Nezareg.
JURAJ MICHáLEK

dali ste si kus práce len čo je pravda …ak však množstvo prerastie v hromadu mení sa v bludisko pomôcka sa mení na prekážku … preto používam pravidlo : AŽ SÚVISLOSTI CELISTVO POCHOPENÉHO CELKU DÁVAJÚ TEN PRAVÝ VÝZNAM A ZMYSEL KAŽDEJ ČASTI …už len vedieť pochopiť celok celistvo….však…………….